Stefan Ondrejkovič, učiteľ správca

16. července 2018 v 19:51 | S.





Stephanus II. Ondrejkovics, učiteľ správca sa narodil v Dolných Držkovciach, jeho manželka učiteľka Maria Ondrejkovič rod. Turba, dcéra a vnučka notárov sa narodila v meste Bojnice. Jeho otec bol Obvodný notár D. Stephanus Ondrejkovics, narodil sa v Bánovciach nad Bebravou, jeho matka Anna Sandor de Szlavnicza, sa narodila v obci Tvrdomestice č.23. Jeho starí rodičia boli Petrus Ondrejkovics a Antonia Ondrejkovics rodená Zsittnyan z Bánoviec nad Bebravou. Rodičia Anny Sandor boli Trenčiansky župný sudca Stephanus Freiherr Sandor de Szlavnicza compossessor a Mária Sandor de Szlavnicza rodená Marko. Titul s prídomkom zdedil v roku 1922 Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič. Podľa jeho poslednej vôle titul s prídomkom a pečatným prsteňom zdedil jeho najstarší synovec pplk. tank. Aladár II. Ondrejkovič.

Šľachtické tituly
napísal Peter Wittgruber


Barón
najnižší titul panského stavu, ktorému sa od panovníka nedostávalo vyšších titulov grófa alebo kniežaťa. Latinský termín baro označoval pôvodne vladárovho služobníka, ktorý spravidla dostával nejaké léno a stal sa kráľovským manom. Na rozdiel od Francúzska a Anglicka dosiahli v Nemecku baróni isté bezprostredné slobody v rámci ríše - preto boli aj zvaní slobodnými pánmi /liber baro/ - keď držali svoje majetky a na základe panovníckych privilégií vykonávali vlastnú súdnu právomoc. Za posledného bezprostredného ríšskeho baróna je všeobecne pokladaný slobodný pán z Freibergu /+ 1751/. V Čechách a na Morave je tento titul známy od 12. storočia, keď boli barónmi všetci šľachtici, ale neskôr nastala diferenciácia na stav panský /domini, barones/ a vladycký. Barón alebo slobodný pán /Freiherr/ bol pôvodne oslovovaný ako Urodzený pán alebo Blahorodý pán /Wohlgeboren/. V súčastnosti je im ako členom panského stavu priznaný titul Excelencia. Barónova manželka je barónka alebo slobodná pani /Freiin, Freifrau/, synovia sú baróni alebo slobodní páni, nevydané dcéry sú barónky alebo slobodné panie, niekedy neoficiálne, hlavne familiárne baronesy /Freifräulein/. Prvé tituly slobodných pánov v Čechách získali Wratislavovia z mitrowicz /1607/ a Michnovci z Vacínova /1622/, ale onedlho boli povýšení do grófskeho stavu, takže ich baronát zanikol. U niektorých starších rodov sa odlišuje predikát odlišný od priezviska /napríklad Bechinie z Lažan, Hrubý z Gelenj, Hildeprandt von und zu Ottenhausen/, u pôvodom cudzích rodov býva ponechaný aj cudzí predikát /napríklad Battaglia di Sopromonte e Ponte alto/, zatiaľ čo u novších nobilitácií býva spravidla predikát tvorený bývalým priezviskom /napríklad von Liebig, von Geymuller, von Kraus/. V Anglicku bol titul baróna zavedený po normanskom zábore a označoval všetkých lénnych vazalov /Barons by Tenure/, svetských aj duchovných. Od čias Henricha III. /1216-1272/ boli barónmi aj šľachtici osobný, bez ohľadu na to, či držali nejaký majetok alebo nie. Stávali sa barónmi na základe kráľovskej listiny /Barons by Writ/. Za Eduarda III. /1327-1377/ sa objavuje všeobecný názov pares regni /peers, peerage/ pre dedičných členov vyššej šľachty a od tej doby je barón najnižším šľachtickým stupňom vyššej aristokracie /nobility/. Richard II. zaviedol nobilitácie patentom Barons by letters patent/, z ktorých prvým barónom sa stal John Beauchamp de Holt Baron of Kidderminster. Najstarším existujúcim baronátom v Anglicku je De Ross /1253/, v Škótsku Forbes /1421/ a v Írsku Kingsale /1181/, ktorý má naviac úplne ojedinelé privilégium, totiž mať pokrytú hlavu v prítomnosti kráľa
Späť na: Obsah

Gróf
lat. comes, fr. comte, nem. Graf, angl. earl, count. Titul vyššieho šľachtica, ktorý je vo svojom dôstojenstve nižšie ako knieža alebo markíz, ale vyššie ako barón /slobodný pán/ alebo vikomt. Nie je úplne jasné, či úrad a titul grófa je pôvodu germánskeho alebo rímskeho, ale najskôr sa vyvýjal v oboch oblastiach autonómne. V starom Ríme senátori vybraní, aby sprevádzali cisára ako jeho radcovia na cestách, obdržali titul comites principis. U germánskych národov bola funkcia grófa stanovená už tzv. Salickým zákonom.


V roku 1723 kúpil Pavel Sandor zo Slávnice zámok Brunovce. Sandorovci sa sústredili na zriadenie chóru a interiérové vybavenie. Rezbársky výrazný je aj hlavný oltár, mladšie barokové úpravy. Výzdoba kaplnky nesie všetky znaky prác talianskych majstrov. Pravidelná štvorkrídlová dispozícia kaštieľa je výsledkom rozšírenia pôdorysu viacnásobnými pokrvnými príbuznými Sandorovcov, rodinou Mednyánszky z čias pred rokom 1900, ktorí mali v zámku bohaté zbierky, najmä nábytok a fajansu.


Vnuk správcu učiteľa Stefana Ondrejkoviča a prapravnuk trenčianskeho župného sudcu Stephana Sandora de Szlavnicza Pavel Ondrejkovič v roku 1966 pred nástupom na ZVS po návrate vlakom z plavby nesamohybným plavidlom ČSPD n.p. do rumunského prístavu Galati. V ČSPD sa zamestnal v domnení, že jeho rodina a kádrovanie rodín a ich príslušníkov kapitánov a posádky lodí nebude zaujímať.

Poznámky: V dokumente o delení panstva Tematín z roku 1687 sú ako užívatelia hradu zapísaní Gasparus (Gašpar, Caspar) IV. Sandor de Szlavnicza (vyslanec kurucov na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV de France Bourbon) a jeho manželka Ersze (Alžbeta) barónka Thököly.

Zdroje: Správca učiteľ Stefan Ondrejkovič ; Gejza Turba ; MUDr. Eva Tóthová ; kpt. Stefan Haššík ;













 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama