Alexander Kerney a Gizelle Kerney

24. května 2006 v 12:34
Obeta

Wednesday, October 13.2004 - Page R9

kanada

Alexander Kerney.
Investor and steelmaker born in Czechoslovakia in 1910. After fleeng his homeland after the Communist takeover in 1948, he lived briefly in Italy while awaiting the escape of his wife, Gizelle Kerney born Ondrejkovič. He arrived in Canada in 1949 and set up European Industrial Products, an international commodities trading company. It later merged with Thyssen Stahlunion of Germany to form Thyssen Canada Ltd. and he became chairman of the board in addition to his own investment company, Belfield Steel. After he retired in 1975, Belfield established several enterprises, including Courtice Steel of Cambridge, Ontario. ca.on.york.toronto.globe Wednesday, October 13.2004 - Page R9
Divoká husa

Investor a majiteľ viacerých firiem v hutníckom obore. Narodil v Československu v roku 1910. Po emigrácii zo svojej vlasti po komunistickom prevrate v roku 1948 žil krátko v Taliansku počas čakania na útek svojej manželky Gizelle Kerney rodenej Ondrejkovič. Prišli spolu do Kanady v roku 1949. Alexander Kerney založil tu viac firiem na obchodovanie s európskymi priemyselnými výrobkami a na medzinárodné obchodovanie s komoditami spoločnosti. Neskôr sa spojil s Thyssen Stahlunion Nemecko a založil Thyssen Canada Ltd. Stal sa predsedom predstavenstva. Okrem toho založil aj vlastnú investičnú spoločnosť, Belfield Steel. Odišiel do dôchodku v roku 1975. Okrem Belfield Steel po odchode do dôchodku založil aj niekoľko ďalších firiem vrátane Courtice Steel of Cambridge, Ontario. V čase najväčších problémov s s výrobnou technológiou vo VSŽ ho požiadali o dodanie technologicky veľmi náročnej valcovacej linky, ktorú sa pokúšali vyrobiť v bývalom Československu aj v ZSSR, ale bez akéhokoľvek úspechu. Celým osadenstvám rezortných ministerstiev hrozili rozsiahle represálie za sabotáž (krach pri výstavbe HUKO bol jeden z hlavných dôvodov obvinení Rudolfa Slánskeho a jeho popravy) a spôsobené veľmi vysoké národohospodárske škody. V dennej tlači boli prezentované názory, že je nutné sa vrátiť k spôsobu riadenia štátu, ako v päťdesiatych rokoch. Reálne táto situácia hrozila. Alexander Kerney za tejto situácie dodal valcovaciu linku značky Coneco od firmy Car and Foundry, ktorú PZO nikde vo svete neboli schopné zakúpiť. Štrnásť dní po jej namontovaní vyrábala bez akýchkoľvek problémov. Linka údajne síce nebola celkom nová, ale vraj beží bez závad aj dnes.


Dňa 03.02.1942 bol v Bratislave otvorený generálny konzulát Švajčiarskej konfederácie v Slovenskej republike. Jeho sídlo bolo na Františkánskom Námestie č.5 v dome švajčiarskej občianky. Generálny konzul od 03.02.1942 bol Max Grässli. Od 01.05.1942 bol tajomník jeho kancelárie Teodor Meyer.

Alexander Kerney (Kornhauser) bol počas vojnových rokov 1939-1945 obchodný zástupca firmy Cukorspol a.s. v Švajčiarsku. Bol jedným z mála ktorým sa pri plnení úloh (1) až do roku 1945 podarilo vyhnúť zatknutiu keď sa premiestňoval medzi Slovenskom, Maďarskom a Švajčiarskom. Jeho priateľ a nadriadený bol prezident firmy Rudolf Fraštacký (Dr. Robert Frey), hlavný rezident Inteligence Service na Slovensku. Poveroval ho aj tajnými úlohami v prospech antihitlerovskej koalície. Kontakty mal aj s Deuxieme Bureau de l'État-major général, obdobne pán Dezider Deutsch a slečna Alžbeta Ličková z pobočky Telefunken AG v Bratislave. Jedni s ktorými jednal
Bern
boli aj Dr. Dragutinovič, Dr. Jaromír Kopecký, kpt. Karel Sedláček alias Charles Simpson. Rudolf Fraštacký jednal s takými osobnosťami ako bol Allen Wellsh Dulles (110), ktorý riadil operácie O.S.S. vo Švajčiarsku z jej sídla v Berne na Herrengasse 23. Tajný kód Slovenska pre Office of Strategic Services OSS bol ''Sorel ''.


Do r.1989 bola oceľ najdôležitejším vývozným tovarom nakladaným v prístave Bratislava, ktorým stála a padala poprúdna preprava ČSPD n.p. cez Dolnodunajské prístavy. Bez jej exportu by plavebný podnik ČSPD n.p. na Dolný Dunaj nemal čo voziť a existencia podniku by bola už vtedy tak problematická ako dnes. Vývoz československej oceľe na devízové trhy bol jedinou komoditou PZO za ktorú nákupca platil hneď po dodaní. Podľa stanoviska bývalých zamestnacov podnikov zahraničného obchodu v Prahe aj federálnych ministerstiev, najdôležitejším nákupcom oceľe od ČSSR a dodávateľom valcovacích liniek pre VSŽ n.p. (dodnes sú v prevádzke) bol občan Kanady mr. Alexander Kerney. Bez ním realizovaných nákupov by nášmu obyvateľstvu chýbali devízy na najdôležitejšie tovary a suroviny imoportované z voľnozmeniteľných oblastí. Potvrdil to autorovi obchodný riaditeľ a člen predstavenstva SPaP a.s. ing. Jiří Klaudy, bývalý vedúci obchodného oddelenia Třineckých železáren. Informoval ho, že s p. Alexandrom Kerney neprišiel do styku, ale je mu známe jeho meno z obchodných zmlúv. Prezidentovi Thyssen Stahlunion of Canada Alexandrovi Kerney a jeho manželke Lady Gizelle patrí vďaka za to, že aj radoví občania v Československu slušne žili. To tzv. nomenklatúra v minulosti a údajní špičkoví menageri ani v súčasnosti nikdy nevzali na vedomie.
Rodina Kerney
Kanada, Toronto. V rodinnom kruhu. Lady Gizelle Kerney rod. Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza a jej najmilší vnuci a vnučky už rodení Kanaďania.

Spolu s obchodovaním so Slovenskom aj Československom, najmä ctená Lady Gizelle Kerney, ale aj jej manžel Alexander Kerney v Toronte nikdy nezatvorili dvere svojho domu emigrantom zo Slovenska a Čiech, keď sa doprosovali finančnej p.p. inej pomoci cez ich väzby s najvyššími hospodárskymi a politickými kruhmi v Kanade (iba z Trenčína to boli npr. prislušnici rodin Scháner, Brežný, Šumichrast....pán Karol Kállay o tom rozprával a píše v svojej knihe aj o Dr. Karolovi Reindlovi, priženenému do rodiny Ondrejkovič ....). Gizelle Kerney Ondrejkovič sa narodila *25.02.1916 v Budapesti. Dcéra Hlavného slúžneho vo Veľkých Topolčanoch, Okresného náčelníka v Považskej Bystrici, Zlatých Moravciach, Prešove a Bratislave Dr. Aladára I. Ondrejkoviča (jeho matka Anna Ondrejkovičová rodená Sandor de Szlavnicza, kňažná Pauline Metternich-Sandor bola tiež z tohto rodu). V tom čase bol jej otec por. pech. zál. K.u.K Dr. Aladár I. Ondrejkovič v ruskom zajatí na Sibíri v meste Krasnojarsk. Výštudovala gymnásium v Zlatých Moravciach, kde bol jej otec Okresný náčelník. V Topolčiankach spoznala prezidenta T. G. Masaryka, otec ju brával do kaštieľa, kde sa dostala do prostredia jeho rodiny. Vzhľadom na profesionálne a politické postavenie aj rodinný pôvod otca (Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza) sa od detstva pohybovala medzi spoločenskou elitou. Na Univerzite Karlovej v Prahe bola vynímočnou študentkou nielen zovnajškom. Po otcovi zdedila aj pocit zodpovednosti voči občanom žiadajúcim o pomoc v núdzi. Táto bohumilá vlastnosť ju charakterizuje aj v Kanade.

Poznámky: Autor si v roku 1970 náhodne vypočul v čitárni PKO v Bratislave rozhovor jemu neznámych dôstojníkov býv. slovenskej armády. Nahlas sa rozprávali na vyššie uveďenú tému, o vývoze oceľe a na tému vojenskej doktríny býv. Slovenskej armády. Neuvedomil si dostatočne, že oni jeho poznajú a ich rozhovor je určený jeho osobe ; (1) pracoval aj pre pre ilegálnu organizáciu ktorej náplňou práce bola charitatívna pomoc prenasledovaným ;

Zdroje: Sattelite, Toronto, Jozef Čermák ; STV 2 ; ing. Jiří Kloudy ; p. Smolnický ; Juraj Fuchs ;

Biblia










 

45 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama