Gróf Csáky palace Bratislava

17. listopadu 2006 v 9:05 | Stephanus
Csáky Gustav dr, veľkostatkár v Hrhove. Narodil sa dňa 30. mája 1883 v Smižanoch. Študoval v Bratislave, Budapešti a Kluži s JUDr. Martinom Mičurom. O.i. bol viceprezident Slovenského liehového priemyslu úč. spol. Levoča-Malacky a prezident Spišského historického spolku. Konal mnohé štúdijné cesty v Rusku. Od roku 1907 bol v službách rakúsko-uhorskej diplomacie. Od roku 1910 do roku 1918 bol poslancom uhorského snemu.


ppp
Palác rodu Csáky spriazneného s rodom Sandor de Szlavnicza aj prostredníctvom rodu Szirmay neďaleko Dómu Svätého Martina, v ktorom (ako sa pamätá autor ešte zo svojho vyučovania na základnej škole) sa konal koncom 19.storočia posledný cirkevný súd v Uhorsku s heretikmi pred cirkevným súdom, ktorý viedol Ján Ondrejkovič. (Joanes Ondrejkovics). Autorovi to pripomenuli farníci z Dolných Držkoviec pri jeho vtedajšej návšteve pred siedmymi rokmi.
ppp
Erb grófa Csáky na paláci jeho rodu v Bratislave na Panskej 33 oproti Rudnayovho námestia a Dómu Svätého Martina. Za bývalého režimu tu sídlila Správa služieb diplomatického zboru. Palác rodu Balassa v Bratislave je Panskej ulici 15. S rodom Sandor de Szlavnicza bol rod Balassa pokrvne spriaznený sobášom Anny barónky Balassa de Kékkö et Gyarmat s Františkom II. Sandorom de Szlavnicza.
Ostrihom
Snáď už neúmerne dlho na opravu čakajúci palác rodu Sandor de Szlavnicza v sídelnom meste Ostrihomskej kapituly (Esztergom).
Ostratice
Autor sa vrátil do minulosti svojej rodiny v Malých Ostraticiach pri kaštieli rodu Sandor de Szlavnicza s tým rozdielom, že namiesto kočom pricestoval s automobilom Škoda Favorit.


Náhrobné kamene pod ktorými spočívajú na cintoríne vo Veľkých Bieliciach Obvodný notár v Dolných Držkovciach a následne v Šimonovanoch Dominus Stefan Ondrejkovič I. a jeho Urodzená svokra Illustrissima Domina Mária Sandor de Szlavnicza rod. Marko


Zeman, mecén, Litovskomarský titulárny prepošt ThDr. Ondrej Ondrejkovič dal zreštaurovať vzácne nástenné maľby zo 14. - 16. storočia v kostole v Žehre kde nechal v r.1656 postaviť aj ranobarokový hlavný oltár. Na cirkevnú dráhu sa dal aj jeho rodák zo Spiša gróf Mikuláš Csáky, kanonik, primas *1757 †09.03.1824 Trnava. Patril medzi členov trnavského stánku Bernolákovcov.

Hrad a panstvo Tematín dal panovník v r.1638 do zálohy Jánovi barónovi von Rottal a jeho súrodencom, ktorí boli v príbuzenských vzťahoch s rodinou Sandor de Szlavnicza o.i. cez Catherine baroness von Rottal, manželku Františka I (Franciscus) Sandor de Szlavnicza. Joanes Jacob von Rottal prepustil časť panstva Tematín Stephanovi grófovi Csáky a jeho manželke Eve, grófke Forgách. Suzane baroness von Rottal podiel prenajala v roku Pána 1653 Jurajovi (Georgius) slobodnému pánovi Berényi s ktorým bola v rodinných vzťahoch o.i. cez rodiny Sandor de Szlavnicza, Szluha a Nyári. V r.1658 sa majiteľmi časti Tematína stal rod Bercsényi. Nadobudol majetky aj v Brunovciach. Na hrade Tematín sa narodil v r.1665 Miklós (Mikolaus) Bercsényi †1725 budúci Užhorodský župan a veliteľ vojsk Františka II (Franciscus) kniežaťa Rákoczi. Mikuláš Bercsényi bol v rodinných zväzkoch s grófmi Csáky aj prostredníctvom svojej manželky Christine grófky Csáky.


Snímok sarkofágu z Dómu Sv. Alžbety v Košiciach. V štvrtom osobitne stojacom sú pozostatky kuruckého vojvodu Mikuláša (Miklós) Bercsényi a jeho manželky Kristíny (Christine, Krisztine) Csáky. Je na ňom maďarsky napísané - Gróf Mikuláš Bercsényi de Székes, zomrel 6. novembra 1725 a manželka grófka Kristína Csáky de Keresztszegh, zomrela v Rodosto 25. apríla 1723. Snímok s popisom je tu uverejnený vďaka pánovi ktorým je Peter Petrulák. Nezištne ho zaslal k tomuto účelu.

Stephanovi grófovi Csáky mladšiemu držiteľovi Tematína, skonfiškovali majetky za účasť v povstaní Imricha Thököly v r.1684 †1705. V dokumente o delení panstva Tematin z r.1687 sú ako užívatelia hradu zapísaní Gasparus (Gašpar) IV Sandor de Szlavnicza (vyslanec kurucov na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV de France Bourbon) a jeho manželka Erszébeth Thököly.


Minister financií Jean-Baptiste Colbert markíz de Seignelay v čase keď Francúzsko podporovalo stavovské povstanie v Uhorsku. V tejto súvislosti pôsobil kurucký vyslanec Gaspar IV Sandor de Szlavnicza na dvore u francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. V roku 1704 obdržal od Gaspara IV Sandora finančný príspevok na svoj pluk Šimon gróf Forgách. Sumou prispel aj jeho brat vicežupan Nitrianskej stolice Adalbert Sandor de Szlavnicza. Väčšinu hradu a panstva vlastnil rod Bercsényi, ktorí začali so stavbou kaštieľa v Brunovciach. Mikuláš Bercsényi počas povstania Františka II Rákoczi dal opraviť hrad Tematín.


Helena Zrínska (Ilona Zrínyi *1643, Ozalj, Chorvátsko †1703 Nicomedia, Osmanská ríša). Rodom Chorvátka, dcéra bána Petra Zrinskeho a Kataríny Anny, rod. Frangepán. Otec aj brat jej ctenej pani matky, básnik František Krištof Frangepán, boli rekmi protitureckých bojov. Súčasníci ich nazývali štítmi kresťanstva a postrachom Turkov. Obaja však za účasť v kuruckom povstaní vedenom Wesselényim boli popravení sťatím vo Viedenskom Novom Meste v apríli roku Pána 1671. V r.1666 sa vydala za Františka I. Rákoczi. Mala s ním deti: Juraj (zomrel ako dieťa), Juliana a známy František II. Rákoczi. Po smrti manžela držala správu nad Rákoczi majetkom Regec, Makovica a Mukačevo. V r.1682 sa vydala za vodcu protihabsburského povstania Imricha Thököly. Aktívne sa zapojila do povstania a obrany bašty povstalcov na hrade Makovica v Zborove. Preslávila sa obranou hradu Mukačevo. Bránila ho pred cisárskymi vojskami tri roky. Po zrade jej tajomníkom pri presile cisárskych vojsk bol 14.októbra 1688 hrad dobytý a zbúraný. Bola internovaná v Uršulínskom kláštore vo Viedni. Imre Thököly ju po troch rokoch výmenil za zajatého generála Donata Heisslera. Žila 12 rokov v tureckom exile s manželom až do smrti. Jej telesné pozostatky boli v r.1906 prevezené do Košíc. Pochovaná je zo synom Františkom II. Rákoczi v krypte Dómu svätej Alžbety.


Na jej sarkofágu je nápis v latinčine - "Tu odpočíva po hrdinskom výkone žena zmužilej duše, sláva svojho veku a jeho ženstva, najvznešenejšia pani Helena Zrínska, posledná ozdoba rodov Zrinski a Frangepán, manželka kniežaťa Thököly a predtým manželka kniežaťa Rákoczi, hodná oboch, vynikajúca medzi Chorvátmi, Sedmohradčanmi, Maďarmi a Sikulmi svojou skvelosťou a skutkami, na celej zemi viac slávna, ako jej manželia. Zvraty osudu znášala silou ducha, skromná v šťastí, víťaziaca nad vlnami nešťastia, víťaziac nad smrťou navrátila s kresťanskou pokorou svoju hrdinskú dušu ovenčenú slávnymi bojmi Pánu na nikomédijskom rozkvitnutom poli pri Bythýnskom zálive v roku spasenia 1703 18. februára vo veku 60 rokov."

Rodina Ondrejkovič je viacnásobne pokrvne spojená s významnými rodmi chorvátskeho pôvodu. Npr. koncom 19.storočia sa Dominus Casimirus Horváth zosobášil s Máriou Ondrejkovics, sestrou Obvodného notára Štefana I. Ondrejkoviča.


V roku 1906 previezli z Izmiru v Osmanskej ríši telesné pozostatky sedmohradského kniežaťa Emerica Thököly (*25.09.1657 Kežmarok †13.09.1705 Izmir, Osmanská ríša) do Kežmarku a uložili do mauzólea Nového evanjelickeho kostola. Pozostatky jeho manželky Heleny Zrinski a jej syna Františka II. Rákoczi sa však rozhodli previezť v r.1906 z Osmanskej ríše do Košíc.


Autor navštívil v Kežmarku Nový evanjelický kostol aj mauzóleum Imricha kniežaťa Thököly, príbuzného matky jeho starého otca Štefana II. medzi rokmi 1982-90 viac krát. Vždy si pripomenul pri tej príležitosti aj priateľa jeho rodiny Dr. Alexa Lušteka, bývalého Okresného náčelníka v Kežmarku, švagra generála M. R. Štefánika.


Kaštieľ Malé Zlievce v okrese Veľký Krtíš Banskobystrického kraja. Tu sa narodila v r.1786 Estera barónka Ivanka de Draskocz et Jordánfold, neskôr aj jej syn Stephanus Sandor de Szlavnicza, ktorého otec bol Thomas Sandor de Szlavnicza a stará matka Terézia Beniczky, dcéra Zvolenského vicežupana. Jej otec bol D. Spectabili ac Perillustris Enrico Ivanka de Draskócs et Jordánfold a matre D. Spectabili Susanna Gedey. Bezútešný stav kaštieľa baróna Prónay pokrvne a majetkovo spojeným s rodmi Beniczky, Ivánka, Gedey, Sandor de Szlavnicza vystihuje súčasnú spoločenskú objednávku ku stavu kultúrnych pamiatok. Je spoločenská objednávka aj na definitívne uzavretie úlohy bývalých vážených rodín ?


Hrad a zámok Modrý Kameň v okrese Veľký Krtíš Banskobystrického kraja bol majetkom rodu Balassa de Kékkö et Gyarmat. S týmto rodom bola rodina Sandor de Szlavnicza spojená majetkovo a pokrvne sobášom Anny barónky Balassa de Kékkö et Gyarmat a Františka II. Sandora de Szlavnicza.

Poznámky: Prvé číslo novín Mercurius Hungaricus vydal gróf Antal Esterházy (*03.02.1676 Galanta †08.08.1722 Rodosto Osmanská ríša) roku 1705, druhé toho istého roku v máji, augustové číslo Mercurius vyšlo pod názvom Mercurius Veridicus ex Hungaria.


Sandor de Szlavnicza


 

48 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Palo Palo | E-mail | 25. srpna 2007 v 13:42 | Reagovat

Funguje prepojenie?

2 Vojtech Vojtech | E-mail | 25. dubna 2009 v 17:30 | Reagovat

Zial musim konstatovat, že skladba expozícií mestských múzeí v Bratislave je úpne chybná. Návštevník sa z expozícií nedozvie vôbec nič o osobnostiach mesta npr. z medzivojnového obdobia a ani o fungovaní jeho rgánov v tomto období

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama