Gasparus Sandor de Szlavnicza

24. června 2006 v 1:52


Vicecomes Palace, kde sídlil Gasparus Sandor de Szlavnicza v starom centre mesta Trenčín


Sandor de Szlavnicza Palace, dnes múzeum sa nachádza hneď vedľa hotela Tatra, vpravo

Pauline Metternich

aus Wikipedia, der freien Enzyklopädie

Wechseln zu: Navigation, Suche Pauline Metternich vergrößern Pauline Metternich der Prater-Hauptallee um 1900
Pauline Fürstin Metternich-Sándor, geborene Gräfin Sándor, (*25. Februar 1836 in Wien, †18. September 1921) begründete einen literarischen Salon in Wien.

Sie war die Nichte und Ehefrau des österreichischen Botschafters Richard Klemens Fürst Metternich, sie spielte eine wichtige Rolle im gesellschaftlichen Leben von Dresden, von Paris und ab 1870 von Wien, wo sie einen wichtigen Salon gründete. Sie initiierte auch den Blumencorso auf der Prater-Hauptallee.
Der Haus-, Hof- und Staatskanzler Klemens Wenzel Lothar von Metternich, bekannt durch seine Organisation der Heiligen Allianz, das metternichsche System und die Demagogenverfolgungen, war ihr Großvater und Schwiegervater zugleich.

Literatur

Neue Deutsche Biographie Bd. 17, S. 233 Familienartikel, 236*, 243 f.
Personendaten
NAMEMetternich-Sándor, Pauline Fürstin
ALTERNATIVNAMEN
KURZBESCHREIBUNGbegründete einen literarischen Salon in Wien
GEBURTSDATUM25. Februar 1836
GEBURTSORTWien
STERBEDATUM18. September 1921
STERBEORT
Meč
ccccc
Valentinus Ondrejkovics
jjj
Dokumenty sú dnes v držaní Štátneho archívu Nitra, Ivanka pri Nitre.
Valantinus
Opätovné potvrdenie šľachtických práv rodine Ondrejkovics, podpísané Jeho Veličenstvo Cisár Leopold I., Franciscus Szegedy, Stephanus Orbán a v dnešnej dobe (19.06.2004) podpísanými Jeho Cisárskou Výsosťou veľkovojvodom Otto von Habsburg, podpísaný je aj jeho Jasnosť knieža Karel Schwarzenberg.
Malé Ostratice
Neobývaný a neudržovaný palác a parkom rodu Sandor de Szlavnicza v obci Malé Ostratice (Kiss Sandory) neďaleko Topolčan. V prvej polovici tridsiatych rokov 20 storočia bol v Topolčanoch Hlavný slúžny Dr. Aladár Ondrejkovič, syn Anny Sandor de Szlavnicza.
kkdddd
Hlavný kapitán Joanes Hunyady poráža dňa 22. júla 1456 Mehmeda II. pri Belehrade
Tematín
Hrad Tematín je za Piešťanmi naľavo od rieky Váh. Vlastnili ho uhorskí vysokopostavení krajinskí hodnostári. Prvý doklad o ňom pochádza z polovice 13. storočia. Dvadsať rokov do smrti v r.1321 ho vlastil Matúš Čák Trenčiansky. Majiteľ hradu i panstva v 15. storočí bol sedmohradský vojvoda Mikolaus Ujlaky a syn.


František I. Thurzo, jeho druhou manželkou bola od roku 1562 dcéra Nikolu IV Zrínskeho Katarína Zrinski (*26.04.1548 Čakovec, Chorvátsko †26.04.1585 Bytča) z ich manželstva sa narodili - Anna (1565), Juraj Thurzo (*02.09.1567 na hrade Lietava), František Thurzo (1570), Uršula (1570) a Katarína (1571). Druhý manžel Kataríny Zriski bol Imre Forgách de Ghymes et Gács ; Ferenc I. Sandor de Szlavnicza jeho manželka sa stala baroness Katharina von Rottal (jej rodičia boli Johann Jacob von Rottal a Mária Felicia Thurzo de Bethlenfalva 1638).

Keď medzičasom boli majitelia hradu viacerí veľmoži, dal panovník panstvo Tematín v roku 1638 do zálohy Joanesovi barónovi Rottal a súrodencom, boli v príbuzenských vzťahoch s rodinou Sandor de Szlavnicza o.i. cez


Catherine von Rottal, manželku Františka I. Sandor de Szlavnicza. Joanes von Rottal prepustil časť majetku Tematín Stephanovi Csáky a jeho manželke grófke Eve Forgách. Baroness Suzane von Rottal svoj podiel prenajala v roku 1653 Slobodnému pánovi Jurajovi Berényi s ktorým bola v rodinných vzťahoch o.i. cez rodiny Sandor de Szlavnicza, Szluha a Nyári. V roku 1658 sa majiteľmi časti Tematína stal rod Bercsényi, nadobudol majetky aj v Brunovciach. Na hrade Tematín sa narodil v roku 1665 Mikolaus Bercsényi †1725 veliteľ vojsk Františka II. kniežaťa Rákoczi. Mikuláš Bercsényi bol v rodinných zväzkoch s grófmi Csáky aj prostredníctvom manželky Christiny grófky Csáky.


Snímok sarkofágu z Dómu Sv. Alžbety v Košiciach. V štvrtom osobitne stojacom sú pozostatky kuruckého vojvodu Mikuláša (Miklós) Bercsényi a jeho manželky Kristíny (Christine, Krisztine) Csáky. Je na ňom maďarsky napísané - Mikuláš gróf Bercsényi de Székes, zomrel 6. novembra 1725 a manželka Kristína grófka Csáky de Keresztszegh, zomrela v Rodosto 25. apríla 1723. Snímok s popisom je tu uverejnený vďaka pánovi ktorým je Peter Petrulák.

Stephanovi Csáky ml. držiteľovi Tematína, skonfiškovali majetky za účasť v povstaní Imricha Thököly v r. 1684 †1705. V dokumente o delení panstva z roku 1687 sú ako užívatelia hradu zapísaní Gasparus IV Sandor de Szlavnicza (vyslanec kurucov na dvore Osmanského sultána Mehmeda IV a na dvore fracúzskeho kráľa Ľudovíta XIV de France Bourbon) a jeho manželka Erszebet Thököly de Késmárk. V roku 1704 od neho obdržal finančný príspevok na svoj pluk gróf Šimon Forgách. Sumou prispel aj jeho brat vicežupan Nitrianskej stolice Adalbert Sandor de Szlavnicza. Väčšinu hradu a panstva vlastnil rod Bercsényi, ktorí začali so stavbou kaštieľa v Brunovciach. Mikuláš Bercsényi počas povstania Františka II Rákoczi dal opraviť hrad.

Sandor
Praenobilis et Generosus Dominus Gasparus III. Sandor de Slaunicza, Sacrae Caesareae Regiaeque Majestatis Praesidii Selliensis Capitaneus Tyrnaviae 24. Máj 1673 v boji s Turkami;
Gasparus
Kaštieľ rodiny Sandor de Szlavnicza v obci Lúka nad Váhom. Postavila ho v roku 1674. V obci Lúka nad Váhom mal sídlo kapitán Gasparus (Gaspar) III Sandor de Szlavnicza, ktorého manželka bola Kata Szluha. Údajne práve Gaspar III Sandor dal vyrobiť tabuľu s nápisom: "Beda tomu dvorovi, v ktorom rozkazuje krava volovi", pretože jeho žena Kata často zasahovala do jeho záležitostí. Jeho synovia boli György Sandor, vicežupan Adalbert Sandor a diplomat Gasparus IV. Sandor. György mal iba dcéry Mária (b. Pongrácz) a Helena (István Brogyány). V blízkych Trebaticiach od roku 1929 do roku 1938 pôsobil správca - učiteľ Stefan Ondrejkovič Sandor, priamy potomok rodu, syn Anny Sandor de Szlavnicza.


Kaštieľ v obci Lukáčovce (Lakács) pri Nitre, ktorého majiteľmi boli diplomat Gasparus IV barón Sandor de Szlavnicza a jeho manželka Alžbeta (Elisabeth) barónka Thököly de Késmárk. Rodina Sandor de Szlavnicza bývala v obci Lukáčovce až do 20 storočia


Erb rodu Szlavniczai na priečelí paláca rodu Sandor de Szlavnicza v Ostrihome, ktorého rekonštrukcia sa neúmerne predlžuje.


Náhrobný kameň autorovej praprastarej matky Urodzenej pani Márie Sandor de Szlavnicza rod. Marko. Aktivitami oživujúcimi históriu Hornej Nitry sa zaoberá jedna z osobností mesta Partizánske pán Peter Múčka. K nim patrí okrem publikácie zozbieraných historických podkladov aj ich záchrana a indetifikácia. Aj náhrobný kameň na fotografii identifikovali v záujme zachovania historických podkladov pre budúce generácie spolu s priateľom pánom Jurajom Krasulom, ktorý je poslancom MsZ v Partizánskom, Bieličan. Bez neho by to nebolo jednoduché.


Na cintoríne vo Veľkých Bieliciach indetifikovali opravili aj náhrobný kameň Obvodného notára v Dolných Držkovciach a následne v Šimonovanoch Štefana Ondrejkoviča, autorovho prastarého otca.


Helena Zrínska (Ilona Zrínyi *1643, Ozalj, Chorvátsko †1703 Nicomedia, Osmanská ríša). Rodom Chorvátka, dcéra bána Petra Zrinskeho a Kataríny Anny, rodenej Frangepán. Otec a brat jej ctenej pani matky, básnik František Krištof Frangepán, boli rekmi protitureckých bojov. Súčasníci ich nazývali štítmi kresťanstva a postrachom Turkov. Obaja však boli za účasť vo Wesselényim vedenom kuruckom povstaní popravení sťatím vo Viedenskom Novom Meste v apríli Roku Pána 1671. V roku 1666 sa vydala za Františka I. knieža Rákoczi. Mala s ním deti: Juraj (zomrel ako dieťa), Juliana a známy František II knieža Rákoczi. Po smrti manžela si podržala správu nad Rákoczi majetkom Regec, Makovica a Mukačevo. V roku 1682 sa vydala za vodcu protihabsburského povstania Emerica Thököly de Kesmárk.


Aktívne sa zapojila do povstania a obrany bašty povstalcov na hrade Makovica v Zborove. Preslávila sa obranou hradu Mukačevo. Bránila ho pred cisárskymi vojskami tri roky. Po zrade pri presile cisárskych vojsk bol 14.októbra 1688 hrad dobytý a zbúraný. Helena bola internovaná v Uršulínskom kláštore vo Viedni. Emericus Thököly ju po troch rokoch výmenil za zajatého generála Donata Heisslera. Žila s manželom 12 rokov v tureckom exile až do smrti. Pochovaná bola v krypte kostola francúzskych lazaristov Svätého Benedikta v Galate district Istanbul. Jej telesné pozostatky boli v roku 1906 prevezené do Košíc. Pochovaná je zo synom Františkom II. kniežaťom Rákoczi v krypte košického Dómu Svätej Alžbety.


Na jej sarkofágu je nápis v latinčine "Tu odpočíva po hrdinskom výkone žena zmužilej duše, sláva svojho veku a jeho ženstva, najvznešenejšia pani Helena Zrínska, posledná ozdoba rodov Zrinski a Frangepán, manželka kniežaťa Thököly a predtým kniežaťa Rákoczi, hodná oboch, vynikajúca medzi Chorvátmi, Sedmohradčanmi, Maďarmi a Sikulmi svojou skvelosťou a skutkami, na celej zemi viac slávna, ako jej manželia. Zvraty osudu znášala silou ducha, skromná v šťastí, víťaziaca nad vlnami nešťastia, víťaziac nad smrťou navrátila s kresťanskou pokorou svoju hrdinskú dušu ovenčenú slávnymi bojmi Pánu na nikomédijskom rozkvitnutom poli pri Bythýnskom zálive v roku spasenia 1703 18. februára vo veku 60 rokov."
Do hrobky košického Dómu Sv. Alžbety v rannogotickom slohu vedie sedemnásť schodov a nachádzajú sa v nej štyri mramorové rakvy, ktoré podľa nákresov Fridricha Schuleka zhotovili sochári Anzelm Andreetti a František Mikula. Pozostatky Františka II. Rákóczi, jeho matky Heleny Zrinskej a syna Jozefa Rákóczi sa nachádzajú v spoločnom sarkofágu. Knieža spočíva v rakve z cyprusového dreva na poduške naplnenej zemou z jeho rodnej Borše a Veľkého Šariša, kde istý čas žil. Maďarský nápis na sarkofágu hlása: Tu odpočíva František II. Rákóczi, maďarské a sedmohradské knieža, zomrel v Rodosto 8. apríla 1735, jeho hrdinská matka Helena Zrínska, manželka Františka I. Rákóczi a neskôr Imricha Thököly, zomrela v Nikomédii 18. februára 1703 a syn Jozef Rákóczi, zomrel v Cernavode 10. novembra 1738. Zlý osud národov ich zavial do vyhnanstva.


Po porážke povstania pri Trenčíne v roku 1708 odišli do Anglicka, neskôr do Francúzska a v roku 1717 na sultánovo pozvanie nakoniec až do Rodosta v Osmanskej ríši okrem Františka II. Rákóczi aj jeho spoločníci a pobočníci. Pozostatky najbližších preniesli spoločne do krypty v Dóme Sv. Alžbety. V sarkofágu na pravej strane sú pozostatky kuruckého generála Antona Esterházy. Text v maďarčine na ňom udáva: Anton gróf Esterházy de Galanta et Fraknó, zomrel v Rodosto 10. júla 1722. Snímky z krypty Dómu Sv. Alžbety s popismi sú tu uverejnené vďaka pánovi ktorým je Peter Petrulák.


Hrad Mukačevo


Osmanský sultán Mustafa II. Gaspar IV Sandor de Szlavnicza bol blízky príbuzný kniežaťa Imricha Thokoly de Késmárk a jeho manželky grófky Heleny Zrínski, kapitán kniežacieho dvora, diplomat, dve periódy vyslanec na dvore Osmanského sultána Mehmeda IV a jeho syna sultána Mustafu II a s ešte dôležitejším poslaním na dvore francúzskeho kráľa Ludovíta XIV a kancelár). Sultán Mehmed IV a následne aj jeho syn sultán Mustafa II boli spojenci a podporovatelia kurucov. Mehmed IV *02.01.1642 +06.01.1693 sultán Osmanskej ríše od 1648 do 1687, Mustafa II sultán v rokoch 1695-1703. Francúzsky kráľ Ludovit XIV podporoval kurucov politicky, vojensky a materiálne.


Rittmeister (husársky kapitán) Illustrissimus Dominus Georgius Sandor †1762. V Husárskom pluku č. 6 Hadík Andreas, štáb Rzeszow v Galícii slúžil v roku 1810 Seconds-Rittmeister Joh. Ondrejkovits


Palác (Esztergom) rodu Sandor de Szlavnicza v rekonštrukcii.

Militär Almanach Nro XVI. Husársky regiment č. 6 Hadik Andreas, Blankenstein Ernst. rok 1791 štáb: Brandeis v Čechách. Ober-Lieutenant Johannes Ondrejkovits, Zaborzky (Casp.), Bernolak (Ign.), Unter-Lieutenant Bossányi (Joh.), Révay (Bar. Georg.). Husársky regiment č.9, Nádasdy Franz, Erdödy Johann, rok 1783 štáb: Essegg v Slavónii, Maj. Rakovsky (Steph.), Unter-Lieutnant Josephus Sandor de Slávnica, Ober-Lieutenant Tóth (Frz.), Horváth (Frz.). Husársky regiment č. 10 Meszáros Joh., Stipsicz Jos. rok 1801 štáb: Uibecs in Banát, Ober-Leutnant Mattyasovszky (Valent.), Unter-Lieutenent Albert Sandor de Szlavnicza.

Rodina Ondrejkovič je pokrvne spojená s významnými rodmi chorvátskeho pôvodu. Npr. koncom 19.storočia sa Dominus Casimirus Horváth zosobášil s Máriou Ondrejkovics, sestrou Obvodného notára Štefana I. Ondrejkoviča.


Hrad Palanok Mukačevo. V r.1914-18 študoval Violand Pavel Ondrejkovič na Teologickej fakulte v Užhorode. Škpt. duch. služby Violand Pavel Ondrejkovič bol od 01.09.1923 po zapracovaní sa do agendy prevelený k pešiemu pluku 45 v Chuste, kde zotrval do 31.01.1926. Od 01.02.1926 bol prevelený k pešiemu pluku 19 v Mukačeve (poborený hrad v r.1927 československý stát opravil a zriadil v ňom kasárňe), kde do 15.06.1936 vykonával funkciu duch. správcu pluku. Zároveň vykonával funkciu duchovného správcu p.pluku 45. Následne slúžil v Brne odkiaľ bol 14.03.1939 prevelený k 3. peš. divízii v Prešove a ustanovený do funkcie prednostu duchovnej služby divízie. Dňa 01.07.1940 bol povýšený na pplk. duchovenstva. Počas SNP bol prednostom Rímskokatolíckej duchovnej správy 1. ČSA v Banskej Bystrici. V r.1950-55 mimo pastorácie.


V roku 1906 previezli z Izmitu v Osmanskej ríši telesné pozostatky sedmohradského kniežaťa Emerica Thököly do Kežmarku a uložili do mauzólea Nového evanjelickeho kostola. Medzi rokmi 1982-1990 autor mauzóleum príbuzného Anny Sandor de Szlavnicza, matky svojho starého otca Štefana II Ondrejkovič viac krát navštívil. Pri tej príležitosti si vždy pripomenul aj priateľa jeho rodiny Okresného náčelníka v Kežmarku Dr. Alexa Lutšeka, švagra generála M. R. Štefánika.

Poznámky: Prvé číslo novín Mercurius Hungaricus vydal gróf Antal Esterházy (*03.02.1676 Galanta †08.08.1722 Rodostó) roku 1705, druhé toho istého roku v máji, augustové číslo Mercurius vyšlo pod názvom Mercurius Veridicus ex Hungaria ;

Zdroje: Snímky sarkofágov z košického Dómu Sv. Alžbety s popismi sú tu uverejnené vďaka pánovi ktorým je Peter Petrulák. Nezištne ich zaslal k tomuto účelu ;







 

52 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 MUDr.Eva Tóthová MUDr.Eva Tóthová | E-mail | 29. října 2006 v 0:22 | Reagovat

Muj zemřelý manžel byl potomek Sándorovců.Ve Vaší genealogii byli jeho prapředky Mihály de Sandor a jeho žena Anna Kubica.Jejich dcera Janka/Johana Nepomucena Sandor si vzala Janoše Tótha,šlechtice z Ostřihomské dieceze.Jejich potomkové,vesměs právníci žili v okolí Nového Města nad Váhom.Anna Kubica,už jako vdova koupila zámek/kaštiel/  Brunovce.Tuto genealogii až po prvního doloženého předka Bečiče de Slavnica si nechal zhotovit můj syn MUDr Gabriel Tóth,který momentálně je pracovně v SevernímIrsku v Belfastu a nestačil se s Vámi zkontaktovat.Velmi nás potěšilo,že jsme našli Vaše stránky.Zatím se Vám ozývám já,třeba Vás to také potěší.MUDr.Eva Tóthová

2 MUDr.Eva Tóthová MUDr.Eva Tóthová | E-mail | 29. října 2006 v 0:24 | Reagovat

Velmi Vás Zdravim

3 MUDr.Eva Tóthová MUDr.Eva Tóthová | E-mail | 26. ledna 2007 v 16:09 | Reagovat

V komentáři (1) se vyskytla chyba.Zámek Brunovce koupila babička Michala Sándora Judita Hunyady,vdova po Pavlu Sándorovi.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama