Povinná úcta k božím zákonom

17. května 2007 v 23:02
Vysoké stavy sa hlásili k viere a svojej spoločenskej vrstve aj prostredníctvom používania čísla 13 pre označenie vlastných domov, budov úradov a inštitúcií jej preukazovali povinnú úctu. Niektoré rody ho zakomponovali do svojich rodinných listín a rôznych zmlúv.

Popisné číslo 13 mala ešte celkom nedávno v Bratislave Bohoslovecká fakulta UK Katolícky kňažský seminár na Kapitulskej ulici v Bratislave, má ho Židovská synagóga na Hajdukovej ulici č.13 v Bratislave, Najvyšší súd Slovenskej republiky na Župnom námestí č.13 v Bratislave, Esterházyho palác na Panskej ulici č.13 v Bratislave, donedávna ho mal bývalý Uhorský snem teraz Univerzitná knižnica na Ventúrskej ulici v Bratislave a má ho cirkevný súd v Spišskej kapitule. Predtým ho mal aj kanonický dom Liptovskomarského prepošta Andreasa Ondrejkovicz . Označovali ním aj vojenské jednotky.

Naopak za bývalého režimu prideľovali potomkom týchto rodov represívne zložky štátnych orgánov z celkom iného dôvodu dokonca aj telefónne číslo, ktoré ho malo obsiahnuté.


1. Boh je stvoriteľ a riadi všetko stvorenie.
2. Boh je jediný; jeho bytie nie je ohraničené časom.
3. Boh je netelesný.
4. Boh je prvý a posledný.
5. Modliť sa možno jedine k Bohu.
6. Boh sa zjavuje ľuďom, slová prorokov sú pravdivé.
7. Mojžiš je najväčší z prorokov.
8. Mojžiš získal celú Tóru - tak ako ju máme dnes - na Sinaji od Boha.
9. Tóra nikdy nebude pozmenená ani nahradená iným nariadením.
10. Boh pozná myšlienky a skutky všetkých ľudí.
11. Boh je nanajvýš spravodlivý: odmeňuje tých, ktorí dodržiavajú jeho prikázania
a trestá tých, ktorí ich prestupujú.
12. Raz sa nepochybne uskutoční príchod Mesiáša.
13. Mŕtvi budú vzkriesení.


*13.Máj 1717 Wien †29.Nov.1780 Wien


Podľa novej Ríšskej ústavy platnej od 7. marca 1849 o rovnoprávnosti všetkých národností boli zrovnoprávnené aj jazyky národností v Rakúskej monarchii.


Po revolučnom roku 1848 boli zavedené aj na Hornej Nitre a v Trenčianskej stolici matriky v slovakizovanej češtine. Viedli ich farári. V Trenčíne boli zapisované krstné mená a priezviská do matriky podľa českého pravopisu. V priebehu niekoľkých desiatok rokov sa menilo ich zapisovanie z latinského jazyka od roku 1792 postupne do maďarského jazyka, 4. marca 1949 do českého jazyka, v roku 1867 späť do maďarčiny, v roku 1918 do slovenského jazyka, v niektorých okresoch po roku 1938 opäť do maďarčiny až nakoniec po roku 1945 aj v nich späť do slovenčiny. Autor nahliadal do matrík týkajúcich od cca r.1650 jeho rodiny. Okrem chýb v písaní zistil aj opakované veľmi nesprávne zapisovanie krstých mien a priezvísk príslušníkov jeho rodiny. Zistil aj nesprávne zapisovanie jej titulov p. p. ich vynechávanie niektorými matrikármi, keď npr. o rok, dva tituly a tzv. prídomky už opäť zapisovali. Autor zistil chybné zápisy matriky v ........ aj po roku 1947. Dali inú identitu v celom kraji veľmi známym príslušníkom jeho rodiny ktorú tým finančne závažne poškodili a verejne hrubo znevážili.

Stephanus Ondrejkovics (Andrejkovics, Ondrejkovits, Ondrejkovič) Obvodný notár v obciach Dolné Držkovce a Šimonovany, narodený dňa 1851 (krstní rodičia Antonius Zsittnyan a manželka Barbora, krstiaci kňaz Ignatius Szabinovszky) v meste Bánovce nad Bebravou (Baán) a jeho Urodzená pani manželka Anna Sandor de Szlavnicza, vydatá Ondrejkovics mali sobáš dňa 13.03.1880. Svedok nevesty bol Carolus Vály, svedok ženícha Adalberthus Nessel, sobášiaci kňaz Aloysius Honza. Automobilový prápor 1. Premávková aut. kolóna, čislo Vojenského preukazu npor. aut. Aladár Ondrejkovič 113/44. Je na zamyslenie, že Vojenská intetifikačná známka autora tiež obsahuje číslo 13, za okolností keď byt jeho rodičov v Bratislave mal číslo 13 a ich telefónne číslo končilo číslom 13.



 

53 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama