Augustín Morávek a Vysoká škola zlodejov

12. května 2007 v 18:48
Z iniciatívy Augustína Morávka vznikol dňa 14.septembra 1940, Ústredný hospodársky úrad, ktorého sa stal predsedom. Podriadený bol predsedovi vlády Dr.Bélovi Tukovi.
V príprave arizácií mal plné kompetencie a neobmedzené právomoci, proti jeho rozhodnutiam nebolo odvolanie. Úrad mal 140 zamestnancov podliehajúcich Morávkovi. Kompetenčne mu podliehala aj Ústredňa Židov, na celom Slovensku mala 350 zamestnancov ktorí museli s ÚHÚ spolupracovať.
Podľa ÚHÚ bolo pred arizáciami na Slovensku viac ako 12 tisíc židovských živností a firiem. Zlikvidovali viac ako 10 tisíc, atraktívnejšie boli arizované. Arizátor mal štátu za firmu zaplatiť. S arizáciou bola spojená korupcia. Svoju úlohu najlepšie sám charakterizoval sám Dieter Wisliceny: " keď sa Židom vezmú obchody a majetok, musí sa pre nich v nejakom zmysle nájsť riešenie. Takýmto riešením pre štát je ich vysťahovanie vo veľkom formáte." Samozrejme, rátal s tým, že na Slovensku nájde ochotných spolupracovníkov, ktorým rasistické riešenie židovskej otázky prinesie prospech. Jedným z najiniciatívnejších bol Augustín Morávek. Po májovom rokovaní s predstaviteľmi nemeckej ríše, na ktorom slovenská strana ponúkla deportovanie židovského obyvateľstva, nasledovali ďalšie činy. V lete 1941 odišla do Poľska skupina "expertov-poradcov ", ktorú tvorili z nemeckej strany beráteri Dieter Wislicény a A. Smagon a zo slovenskej strany Augustín Morávek, vedúci 14. oddelenia ministerstva vnútra, ktoré malo na starosti židovskú otázku, Gejza Konka, prezidiálny šéf ministerstva vnútra Izidor Koso, vládny komisár židovských pracovných táborov a stredísk Július Pečúch a veliteľ koncentračného tábora v Ilave Štefan Krchniak. Navštívené pracovné tábory vybrali, účastníci videli to, čo im nemecká strana hodlala ukázať. Reakcie niektorých boli odmietavé. Pečúch uviedol, že podmienky v táboroch budú nakoniec viesť k fyzickej likvidácii väznených a Izidor Koso označil zaobchádzanie s väzňami za neľudské a nekresťanské. Úvahy o budovaní podobných táborov na Slovensku považovali za nereálne. Napriek tomu bol naďalej Morávek jedným z iniciátorov pripravovaných deportácií.
Finančný výnos z arizácií bol pre štát beznádejne nízky a s nasledujúcimi problémami pre Slovensko mimoriadne nevýhodný. Nereálny pokus umelo vytvoriť vrstvu slovenských podnikateľov, ktorí by dokázali riadiť dovtedy fungujúce židovské firmy zlyhal. Dôvodom nebol nedostatok úradníkov, ktorí síce mali kvalifikáciu, ale nemali povahové vlastnosti nevyhnutné pre zodpovednejšiu prácu a arizátorov schopných a najmä ochotných zodpovedne spravovať akýkoľvek majetok. (Boli to v skutočnosti len pažraví spotrebitelia).
Nebezpečnejší boli neoficiálni spoločníci arizátorov najatraktívnejších majetkov, ktorí postupne prelievali aktíva predmetných firiem a majetkov na iné subjekty. ( Popisuje ich aj nemecký vyslanec H.E.Ludin v jednom zo svojich služobných hlásení do ríše ). Pre tieto skutočnosti vôbec nemohli pomôcť ani kurzy pre arizátorov, ktoré verejnosť priliehavo ironicky nazývala "vysoké školy zlodejov". Hlinkova garda na vidieku lacno rozpredávala a často aj rozdávala židovský tovar, aby si kúpila toleranciu obyvateľstva k takémuto konaniu. Štát plánoval získať v roku 1941 od arizátorov umelo podhodnotenú čiastku 550 miliónov korún. V skutočnosti s ťažkosťami dostal iba niekoľko miliónov. Morávek prihrával arizácie bratom, sestrám, švagrom aj rodičom. ( Jeho brat bol majiteľ firmy Morávek Rádio, Imrich Morávek. Sídlo jeho firmy bolo na adrese Bratislava, Štúrova 4, č.telefónu 30 - 02. Pravidelne osobne chodil pre tovar do firmy - generálne zastúpenie firmy Telefunken AG na Grösslingovej ulici č.65 v Bratislave, jej prokurista a neskôr generálny riaditeľ fy Telefunken vo Frankfurte nad Mohanom bol prešpurák Edmund Pelikán, riaditeľom bol Dr. Jozef Soják, po vojne pracovník ministerstva ZO v Prahe. Obchodní zástupcovia boli Ján Čambala, ( jeho brat bol riaditeľ film. spol. týždenník Nástup ), Dezider Deutsch a Pavol Jelenek. Bývalý židovský riaditeľ Dezider Deutsch, (Edmund Pelikán ho uvádzal, ako nevyhnutného pre firmu) zatiaľ vo firme pracoval. Bývalým židovským majiteľom jej budov bol Neumann, Neufeld ? ). Rektorom " vysokých škôl pre zlodejov" bol - šéf ÚHÚ Augustín Morávek.
Tento bývalý spolužiak ministra vnútra Alexandra Macha sa úspešne votrel do priazne premiéra Bélu Tuku. Jemu sa zodpovedal a Béla Tuka ho chránil nielen pred oprávnenou kritikou, ale aj nevraživosťou jemu podobných záujemcov v konkurencii o arizáciu. Z obohacovania jeho, ako tiež jeho rodinných príslušníkov ho usvedčil v jednej zo svojich správ aj nemecký poradca vlády Slovenskej republiky pre tzv. židovskú otázku Dieter Wisliceny.
" Morávek dopredu kalkuloval s tým, že v priebehu tohto roku bude musieť z ÚHÚ odísť a chcel potom prevziať jeden židovský podnik. Naznačil mi, že si jeden ,,rezervoval ". Pravdepodobne išlo o nejaký podnik z elektroodboru (...) Z dôveryhodného zdroja som bol uistený, že jeho rodina si vytvára monopol v oblasti obchodu s rádioprijímačmi a čalúnnictva. Jeho sestry a bratia celý rad takýchto podnikov prevzali. ( Sedem súrodencov ). V odbore výroby sódy zlikvidoval celý rad židovských podnikov, čím prihral rodičovskému podniku široký okruh zákazníkov," napísal v júli 1941 v hlásení do Berlína Wisliceny.
Pobúrený bol aj Dôvernícky zbor HSĽS, ktorý listom žiadal prezidenta Dr. Jozefa Tisu, aby dal prešetriť podozrenia o tom, že Augustín Morávek pomohol v 41 (!) prípadoch arizovať svojim príbuzným, pričom iba on sám arizoval v šiestich prípadoch. Za tejto situácie Morávek v júli 1942 abdikoval z funkcie a okamžite utiekol s veľkou korisťou cez Maďarsko do neznámej krajiny, pravdepodobne do Južnej Ameriky... Po roku 1945 ho za neprítomnosti odsúdili...
Pod tlakom veľmi rýchlo sa meniacej situácie na frontoch 2. Svetovej vojny ( hlavne na Východnom fronte proti ZSSR ) postupne menil svoje politické postoje aj Dr. František Galan, bývalý Hlavný veliteľ Hlinkovej gardy. Po Salzburgu bol zástupca riaditeľa Obilnej spoločnosti ( ktorej riaditeľom bol Ing. Klinovský ). Dr. František Galan povedal : " spolu s riaditeľom ing. Klinovským umiestňujeme zásoby na Stredné Slovensko do Banskej Bystrice. Ja však mám na starosti aj iné veci ... " . Riaditeľ Ing. Klinovský hneď po začiatku povstania v auguste roku 1944 odišiel do Banskej Bystrice. Bol na návšteve vo Zvolene, kde ho partizáni zajali a spolu s ďalšími desiatimi zaistenými na brehu Hrona zastrelili. Dr. Františka Galana hneď v prvých dňoch povstania zaistilo Gestapo a zahynul v Rakúsku koncentračnom tábore Mauthauzen.
Príslušníci vyslanectiev Maďarska, Rumunska, Španielska odmietali spolupracovať v tretích krajinách s OKW Abwehr.
Prvé mikrofilmy o situácii v protektoráte prepašoval R. Fraštacký do Švajčiarska. Dal mu ich jeho príbuzný, diplomat ing. J. Országh, ktorý na ministerstve zahraničných vecí zhromažďoval informácie a služobne sa zaoberal problematikou hospodárskych vzťahov s krajinami, s ktorými malo Slovensko diplomatické kontakty. Zaangažovaní boli Dr. Lány, generál Novák, ing. Jokl a iní. Prepojenie viedlo až ku generálovi Lužovi prostredníctvom riaditeľa Zbrojovky ing. Karola Stallera. Informácie sa týkali hlavne hospodárskej oblasti a zbrojárskeho priemyslu. V tom boli efektívne zapojení aj zástupcovia firmy Baťa a ich vedúci ing.František Malota. Pravidelne cestovali na Slovensko na kontrolu nimi riadených podnikov.
1.januára 1944 bol odvolaný z funkcie veliteľa Pozemného vojska v Banskej Bystrici gen. Anton Pulanich (*1884 Holíč †1962 Dunajská Streda) a vymenovaný gen. Jozef Turanec. Náčelník štábu pplk. František Urban (*16.září 1902 Litovel †(?)1975 manželka Elena de Pázmány) odovzdal funkciu pplk.gšt. Jánovi Golianovi.
3.marca 1944 pricestoval na Slovensko z Istanbulu spojovací dôstojník z Londýna št.kpt. Jaroslav Krátky *08.10.1911 Střížov, †1945 (?) (krycie meno Zdena) na pas pracovníka Dovus-u Dezidera Bukovínskeho. Fraštackého priatelia mu obstarali občiansku legitimáciu na meno Otto Bruckner. Ilegálne úlohy na Slovensku následne plnil bez problémov.
23.marca 1944 vzal prezident Dr. Edvard Beneš na vedomie informáciu o Slovenskej národnej rade. Poveril dočasným vedením príprav povstania v armáde na Slovensku pplk.gšt. Jána Goliana, náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici.
28.apríla 1944 sa pplk.gšt. Ján Golian a mjr. Jozef Marko stretli v byte Rudolfa Fraštackého so spravodajským dôstojníkom št.kpt. Jaroslavom Krátkym a dohovorili podrobnosti o rádiotelegrafickom spojení so zahraničím.
Na prvom poschodí v budove firmy Telefunken AG mala svoju kanceláriu s balkónom slečna Alžbeta Ličková až do mesiaca Máj roku 1944.
 

51 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 الشيخ الروحاني الشيخ الروحاني | E-mail | Web | 28. září 2013 v 21:05 | Reagovat

www.herzas.net - Domain Parking
الشيخ الروحاني   http://www.sheikhrohani.de/

2 جلب الحبيب جلب الحبيب | E-mail | Web | 29. března 2016 v 2:01 | Reagovat

Ich mag Geschlechtskrankheiten.
Und besonders Bilder davon.

3 موقع اختصار الروابط موقع اختصار الروابط | E-mail | Web | 10. prosince 2016 v 23:20 | Reagovat

http://www.3nwan.net/vb

4 الشيخ الروحاني الشيخ الروحاني | E-mail | Web | 10. prosince 2016 v 23:21 | Reagovat

http://www.sheikhmaghreb.com/

5 SergiooP SergiooP | E-mail | 16. ledna 2017 v 17:45 | Reagovat

I found this page on 12th place in google's search results. You need some search engine optimization. Many webmasters think that seo is dead in 2017, but it's not true. There is sneaky method to reach google's top 5 that not many people know. Simply search for:  pandatsor's tools

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama