Dragounský pluk č.11

3. června 2006 v 22:11
Kráľa Carola II. Rumunského (Bratislava). V roku 1937 sa uskutčnila štátna návšteva hlavy Rumunského kráľovstva. Pri tej príležitosti odovzdalo Jeho Veličenstvo kráľ Karol rumunský na vtedajšom Firšnáli v Bratislave svoju standardu 11. dragounskému pluku. Od tej doby sa nazýval pluk Kráľa Carola II. Rumunského. Por. Aladár Ondrejkovič a nekoľkí dôstojníci pluku obdržali od jeho Veličenstva Karola II. za bravúrne predvedenie jazdeckej bojovej ukážky rumunské vojenské vyznamenanie.
ff
Rumunský kráľ Carol II. a jeho syn princ Michal v roku 1930 a príslušníci rumunskej kráľovskej gardy v r.1936 s Cs. armádou v Prahe pri príležitosti št. návštevy hlavy svojho štátu.
Garda
V septembri roku 1938 bolo Rumunské kráľovstvo jediný spojenec Čs. republiky odhodlaný dodržať svoje zmluvné záväzky voči ČSR. Podporu Čs. republike demonštrovali najširšie vrstvy rumunskej spoločnosti a najmä strana agrárnikov (caranov) a ľavicové strany. Divízny generál Vasile Atanasiu v septembri roku 1938 verejne prehlásil, že sa dáva k dispozícii Československej vláde.
Garda
Rumunská kráľovská garda sa zúčastila štátnej návštevy kráľa Carola II.
yy
Pluk č. 11 bol organizačne zaradený do 3. jazdeckej brigády, ktorá bola súčasťou novovytvorenej vyššej bojovej jednotky Čs. armády, protipólu nemeckej Panzerdivision, elitnej Rýchlej divízie č. 3., zboru VII., armády 3. Eskadróny pluku mali kasárne a stajne na terajšej Kutuzovovej ulici v Bratislave, Seredi, Zvolene a Leviciach, V Bratislave využívali na výcvik objekty krytej jazdiarne v kasárňach a na Kuchajde, kde boli plochy pre skoky na koni cez prekážky.
tt
Remonty pre pluk preberal prevažne vtedajší ppor. jazd. Aladár Ondrejkovics-Sandor de hlavne vo vojenskom žrebčinci v Motešiciach, ktorému šéfoval ing. Antonín Lokvenc, otec známej herečky Magdy Lokvencovej (ktorej manžel bol budúci prezident ČSSR Dr. Gustáv Husák). Pôvodným majiteľom žrebčinca a zámku Motešice bol rod Motesiczky, viacnásobne sobášmi prepojený s rodmi
Sandor de Szlavnicza a Ondrejkovics spolu zo susedskými a spoločenskými vzťahmi. Potomkovia uvedených rodov žijú dnes v Bratislave. Autora článku informovali, že im bolo bránené v prístupe do zámku.
Od roku 1933 a 1935 vstupovali do účinnosti razantné organizačné opatrenia. Mali za úlohu zvyšiť bojaschopnosť Čs.armády. Vláda navýšila početný stav armády predĺžením základnej prezenčnej služby na dva roky a prijatím záložných dôstojníkov, práporčíkov a poddôstojníkov v ďalšej činnej službe do stavu gážistov. Neriešilo sa problematické národnostné zloženie vyššieho veliteľského zboru Čs.brannej

moci proporcionálne k národnostnému zloženiu mužstva. Pravdepodobne to malo vplyv na vojakov a ich vzťah k Čs.armáde, ale bolo to určite nezodpovedné pre zabezpečenie ďalšej existencie štátu. V posledných rokoch existencie republiky ťažisko štátu vláda presúvala strategicky vynútene na východ, vrátane jeho riadiacich centier. Vedenie štátu si až vtedy uvedomilo, že tieto by nedokázali efektívne fungovať bez angažovaného zapojenia miestneho obyvateľstva.
V armáde boli z územia Slovenska iba 1 generál a 3 podplukovníci. Npr. pplk. Alojz Androvič z 2. oddelenia Hlavného štábu v Prahe, jeho starý otec Alexander de (Androvics) bol Hlavný slúžny v Púchove okolo roku 1866.
Záložníkov povolávali až na niekoľko týždňov v roku na cvičenie. S tým bolo nutné celkové prezbrojenie, motorizácia a modernizácia armády a letectva. Na finančné krytie boli uvolnené mimorozpočtové zdroje napríklad 30% devalváciou meny. V roku 1937 boli výdaje na zbrojenie 37% štátneho rozpočtu a v roku 1938 57% štátneho rozpočtu. Štát násobne navýšil investície do infraštruktúry a vojenského priemyslu na Slovensku. Nariadil to aj súkromným firmám. Napríklad celá výroba delovky a.s. ŠKODA Plzeň sa urýchlene presťahovala na Slovensko.
Pluk 11
Od roku 1935 sa konali každý rok veľké manévre najmenej na úrovni zboru. V praxi sa preverovala súčinnosť vyšších organizačných celkov a schopnosť dôstojníkov uplatniť v praxi nový polní řád Čs.armády, npr. presun Rýchlych divízií na veľké vzdialenosti a ich následné okamžité bojové nasadenie. Napríklad kompletné jazdecké eskadróny pluku vyviezli vlakom na východné Slovensko a potom sa tieto presúvali koňmo cez celé územie štátu až do priestoru sústredenia. Eskadróny sa presúvali mimo hlavných ciest a počas jeho priebehu nocovali na vidieku v náhodne vybraných obciach v budovách škôl. V roku 1937 v Trebaticiach prenocovala v škole ktorej bol správca učiteľ Stephan Ondrejkovics eskadróna Dragounského pluku č.11. Eskadróne velil ppor. Aladár Ondrejkovics, syn učiteľa-správcu Stephana Ondrejkovics.
Eskadrónu privítala celá obec a dedinčania sa správali k mladým dragúňom ako vlastným synom.

Velitelia pluku boli:
podplukovník generálneho štábu, od marca 1936 plukovník generálneho štábu Josef Vrzáček (január 1936 - september 1936),
podplukovník jazdectva Gustav Viktorin (september 1936 - september 1937),
plukovník jazdectva Rudolf Moskorz (september 1937 - marec 1939),
štábny kapitán jazdectva Ján Veselý (marec 1939)
ČsA
JPO
Uniformy vojaka pešieho pluku a dôstojníka jazdectva dragúnskeho pluku čs. armády


Podporučík jazdectva Aladár II. Ondrejkovič s jedným zo svojich dvoch súkromných jazdeckých koní s ktorými pavidelne víťazil v jazdeckých pretekoch. Mal ich bezodplatne ustajnené v kasárňach dragúnskych plukov 8 a 11.
aa
Nadporučík Venura a jeho kôn Elliot v jazeckých pretekoch Military v Pardubiciach. Počas mobilizácie v roku 1938 bol Dragounský pluk 11 nasadený k obrane územia Slovenska. Pod velením ppor. jazd. zálohy v ďalšej činnej službe Aladára II. Ondrejkoviča sa v noci jeho eskadróna preplavila na koňoch cez rieku Hron a zaujala bojové postavenie na hraniciach. Ppor. jazd. Aladár Ondrejkovič slobodný pán Sandor de Szlavnicza mal veliteľské postavenie v obci Mužľa.
Mužľa 1938
Štáb Rýchlej divízie č.3 mal obavu z nasadenia svojich jednotiek na juhu Slovenska v prostredí maď. národnostnej menšiny. Obavy sa prinajmenšom v okolí Mužle nepotvrdili. Veliteľ eskadróny ppor. Aladár Ondrejkovič vedel bezvadne maďarsky. Miestne obyvateľstvo aj keď jeho osobne nepoznalo, vedelo z akej rodiny pochádza a správalo sa k nemu veľmi ochotne a s najhlbšou úctou. Jeho dragúni nemali žiadne problémy, ale naopak sa stalo, že jeden vojak svojvoľne vystrelil na druhú stranu. Obišlo sa to však bez následkov.
pluk 8
Po prijatí Mníchovskej dohody por. Aladár Ondrejkovics - Sandor de dostal so svojou eskadrónou rozkaz zaujať obranné postavenie pri obci Mlyňany. JPO 2Jeho veliteľský post bol v arboretu Mlyňany. V zámočku bol ubytovaný so svojimi dôstojníkmi a tam mali poľnú kuchyňu. Varili im dobrovolníčky, hlavne dcéry a manželky českých dôstojníkov a gážistov.


Zámok v arborete Tesárské Mlyňany v ktorom bol ku koncu roku 1938 a začiatkom roku 1939 ubytovaný zo svojou eskadónou ppor. jazd. Aladár II. Ondrejkovič. Bol majetkom rodiny Ambrózy-Migazzi s ktorým bol vtedajší ppor. jazd. Aladár II. Ondrejkovič pokrvne príbuzný prostredníctvom svojej starej matky Anny Sandor de Szlavnicza. S touto rodinou mala jej rodina Sandor de Szlavnicza compossesorát.

Po Viedenskej arbitráži museli toto postavenie na rozkaz odovzdať Maďarskej armáde. Maďarskí vojaci prichádzali do arboreta Mlyňany z veľkej vzdialenosti, veľmi unavení po malých skupinkách peši bez akýchkoľvek dopravných vozidiel. Posledný sa priviezol na koči kapitán honvédov Tomba, ktorému por. Aladár Ondrejkovics - Sandor de oficiálne odovzdal jeho osobe zverený obranný úsek Tesárske Mlyňany.

por. Aladár Ondrejkovič
Poručík Aladár Ondrejkovics-Sandor de a stotník Lošonský Alfonz. Jazdecké kasárne v Bratislave v rokoch 1939-40.
Anton Fábry
Stotník Alfonz Lošonský a poručík Anton Fábry

Dôstojníci a rotmajstri dragúnskeho pluku 11 " KC II R ".
1. škpt.jazd. Veselý Ján veliteľ pluku, 2. kpt.jazd. Fajnor Ivan I. pl.pobočník, 3. kpt.jazd. Bella Štefan veliteľ 2 eskadróny, 4. kpt.jazd. Izák Ján veliteľ 5 eskadróny, 5. npor. jazd. Vlčko Peter veliteľ 3 eskadróny, 6. por.jazd. Straka Ján veliteľ 1 eskadróny, 7. por.jazd. Sádovský Imrich veliteľ 4 eskadróny, t.č. v poli, 8. por.jazd. Tamaš Ján veliteľ rem.eskadróny Šalgočka-Dvorníky, 9. por.jazd. Červenák Ondrej veliteľ 10 eskadróny Zvolen, 10. por.del. Feja Štefan veliteľ 14 eskadróny Spišská Nová Ves, 11. ppor.jazd Ondrejkovič Aladár veliteľ 18 eskadróny.
rotmajstri
1.prap.jazd. Tyršel Ferdinand rtm. skladník 10 esk. Zvolen. 2.prapor.podkov. Veleba František podkovár rem.eskadróny Šalgočka-Dvorníky 3.štrm.odev. Beňo Vincenc HS. 4.rtm.jazd. Chyniranyi Ondrej účtov.pom. esk. 5.rtm.jazd. Šmída Ján účtov. 2 esk. 6.rtm.jazd. Barčák František účtov. 5 esk. 7.rtm.zbroj Melíšek Pavel pluk zbrojár 8.rtm.podkov. Veleba Otakar podkovár 2 esk.

ďalej slúžiaci
1.rtný v pr.sl. Masiarčin Ján poč. u náhr.kor. 2.rtný v pr.sl. Trpíška Marek u HS. 3.rtný d.sl. Kašovský Štefan výk.rtm. 1 esk. t.č. v poli 4.rtný d.sl. Béla Imrich výk.rtm. 2 esk. 5.rtný d.sl. Galovič Štefan vel.čaty t.č. v poli 6.rtný d.sl. Breza Ján výk.rotm. 3 esk. 7.rtný d.sl. Kliment Anton podkovár 3 esk. t.č. v poli 8.rtný d.sl. Kiss Ernest výk.rtm. 4 esk. 9.rtný d.sl. Švarek Jozef vel.čaty 2 esk. 10.rtný d.sl. Vaško Ján výk.rotm.rem esk. 11.čat.d.sl. Paško Anton účt.rtm.i. 11 esk. 12.čat.d.sl. Tutko Michal vel.čaty 1 esk. 13.čat.d.sl. Novotný Michal vel.kul.čaty t.č. v poli 14.čat.d.sl. Matúš Karol podkovár 5 esk. t.č. v nemocnici 15.čat.d.sl. Hudec Michal remontný jazdec 16.čat.d.sl. Marčan Simon remontný jazdec 17.čat.d.sl. Horváth Michal vel.čaty 18.čat.d.sl. Magdin Emil účt. 18 esk. 19.čat.d.sl. Ross Jozef u pom. esk.auta 20.čat.d.sl. Kičina Jozef výk. 14 esk. t.č. v nemocnici.

Jeden z prvých prejavov typického postoja príslušníkov slovenskej armády k novému režimu bola tzv. ružomberská vzbura dňa 4.6.1939, rozšírila sa z priamej fyzickej konfrontácie medzi vojakmi slovenskej armády a príslušníkmi Hlinkovej gardy toho istého dňa. Vzbúrilo sa okolo dvetisíc vojakov ružomberskej posádky. Vzbura musela byť potlačená privolanými tankami z Martina, Žiliny a Dolného Kubína. Podľa vyšetrovania boli organizátormi čatár Tibor Medvecký, desiatnik E. Čikel, vojaci Kočár, Nosák, slobodník Záturecký. Vyšetrovanie sa dňa 5.júna skončilo tragicky. Z organizovania vzbury podozierali aj desiatnika Štefana Kaňkovského. Dôstojník, ktorý ho vyšetroval, mu hrozil verejnou popravou. (Svedkovia vypovedajú, že sa dôstojníci Slovenskej armády takto nesprávali k svojmu mužstvu ani na fronte). Desiatnik Kaňkovský pod touto hrozbou vystrelil na vyšetrovateľa. Ten sa zbabelo ukryl pod stôl. Vyšetrovaný sa potom zastrelil. Čatára Tibora Medveckého a skupinu vojakov zadržali na hraniciach do Poľska a následne eskortovali do Ružomberka. Organizátori boli odsúdení na tresty väzením. Npr. čatár Medvecký bol odsúdený na 3 roky väzenia. Počas vyšetrovania pozatýkali aj viaceré nevojenské osoby, ktoré sa podielali na organizovaní vzbury. Vojenské útvary sídliace v Ružomberku za trest zrušili. Mužstvo bolo rozdelené do útvarov po celom Slovensku. V kasárňach zostal len horský delostrelecký pluk. O hrabovskej vzbure a tragédii pri vyšetrovaní sa nesmelo písať. Za existencie Slovenského štátu sa nepodarilo eliminovať nenávisť príslušníkov Slovenskej armády voči členom Hlinkovej gardy, ktorých pri každej príležitosti vojaci fyzicky napadali. Úplne neriešiteľný problém pre štátnych fukcionárov bolo, že fyzicky ich inzultovali aj (vrátne tých, ktorí s nimi boli príbuzensky spriaznení) niektorí dôstojníci Slovenskej armády, alebo prinajmenšom nepriamo podporovali v tomto smere svojich vojakov.
Minister obrany Slovenského štátu 1939-45 Ferdinand Čatloš v svojej pozostalosti napísal : ,,Prvé otvorenejšie slovo proti Hlinkovej garde povedal Ružomberok, sídlo Hlinkovo, začiatkom júna 1939. Vojsko inscenovalo vzburu a rozhádzalo zo širokého okolia sa zhromaždených gardistov na juniálesovú veľkozábavu. Skutočná zámienka bola malicherná: nepripustenie vojska na gardistický tanec. To však bola kvapka, ktorou sa preliala voda nenávisti proti neskrotnej gardistickej nespratnosti v slovenskom hrnci. Následok ? Tristo vyšetrovaných ! Masový zjav. ... Vojaci sa vzbúrili a najhlavnejší vinník Medvecký dostal 4 a pol roka. Naproti tomu ich podradní pomáhači - civili boli odsúdení na 8 a viac rokov. ... Trestné činy boli takého rázu, že vojaci mohli za ne dostať za ne trest smrti podľa zákona na ,,Obranu Republiky".
PhDr. Werner Markert * 3.02.1905, Sonderfuhrer, riadil do apríla 1942 v OKW Abwehr 2.oddelení referát ION (riadenie komand abwehru na východnej fronte). Potom prevzal inú funkciu v 2.oddelení a svoju činnosť orientoval proti Poľsku a Juhoslávii
JPO 1
JPO 1 vystrojovanie mužstva v roku 1941. Vpravo vzadu za dôstojníkom je zreteľne poznať zadnú časť korby a veže Lt 38 Slovenskej armády zaraďeného v JPO 1.


Slovenský dôstojník na koni vedie vojsko na slávnostný nástup so zástavou vedľa paláca, ktorý postavil jeho krajan primas Uhorska arcibiskup Georgius Lippay.

Tatra 57 Sport autorovho otca v areáli jazdeckých kasární v r.1941. Zažila tri karosérie - kabriolet, malé nákladné auto a po roku 1945 typ tudor striebornej farby. Otcovi ju zohnal za 5000 korún brat Tibor z protektorátu, kde mal ako prokurista fy Thonett obchodných partnerov.
lk
Pneumatiky v tom čase boli na prídel a nekvalitné vydržali asi 5000 km. Benzín bol tiež na prídel, syntetický. Tatrička s nim nešla viac ako 70/km/hod. Pri tejto rýchlosti sa motor sem tam zadrel. Oprava bola jednoduchá aj na ceste. Por. A.O. to stihol za hodinu (Iba bolo treba mať nové valce a piestne krúžky). Vzadu je vidieť ľahký vojenský voz vozatajstva vz.23.
1941 Dobromyl
Motorizovaný peší pluk 20. Premávková automobilová kolóna (PAK), veliteľ por. jazd. Aladár Ondrejkovič. Dobromil 14.12.1941 dcéra miestneho mlynára Zosia

Pani Milena Mileczová (Milecová) rod. Slezáková a por. Aladár Ondrejkovič z rodiny, ktorá mala s jej manželom Dr. Ivanom Mileczom (Milec) priateľské, príbuzenské a profesionálne vzťahy (matka Oľga Makovická, sestry Margita Paulíny-Tóth a Oľga Kuzmány). Snímka na Šrbskom plese z r.1943 tesne pred jej emigráciou s manželom, slovenským vyslancom v kráľovstvách Rumunsko a Juhoslávia do Turecka a následne do Londýna.
Dôstojnícka hviezda
kapitán Ondrejkovič
kpt. tank Aladár Ondrejkovič nastúpil na povolávací rozkaz a bol od mesiaca Marec 1945 zaradený do tankového pluku v Martine obnovenej Čs. armády.


Máj 1945. Generalul de armată rumunskej kráľovskej armády Vasile Atansiu, nositeľ Radu Bieleho leva oslobodzoval o.i. na Slovensku Banskú Bystricu.... (comandant al Diviziei 12 Infanterie v roku 1938 sa ako divízny generál rumunskej armády dal k dispozícii Čs. vláde). Potom prevzal velenie 1. armády, ktorá sa účastila bojov na fronte v Javorine, medzi riekami Hron a Morava, na Morave a v Čechách.
ggg
Vojenský pohreb pplk. tank v. v. Aladára II. Ondrejkoviča slobodného pána Sandor de Slavnicza v Bratislave
Poznámky: JUDr. Milan Mičura Malár Magdin 1921-1997 ; Magdaléna Fábry rod. Vojčeková 1908-1996 ; Magdaléna Mičurová r. Sohlmannová ;



 

43 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama