Stefan Sandor zo Slávnice

27. října 2018 v 0:35





Urodzený pán, nobilus, compossesor, Stephanus Sandor de Szlavnicza narodený roku pána 1802, jeho manželka Mária Sandor de, rodená Marko, ich dcéra Anna Sandor de Szlavnicza, vydatá Ondrejkovics. Jej manžel bol Obvodný notár v Dolných Držkovciach a neskôr v Šimonovanoch Dominus Stephanus Ondrejkovics. Mária Sandor de, rod. Marko sa narodila v roku 1828. Anna Ondrejkovics rodená Sandor de Szlavnicza sa narodila v roku 1861 na adrese Tvrdomestice č.23. Jej krstní rodičia boli Urodzená pani Carolina Pirott a Urodzený pán Josephus Mihalovics, compossesor. Krstiaci kňaz bol farár Vilhelmus Szecsányi. Synovia Obvodného notára Stephanusa Ondrejkovics a jeho manželky Anny Sandor de Szlavnicza boli učiteľ správca Stephanus Ondrejkovics, Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovics-Sandor de, Ladislav Ondrejkovič, Ján Ondrejkovič, Jozef Ondrejkovič ? Učiteľ správca Stephanus Ondrejkovics, syn Obvodného notára Stefana Ondrejkovics a Anny Sandor de Szlavnicza mal synov Aladára (1909) a Tibora (1911) a dcéry Editu Ondrejkovič Vrbackú a Magdu Ondrejkovič Suchánek.
Vicecomes Gasparus Sandor de Szlavnicza Palace v Trenčíne. Dnes je v ňom mestské múzeum. Jedine trochu cennejšie exponáty sú obrazy po širšej rodine Sandor a rodmi s nimi spriaznenými.
Sandor de Szlavnicza Castello - Malé Ostratice stav neobývaného a neudržovaného objektu s parkom v roku 2004

Nehnuteľnosťou rodu Sandor de Szlavnicza bol aj kaštiel v Brunovciach, ktorý nadobudol, ako veno barón Mednyánszky v 19.storočí. Kaštiel patrí od decembra 1999 opäť štátu. Táto vzácna nehnuteľnosť zostáva relatívne prázdna a nevyužitá. O tento renesančný kaštieľ prejavili záujem potecionálni nájomcovia. Kópie historického nábytku vyrobil pred rokom 1989 podnik Umelecké remeslá Brno. Kaštiel podstúpil finančne nákladnú, históriu a jeho pôvodný stavebný sloh vôbec nerešpektujúcu rekonštrukciu. Po r.1993 krátku dobu patril Únii žien Slovenska. Začas tam mali týždňové turnusy detské domovy. Pre deti ich organizovala spoločnosť Úsmev ako dar a priatelia detských domovov. O prenájom prejavovali záujem aj Piešťanské kúpele pre svojich pacientov a Odborový zväz pri Ministerstve zdravotníctva. Je tam pekný park, ticho a príjemné prostredie. Vmenšej reprezentatívnej časti sa nachádza veľká miestnosť a štyri salóniky. Ostatné je bežné zariadenie, bežný je aj nábytok, nevhodné je spoločné sociálne zariadenie pre 12 alebo 16 izieb. Táto časť sa dá obsadzovať hosťami oddelene. Na kaštiel historicky naväzuje hrad Tematín za Piešťanmi na ľavo od brehu rieky Váh. Vlastnili ho viacerí uhorskí vysokopostavení krajinskí hodnostári a magnáti. Prvý písomný doklad o ňom pochádza z druhej polovice 13.storočia. Dvadsať rokov do svojej smrti v roku 1321 ho vlastnil Matúš (Mathias) Čák Trenčiansky. Majiteľ hradu i panstva v 15. storočí bol sedmohradský vojvoda Mikolaus (Mikuláš, Miklos) Ujlaky a jeho syn. Neskôr, keď medzičasom boli majitelia hradu viacerí veľmoži, dal panovník tematínske panstvo v roku 1638 do zálohy Joanesovi (Ján, János) barónovi Rottal a jeho súrodencom, ktorí boliv príbuzenských vzťahoch s rodinou Sandor de Szlavnicza o.i. cez Catherine (Kata, Katarína) baroness Rottal, manželku Františka (Franciscus, Ferencz) Sandora de Szlavnicza I. Joanes (Ján, János) Rottal prepustil časť tematínskeho majetku Stephanovi (Stephanus, István) grófovi Csáky a jeho manželke Eve grófke Forgách. Suzane (Zuzana, Zsuszi) baroness Rottal svoj podiel prenajala v roku 1653 Jurajovi (Gyorgy, Georgius) slobodnému pánovi Berényi, s ktorým bola v rodiných vzťahoch o.i. cez rodiny Sandor de Szlavnicza, Szluha, Nyári. V roku 1658 sa majiteľmi časti Tematína stal rod Bercsényi, ktorý nadobudol majetky aj v Brunovciach.Na hrade Tematín sa narodil v roku 1665 Mikuláš (Mikolaus, Miklós) Bercsényi, veliteľ vojsk Františka (Franciscus, Ferencz) kniežaťa Rákoczy II. Mikuláš Bercsényi bol v rodinných zväzkoch s grófmi Csáky aj prostredníctvom svojej manželky Christiny (Kristína, Krisztina) grófky Csáky. Stephanovi grófovi Csáky mladšiemu, držiteľovi Tematína, skonfiškovali majetky za účasť v povstaní Imricha (Imre) Thököly v r.1684.
V dokumente o delení tematínskeho panstva z r. 1687 sú ako užívatelia hradu zapísaní Gasparus (Gašpar, Gáspár) Sandor de Szlavnicza IV. a jeho manželka Ersze Thököly. Väčšinu hradu a panstva vlastnili Bercsényiovci, ktorí začali so stavbou kaštieľa v Brunovciach. Mikuláš Bercsényi počas povstania Františka Rákoczy II. dal opraviť hrad. V roku 1710 cisársky generál Heistler obsadil Brunovce s úmyslom zajať Mikuláša Bercsényi, ktorý z opevneného kaštieľa ustúpil. Tematínsky hrad sa Cisárskemu vojsku nepodarilo obsadiť z chodu, jeho dobíjanie sa predĺžilo na niekoľko dní. Mikuláš Bercsényi sa presunul medzičasom mimo hlavných ciest do Poľska. V roku 1711 Mikulášovi Bercsényi skonfiškovali tematínske panstvo. Hrad cisárske vojsko zbúralo, kaštieľ Brunovce dostal cisársky generál Freiherr Lindenheim.
Joanes Hunyady porazil portu, ktorú viedol sultán Mehmed II. v roku 1456 v bitke pri Belehrade.
Po jeho smrti Judit grófka Hunyady, vdova po Pavlovi (Paolus, Pál) Sandor de Szlavnicza, (synovi Adalberta (Aladár, Adalbertus) Sandora de Szlavnicza, dedičného vicežupana v Nitre a Koszeghy Júlie), Brunovce v roku 1723 odkúpila.
Priamymi dedičmi kašieľa a majetku v Brunovciach boli deti grófky Judit Hunyady a Pavla Sandora de Szlavnicza IV. - Stephanus Sandor de Szlavnicza, Paolus Sandor de Szlavnicza V.,
Georgius Sandor de Szlavnicza (husársky kapitán, po ktorom nie sú známi potomkovia), Josephus Sandor de Szlavnicza (po ktorom nie sú známi potomkovia) a Judit Sandor de Szlavnicza. Paolus Sandor de Szlavnicza V. a jeho 1.manželka Balogh Bora 2.manželka Csery Józsefa (Jozefa) mali spolu deväť detí. Ján (Joanes, János), Anna Mária, Ignácz (Ignác, Ignacius), Krisztina (Kristína, Christine), Zozéfa, Antal, Erzse, Miklós (Mikuláš, Mikolaus) a Michael (Mihály, Michal). Tematínsky hrad osirel, zostal mimo pozornosti, postupne podlieha nemilosrdnému vetru času.
Pauline princess Metternich Winnenburg - Sandor de Szlavnicza, autor maliar Winterhalter Franz Xaver rok 1860. Pauline kňažná Metternich von Winneburg - Sandor von Szlavnicza mala veľmi kladný vzťah k rodine svojho otca, jeho predkom a kraju odkiaľ pochádzali. V usilí povzniesť jeho kultúrnu a ekonomickú úroveň nezištne sústredila značný objem finančných prostriedkov a spolu s podnikateľom Sinayom založila kúpele Trenčianske Teplice.
Móric knieža Sandor de Szlavnicza. Rozvoj športových disciplín nastal v 19. storočí, na konci ktorého vyvrcholilo úsilie P. de Coubertina o usporiadanie novodobých olympijských hier v Athénach v roku 1896. Od začiatku 19.storočia športové súťaže zaplavily Európu a Ameriku. V niektorých disciplínách vynikli mladší příslušníci šľachtických rodov. Gróf Moricz Sandor de Szlavnicza, manžel Metternichovej dcéry Leontíne, bol považovaný za najlepšieho jazdca na koni na svete. Preslávil sa najmä svojou dokonalou drezúrou v anglickom Melton Mowbray, kde sa v roku 1833 zúčastnil honu. V roku 1850 pri páde z koňa utrpel vážne zranenie hlavy z ktorého sa už celkom nevyliečil. Mával až do svojej smrti výpadky pamäti s následnými občasnými pobytmi v nemocnici. Pre vernosť dynastii bol obľúbeným a vzácnym hosťom panovníckeho rodu Habsburg. Arcivojvodkyňa Žofia a arcivojvoda Karol ho mali veľmi radi a pozývali ho ku svojmu stolu. Nikdy ho neprerušili ak náhodou došlo pri obede k výpadku jeho pamäti.

Grand Master Emerich barón de Draskócz et Jordánföld, zakladateľ Červeného kríža v Uhorsku je príbuzný rodiny Ondrejkovič prostredníctvom Esztery Ivanka de Draskócz et Jordánföld, matky trenčianskeho župného sudcu Stefana Sandora zo Slávnice. V prospech spoločnosti Červeného kríža a záchrannej služby pracovala napríklad aj vnučka Stefana Sandora zo Slávnice Anna Ondrejkovičová vydatá za Obvodného notára Rudolfa Mičuru. Pri ošetrovaní chorých v Dlhom Poli a Turzovke sa pri epidémii týfusu nakazila a zomrela.
Sandor de Szlavnicza Castello Malé Ostratice - Kiss Sandory - Kiss Sztriczen. Stav neudržovaného objektu a parku v roku 2004.
Paolus Ondrejkovics - Sandor de (v roku 1965) po nastúpení do praxe v plavebnom podniku ČSPD Bratislava.
Josephus barón Sandor de Szlavnicza rok 1761 v Nuštar, ktorý sa dnes nachádza v Slavónii (Chorvátsko).

Povesť o vzniku obce Slávnica:
Kráľ, ktorý panoval v 13. storočí (Imre, Imrich, Emeric), usporiadal veľkú poľovačku, ktorej sa osobne zúčastnil. Počas lovu sa rozzúrený ranený jeleň vrhol na kráľa. Kráľa pred istou smrťou zachránil pohotový honec, ktorý v poslednom okamihu usmrtil jeleňa šípom svojho luku. Vďačný kráľ za odmenu povýšil honca do zemianskeho stavu a daroval mu časť zeme a lesov, ktoré dnes patria slávnickému chotáru a Pominovcu. Honec menom Slávnický, už ako zeman, si na darovanom pozemku postavil dom. Celý svoj majetok si dal oborať dvojičkami volov, dvojičkami - chlapcami a samorastlým pluhom, lebo vraj dvojičky prinášajú šťastie. Jeho sluhovia si časom tiež začali stavať domy a tak vznikla obec, ktorá dostala meno Slávnica po svojom zakladateľovi.
Ďalej sa hovorí, že z neznámych dôvodov si potomkovia Slávnického zmenili meno na Sandor - v ich erbe je jeleň.


Peťa je po dedkovi












 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama