
román ,,Matiáš Šándor - nový gróf Monte Christo " napísal tak, ako väčšinu svojich románov, námety čerpal hlavne z dennej tlače, týždenníkov a odborných časopisov. Nepochybne pri výbere tém svojich románov sledoval aj spoločenskú objednávku. Zaujímal sa o politický život v celej Európe. V jeho pozornosti boli aj politickí emigranti z Uhorska žijúci v tom čase vo Francúzsku. Napoleon III. a jeho vláda boli ekonomicky úspešní, preto si mohli dovoliť ich politicky a finančne podporovať. V tomto duchu pokračovali aj nasledujúce francúzske vlády.

Electric
Počas vlády cisára Louisa Napoleona bola v Paríži centrom pozornosti najvyššej spoločnosti Pauline kňažná Metternich von Winneburg - Sandor von Szlavnicza, dôverná priateľka cisárovej manželky.

Cisár de France Louis Bonaparte a jeho manželka cisárovaná, ktorej dôverná priateľka bola Pauline kňažná Metternich Sandor
Kňažná Pauline, manželka rakúskeho vyslanca Roberta kniežaťa Metternicha, bola vlastná vnučka veľmi nadaného rakúskeho kancelára Lothara Klementa Metternicha. Vnučka za ním v ničom nezaostávala (ani krásou). Okamžite po príchode sa stala predmetom pozornosti najvyššej spločnosti v Paríži svojim zovňajškom, znalosťou literatúry a hudobným nadaním. Pauline kňažná Metternich von Winnenburg - Sandor von Szlavnicza mala veľmi kladný vzťah k rodine svojho otca, jeho predkom a kraju odkiaľ pochádzali. V úsilí povzniesť jeho kultúrnu a ekonomickú úroveň sústredila značný objem finančných prostriedkov a spolu s podnikateľom Sinayom investovala do kúpeľov Trenčianske Teplice. Po porazenej revolúcii 1848 - 49 v Uhorsku sa vo Francii ocitli v emigrácii jej príbuzní po otcovi kniežaťovi Móricovi Sandorovi de Szlavnicza. Len niektorým sa podarilo utiecť pred popravou a dlhoročným žalárom.



V Uhorsku im skonfiškovali majetok, rodiny boli väčšinou uväznené, popravili bez milosti všetkých zajatých grófov. Francúzska elita s hrôzou sledovala represálie takého rozsahu. Vedela, že celá uhorská šľachta je vzájomne viacnásobne sobášmi prepojená, že má spoločné majetky. Reakciou spisovateľa Julesa Vernea na tieto udalosti a ich ohlasy vo francúzskej tlači bolo neskôr napísanie jeho románu ,,Mathias - Sandorff " , kde použil zámerne meno, pôvod a dobrodružný útek z väzenia jednoho z emigrantov.

Asyl politických emigrantov vo Francii z vtedajšieho Uhorska nebol nič nového. Hlavne do Paríža emigrovali mnohí uhorskí šľachtici aj počas francúzskeho kráľovstva. Ochotne ich prijímali priamo do svojich rodín a dávali im svoje dcéry za manželky najvýznamnejšie francúzske šľachtické rodiny.

J.G.V. (* 8.február 1828, Nantes - † 24.marec 1905, Amiens), francúzsky spisovateľ, najslávnejší autor vedecko-fantastického žánru vôbec. Jeho knihy obľubujú stámilióny mladých čitateľov na celom svete bez rozdielu rasy, sociálneho pôvodu, náboženstva a národnosti už celé generácie. Nikdy by nemohlo tak byť, keby ho rodičia ho nevychovali v modernom, demokratickom, republikánskom francúzskom duchu, ktorý preniká z každej strany jeho románov.

Detské roky Julesa Verna prežil na ostrove Feydau uprostred rieky Loire. Tam aj vyrástol, hral sa s kamarátmi a prežíval vo svojej fantázii dobrodružné cesty. Otec Pierre Verne, zámožný parížsky advokát chcel, aby po ňom prevzal advokátsku prax. Matka Sophie Allote de la Fuye pochádzala z Normandie. Jeho sestry boli Anne, Mathilde a Marie. Maliar, jeho strýko Châteaubourg, ako umelec všetky chlapčenské sny chápal a plne podporoval. Jules k nemu mal veľmi blízky vzťah a často ho navštevovali s mladším bratom Paulom. Strýko ich uchvátil so svojimi nádhernými kresbami z mnohých krajín, ktoré precestoval a ktoré Julesa a Paula už nikdy viac neopustili v ich fantázii.
V lete roku 1839 sa Jules pokúsil utiecť z domu, dal sa najať ako plavčík na trojsťažník Coralie na plavbu do Indie. Naštastie pre stámilióny jeho budúcich mladých čitateľov to jeho rodičia zavčasu zistili a zabránili mu odcestovať. Verne vyštudoval právo a bol úspešným obchodníkom s akciami na burze. V mladosti veľa písal básne, poviedky, divadelné hry a piesne.
Oženil sa 10.januára 1857 s vdovou s dvomi deťmi madame Honorine Anne Hébé du Fraysse de Viane Morel, nar.vo Vesoul, mali spolu syna Michela. Syn po jeho smrti dokončil rozpísané diela.
V roku 1862 sa zoznámil s parížskym nakladateľom

Pierrom Julesom Hetzelom, ktorý vydal jeho román Päť týždňov v balóne. Zaplatil mu zaň 10 000 frankov, na pomery vysokú sumu. Román mal veľký úspech, preto vydavateľ P. J. Hetzel uzavrel s autorom exkluzívnu zmluvu na 20 rokov, v ktorej sa J.Verne zaviazal, že napíše dva romány ročne za honorár 20 000 frankov. Zmluvou bol finančne zabezpečený a umožnila mu živiť sa len písaním.
Vydavateľ Hetzel bol Verneovi ako autorovi zaviazaný, zabezpečoval mu nadštandardné príjmy, spoločenský úspech, preto jeho honorár postupne zvyšoval. Viackrát spolu zmenili zmluvu, takže si J.Verne mohol kúpiť vilu, jachtu Saint Michel a konečne osobne podnikúť po svete cesty o ktorých písal.
Jules Gabriel Verne neskôr veľa cestoval, ako keby chcel konfrontovať svoju fantáziu zo skutočnosťou. Navštívil Severnú Afriku, Baltik, USA, cárske Rusko, Osmanskú ríšu, Uhorsko atď.
Vila v Amiens, ktorú si postavil Jules Gabriel Verne. Dnes je v nej múzeum Jula Verna.

Budova je mimoriadne pôsobivá nielen architektonicky, ale aj svojm duchom, ktorým pripomína spisovateľa početným návštevníkom.

Spisovateľova jachta Saint Michel II., navštívil s ňou npr. britskú pevnosť Gibraltar

Parná jachta Saint Michel III., ktorej majiteľom bol Jules Gabriel Verne



jules verne hmm ked pocujem to meno hmmm este aj tak znie ako on hmmmm teraz si citam jeho pribehy a 1 z nich je PAL no velmi pekny pribeh sak ako vsetky mno tymto by som chcela upzornit na jeho osobnost !!!! jules verne si 4ever