IDEB 2006 a IDEB 2018

30. dubna 2006 v 12:22 | autor, syn autodôstojníka Rýchlej divízie, pobočníka veliteľa tankového vojska Vojenskej oblasti 4. a autonáčelníka 64. ženijného pluku
V dňoch 03 - 05.05.2006 sa koná na výstavisku Incheba prvý krát medzinárodný veľtrh obrannej techniky IDEB Bratislava 2006. Výstava je koncipovaná v prvom rade pre obchodníkov s obranným sortimentom a ich zákazníkov. Účasť väčšiny firiem sa obmedzila na prezentáciu pomocou katalógov a elektronických médií. In natura sú vystavené exponáty u ktorých je predpoklad na uplatnenie na Slovensku.
Z exponátov prejavovala Slovenská armáda záujem o modernizačné doplnky na samopal SA-58 firmy Zbrojovka Praga. Jednalo sa hlavne o novú sklopnú pažbu, anatomickú pažbičku, baterku, lyžinu, zameriavacie oko, komtenzátor, predpažbie, dvojnožku.
P.O.S.
Autor má skúsenosti so samopalom SA 58 z dvojročnej Základnej vojenskej služby v Českoskoslovenskej armáde. Varianta zo sklopnou pažbou je výrazne nepresnejšia ako s pažbou pevnou. Je to pomerne jednoduchá a odolná zbraň, ale variantu so sklopnou pažbou autor užívateľom neodporúča. Jeho kaliber 7,62 mm pokladá autor za optimálny pre základnú výzbroj jednotlivca.


Samopal SA-58, Česká zbrojovka Uherský Brod. Oproti v súčasnosti módnym do výzbroje zavádzaným kalibrom v Slovenskej armáde má podstatne vyššiu účinnosť v chránenom cieli. Dokázalo sa to v súčasnosti aj v bojoch v mestskej zástavbe v Sýrii. Pre prípadné obnovenie výroby samopalu SA-58 by bolo vhodné, aby mal o niečo ťažšiu t.j. hrubšiu hlaveň. Autor má z výkonu ZVS skúsenosti aj s vojenskými nákladnými vozidlami PRAGA V3S, Tatra T 111, T 805 a T 128. Z divíznych dielní v Podbořanoch má skúsenosti aj s tankovými motormi V 55. Má skúsenosti aj s PLK vz. 44 S.
BVP
Poškodené BVP 2 v Iraku, škoda v skutočnosti nie tak veľká, ako vyzerá na prvý pohľad.


Príbuzný autora, potomok Ferenca Belleváry a Magdy Mailáth (Miklós Sandor de Szlavnicza *1688 †13.02.1764 Hlohovec, manželka Kristina Belleváry *1693 †20.11.1726 Rišňovce) poručík let. Pavol Belleváry so svojím strojom Messerschmitt Bf 109G-6.


L-39 from syrian air force with two rocket blocks B-8M1 the attack on the rebel positions in the area of Deir-ez-Zor, September 2017 (Anna-News). Aero L-39ZA Albatros : Aero - forum.valka.cz

Najlepšia reklama na zbrane je ich uplatnenie sa v bojoch. Aj staršie československé zbrane a dopravné prostriedky sa dobre uplatnili v Sýrii, Iraku aj Afganistane v bojoch sledovaných svetom. Jedná sa o vojenské nákladné vozidlá Tatra T 148, Tatra T 815 a Praga V3S, tanky T54, T55, T72, obrnené vozidlá OT-62 Topas, OT-64 Skot, BVP-1, AMB-S, BVP-2, Aero S 106, cvičné lietadlá L29 Delfín, Aero L-39ZO a Aero L-39ZA, útočné Aero L159 Alca, ručné zbrane Samopal SA-58, rôzna munícia atď. Prejavilo sa to objednávkami českému a slovenskému vojenskému priemyslu vrátane firmy Aero Vodochody.

Obrnený kolesový transportér OT-64 Cobra 8x8, osemválec (V), vzduchom chladený diesel Tatra T-928-14S, obsah 11,760 cm2, výkon 132,5 KW (180 KP 2000 ot./min.) z roku 2001 je ukážkovým príkladom premrhanej príležitosti na všestranné naplnenie potrieb armády za nízkych finančných a materiálnych nákladov a nepoučenie sa zo skúseností s modernizovaním sovietskych obrnených kolesových transportérov BTR 8x8 zavedených do výzbroje radu armád. Pokus o modernizáciu OT-64 SKOT bol logickým riešením ako sa vyhnúť plýtvaniu už vynaloženými prostriedkami. Výsledkom jej bolo :
- obrnené kolesové, obojživelné vozidlo 8x8 so zvýšenou palebnou silou a aktívnou obranou
- so zvýšeným výkonom elektrickej sústavy
- s posilnenou pancierovou ochranou bojového prestoru veže
- podstatné posilnenie palebných možností vozidla montážou nizkoprofilovenej veže s 30 mm rýchlopalným kanónom 2A42 a 7,62 mm guľometom PKT.
- pridané aj zadymovacie zariadenie 902V
- doplnenie komunikačnými prostriedkami
- možnosť umiestnenia PTRS 9K111 Konkuz so zbraňovým kompletom 2A42 Cobra


Ako jeho základ OT-64 SKOT vyhovovalo hmotnosťou aj vozidlo OT-64 Cobra preprave transportným lietadlom C-130 Hercules po podhustení pneumatík. Problematická možnosť leteckej prepravy týmto najrozšírenejším transportným lietadlom na svete je otáznym hendikepom vozidiel 8x8, ktoré ho nahradili v českej armáde a údajne nahradia aj v armáde slovenskej republiky.


Výrobca podvozkovej časti bol VOP 027 Trenčín, š.p. a vežového kompletu s integráciou ZŤS - ŠPECIAL, a.s.


Nexter Titus 6x6. Autor po jeho podrobnej prehliadke skonšatoval, že patrí prinajmenšom medzi prvé tri dielensky najkvalitnejšie vyrobené a dôkladne obrnené kolesové vozidlá vystavené na výstave IDEB 2018 Bratislava. Obrnené kolesové vozidlo Titus Nexter je vhodné aj ako univerzálna zbraňová platforma, so zníženou nástavbou aj ako podvozok 125mm tankového kanónu a 155mm húfnice. Je vážnou konkurenciou pre plánovné fínske obrnené štvornápravové vozidlo Patria 8x8 Slovenskej armády.


Obrnenené vozidlo Aligátor Master II bolo vystavené spoločnosťou Kerametal na výstave IDEB 2018. Jeho prototyp bol prvý krát vystavený už na výstave IDEB 2016. Vozidlo je treťou generáciou obrnených vozidiel Aligátor, ktorých prvá generácia bola zaveďená do výzbroja slovenskej armády. Oproti iným vystaveným obrneným vozidlám s pohonom 4x4 má nižší podvozok a menší priemer pneumatík. S tým súvisí nižšia svetlá výška vozidla, čo sa nepochybne negatívne prejaví v teréne a pri prípadnom nájazde jeho kolesa na mínu, alebo pri jej výbuchu priamo pod vozidlom.


S toho však vyplýva v danej váhovej kategórii lepšia stabilita vozidla, lepšie jazdné vlastnosti na ceste, nižšie ťažisko a možnosť umiestniť nad korbou ťažšiu nesenú výzbroj ako UK vz. 59 a v Bulharsku vyrábaný granátomet AGS-17 s menším rizikom prevrátenia. Dobrým parametrom je aj užitočná nosnosť 3130 kg. Jeho maximálna hmotnosť je 12 ton. Aligátor je podľa tlačovej správy firmy Kerametal výrazně ťažší než predchodca, ale aj viac než metr dlhší, je dlhý cca 5,5 m. Kapacita vozidla sa vďaka týmto rozmerom aj užitočnej nosnosti zvýšila zo 4 až na 11 osôb (2 + 9). Svetlá výška vozidla je 400 mm a schopnost brodenia bez prípravy 1,5 m. Vozidlo možno vybaviť špeciálnym obojživelným kitom pre prekonávánie toku plávaním - dokáže preplávať vodný tok rýchlosťou 5,5 km/h.

Maximálna rýchlost je 130 km/h a v núdzi až 145 km/h na spevnených komunikáciách, pre tieto extrémne rýchlosti (vzhľadom k hmotnosti vozidla) je ho nutné vybaviť špeciálnymi pneumatikami. Vozidlo poháňa dieselový šesťválec Cummins o výkonu 185 kW. Dojazd s internými nádržami je viac ako 700 km, spotreba je podľa jazdného režimu priemerne (na spevnenej komunikácii) 25 l na 100 km.


Jedným z troch dielensky najkvalitnejšie vyrobených dôkladne obrnených vozidiel na IDEB 2018 bolo Armored Combat Vehicle EJDER YALÇIN 4x4.


Modernizované BPsVI (Bojove Prieskumne Vozidlo ISTAR) vystavené na IDEB 2018 má rozmery ako BPzV Svatava (dĺžka 6735 mm, šírka 3135 mm). Použitím novej veže vzrástla jeho výška na 2361mm preto, že nad obrys vozidla vystupuje detektor ožiarenia laserom a senzorová hlavica zameriavača veliteľa. Modernizácia bola koncipovaná tak, aby si vozidlo zachovalo schopnosť plávať. To malo limitovať hornú hranicu hmotnosti, mala zostať úrovni 13 800 kg + 2 %. To údajne vylúčilo zvýšenie balistickej odolnosti vozidla, zostala na pôvodnej úrovni s výnimkou novej veže, ktorá je balistickej odolnosti 1 stupňa STANAG 4569. Napriek tomu bola hmotnosť prekročená. Núdzovo sa to riešilo plavákmi na bokoch vozidla. Zachovanie pôvodnej balistickej ochrany znamená že vozidlo dosahuje odolnosť 2 stupňa podľa STANAG 4569 proti kinetickým strelám a proti mínam na úrovni 2a. V prípade kinetických striel to odpovedá balistickej ochrane KBVP Pandur a Rosomák. U ochrany dna vozidla balistická ochrana odpovedá cca 55 % balistickej ochrany Pandur. Balistická odolnosť vozidla je na 85 % balistickej odolnosti KBVP Pandur.

Vozidlo je poháňané motorom UTD-20 a mechanickou prevodovkou, zachovalo si pomer hmotnosti a výkonu na úrovni 16 kW/t. Pohyblivosť je porovnateľná s konkurentmi. Vozidlo je vyzbrojené kánonom 2A42, ku ktorému je v dvoch zásobníkov uložených 2×165 ks munície, spriahnutým guľometom PKT so zásobou 600 ks munície a 2 ks PRTS 9M113 Konkurz. Ďalšia munícia je vezená vo vnútri vozidla. Konkurzy majú byť pri prevode vozidla k mechanizovanému práporu vymenené PTRS 3 generácie. Majú to byť PTRS Spike-LR - tým by sa v PT kapacite vozidlo vyrovnalo Pandurom alebo Rosomákom. Systém riadenia paľby (SRP) disponuje streleckým zameriavačom systému a nezávislým zameriavačom veliteľa. Oboje zameriavacie systémy sú vybavené IČ kamerou Tilde A z rozlíšením 640×480 pixelov od spoločnosti Leonardo, TV kamerou a laserovým diaľkomerom. Parametre systému riadenia paľby sú v niektorých parametroch lepšie ako SRP použitý na Panduroch postavený okolo senzorových hlavíc Rafael R-30 MOS. Z bokov trupu BPzV boli odstránené senzory detektoru ožiarenia. Detektor ožiarenia od Izraelskej firmy Elbit je umiestnený na strechu veže. Ide o ten istý typ detektora ktorý je použitý u českých Pandúrov.

Zmena sa týka priestoru v ktorom bol umiestnený kôš pôvodnej veže a zvýšeného palebného priemeru munície BPzV Svatava oproti BPzV. Vpravo je vytvorené pracovisko strelca-operátora, vľavo veliteľa vozidla. Osádka je prepojená hovorovým zariadením RF-7800 I americkej spoločnosti Harris. V prednej časti je zachované rozmiestnenie vodičského priestoru, teda za vodičom a bývalé miesto veliteľa vodiča ktoré teraz obsadzuje člen roja rovnako u BVP-2. Vodič ma k dispozícii nový periskopický kombinovaný pozorovací prístroj vodiča DND-5F od českej spoločnosti MEOPTA. Zmeny nastanú aj v priestore roja. Pôvodnú zástavbu prieskumného roja nahradia ďalších 6 miest zostávajúcich členov roja. Posádka a roj sedí na protiminových sedačkách BOG-AMS-V čo mierne vyrovnalo hendikep vozidla v balistickej odolnosti dna trupu oproti moderným vozidlám.

Umiestnenie nádrží paliva medzi radmi sedadiel v bojovom priestore osádky a v zadných dverách BPzV sa nezmenilo. To je zásadným nedostatkom modernizácie. Je k zamysleniu, že konštruktérmi aj zákazníkom zostala nepovšimnutá možnosť umiestiť palivové nádrže do už teraz zväčšených plavákov po bokoch vozidla. Palivové nádrže na bokoch boli umiestnené aj na tankoch T55 a dodnes to nikomu neprekáža. V krajnej núdzi sa dá tento problém v prípade ohrozenia posádky požiarom vyriešiť odhodením predmetných plavákov (nádrží paliva) pomocou malých, veliteľom vozidla diaľkovo ovládaných náloží.


Prototyp obrneného dvojnápravového vozidla Gerlach predstavila slovenská spoločnosť Zetor Engineering Slovakia od spoločnosti HTC Investments na výstave IDEB 2018 v Bratislave.

Taktické pancierové vozidlo Gerlach 4×4 má mať voliteľnú balistickú ochranu, aj možnosť volby ktorá umožňuje konfiguráciu vozidla do úrovne ochrany STANAG 4569 zväzok 3 na jednej z najvyšších úrovní určených pre podmienky ohrozenia improvizovanými výbušnými systémami. Okrem 2 + 2 a 2 + 3 je možné konfigurovať posádku vozidla vo verzii 2 + 4. Interiér je vybavený špeciálnym zvukovým a antivibračným materiálom. Základná verzia má začínať cenou vozidla 398 000 EUR, hmotnosťou približne 12 ton, dĺžkou 5,65 m, šírkou 2,5 metra, výškou 3,6 m a maximálnou rýchlosťou 110 km/hod, má dojazd až 800 kilometrov, palivové nádrže majú 220 litrov. Motor 240 kW (326 k) je spojený so šesťstupňovou automatickou prevodovkou. Podvozok má rámovú konštrukciu a nezávislé zavesenie kolies. Zetor Fight môže zvládnuť až 70 percentné stúpanie, brod 1,2 metra hlbokej vody, môže prekračovať 0,9 metra široký priekop. Výbava obsahuje systém na dofukovanie pneumatík, zbraňová inštalácia sa vykonáva na žiadosť zákazníka.

Autor preklepaním zistil, že exponát vystavený na IDEB 2018 má podstatnú časť korby zhotovenú nie z pancierových oceľových plechov, ako npr. vozidlá Nexter Titus, Aligátor Master II a EJDER YALÇIN, ale údajne z kevlaru. Kapota motora je zhotovená z tenkých plechov. Oproti tomu vozidlá Nexter Titus a EJDER YALÇIN majú korbu a motor hrubými oceľovými plechmi dôkladne opancierovaný. Zadný priestor, pravdepodobne nákladný nie je chránený, na rozdiel od uveďenej konkurencie. Autor sa oprávnene domnieva, že z týchto okolností je váha 12 ton vozidla Gerlach neprimerane vysoká, počet mužov osádky malý a užitková nosnosť 1,5 tony nízka.


Obrnené vozidlo Tatra Patriot 4x4 prezentované na IDEB 2018 je modulárnej koncepcie a váhy 12 až 15 ton. V základnom prevedení je vozidlo určené na prepravu 6 osôb, vrátane ich výzbroje a vybavenia. Podvozok s pneumatikami rozmeru R20, sú vybavené centrálnym dohusťovaním, disponuje vzduchovým odpružením na oboch nápravách. Tatra Patriot 4x4 je poháňaný dieselovým šesťválcom Cummins ISB o objemu 6,7 l a výkone 210 kW pri 2500 otáčkách za minutu. Môže býť vybavený i motormi Tatra a inými pohonnými jednotkami. Maximálna rýchlosť dosahuje 110 km/h. Je vybavený systémom ochrany proti zbraniam hromadného ničenia (NBC), filtroventilaciou aj klimatizaciou. Vybavenie mu zabezpečuje funkčnost v rozmedzí teplôt od -32 až do +49 stupňov Celsia. V základnom vybavení vozidlo disponuje balistickou ochranou Level 3 a protimínovou Level 2A/2B podľa STANAG 4569. Má protimínové sedadlá, podlaha vozu je konštruovaná tak, aby čo najviac stlmila výbuch pod vozidlom. Tatra Patriot 4x4 je vybavený automatickými hasiacimi systémami v kabíne a motorovom priestore. Pohotovostná hmotnosť činí 11,1 t, váha užitečného zaťaženia dosahuje hodnoty 3,9 t a maximálna bojová hmotnosť je 15 t, a to pri dĺžke 5600 mm, šírke 2550 mm a výške 2700 mm. Tatra Patriot 4x4 je prepraviteľný transportnými lietadlami i výsadkovými plavidlami. Schopnosti tatrováckého podvozku v ťažkom teréne sú umocnené svetlou výškou 39 cm, nájazdovými uhlami 48 stupňov vpredu a 51 stupňov vzadu i prechodovým uhlom 32 stupňov. Brodivost dosahuje hodnoty 1200 mm.

Tatra Patriot 4x4 je približne rovnako ťažký ako pancierové kolesové vozidlo Gerlach, ale uvezie väčší náklad a je zároveň nižší. Je však navyše, že podvozok vozidla Tatra Patriot 4x4 je podstatne širší ako jeho kabína. T. j. kabina by mala byť širšia, alebo podvozok užší.


Autorovej pozornosti na rozdiel od mnohých iných návštevníkov IDEB 2018 neunikol Hornet Antitank Missile Systém, ktorý identifikoval ako jemu už 8 rokov dobre známu srbskú PTRS LORANA (Long range Non-line-of-sight|Atack missile system), nie je žiadnou novinkou. V stánku ZVS vystavovateľa MSM získal informácie až následne, keď im podrobne vyložil svoje znalosti o predmetnej PTRS. Rýchlosť letu rakety: 120-200 m/s, dosah 9 km, dĺžka 1,8m, rozpätie krídla 1,2 m, priemer 175mm, váha 60 kg, hmotnosť hlavice 10 kg.

V pozadí je vyobrazené ľahké útočné lietadlo Soko J-22 Orao. Práve to, po zvážení všetkých alternatív autorom, je po modernizácii a prípadnom obnovení výroby najvhodnejším typom pre vzdušné sily Slovenskej republiky. V roku 1985 boli ponúkané na export za 4 milióny dolárov. Najbližšie k uzavretiu obchodu bola snaha o vývoz z Juhoslávie do Lýbie a v roku 1989 z Rumunska do Iránu. Tomu zabránil pád Caucesca.


V rokoch 1987-92 ho autor viac krát pozoroval z konvoja tlačného remorkéra ČSPD Inovec pri plavbe na Dunaji, keď mu jeho piloti z vojenského letiska Batajnica veselo blýskali krídlami odrazenými lúčmi slnka do očí pri ich brilantnej akrobacii. J-22 Orao má integrované nádrže v krídlach, vnútorné nádrže pojmú 3120 l paliva. Na 3 podvesoch je možné umiestniť dalších 1620 l paliva. Vzhľadom na to, že ich skúsení piloti lietali vysokou rýchlosťou tesne nad terénom okrem jednoho poškodenia vo vzdušných súbojoch na Balkáne neutrpeli žiadne straty, ale naopak zostrelili nad zemou viaceré križujúce strely Tomahawk.

Nedostatok finančných prostriedkov v letectve Srbskej republiky neznamená, že jeho lietadlá lietajú v podmienkach neistoty alebo bez údržby. Naopak lietadlá zostávajú vyhlásené za nefunkčné počas obdobia nedostatku financií v rozpočte, kým sa nezískajú zdroje na zakúpenie náhradných dielov, alebo na vykonanie požadovanej údržby. Vďaka presunu továrne na výrobu leteckých motorov pre Orao (pôvodne v Rajlovac, Sarajevo) do Bijeljiny v Republike srbskej existuje centrum, ktoré je schopné vykonávať všetky údržby motorov Rolls-Royce Viper montovaných v typoch Jastreb, Orao a Super Galeb (a dokonca aj Tumansky R-11 a Tumansky R-25 srbských MiG-21 Bis). Údržba motorov pre vrtulníky sa naďalej vykonáva v Srbsku.

Táto pre Slovensko a pravdepodobne aj pre Českú republiku veľmi zaujímavá obchodno-výrobná príležitosť nebude trvať dlho, ak už nie je premeškaná. Ani po ďalšom vývoji Aero L159 Alca nikdy nebude dosahovať súčasné parametre J-22 Orao/IAR 93 Vultur vyvýjané už od zadania ako bojové lietadlo. Juhoslovanský a Rumunský vývoj vyriešil úspešne rádove oveľa zložitejšie problémy ako Aero Voochody. Soko G-4 Super Galeb má v porovnaní s Aero L39 Albatros modernejší drak a vyššie výkony i keď má obmedzenia dané menším rozsahom výroby a kratšou dĺžkou služby ako má L39, ktorý získal bojové ostrohy nie na Balkáne, ale v Sýrii ako už starý kozák na dôchodku.

Motory domácej výroby lietadlá výrobcu Aero Vodochody na rozdiel od srbských už vôbec neužívajú. Aero Vodochody a.s. dokonca nemontuje ani vystreľovacie sedadlá býv. výrobcu Moravan. Pretŕhanie väzieb s osvedčenými dodávateľmi je pomýlené konanie. Okrem toho už dávnejšie autor upozorňoval priamo veďenie firmy Aero Vodochody a.s. na investičné príležitosti v leteckom priemysle Rumunska a bývalej Juhoslávie, ktoré investovali do úspešného vývoja celého radu nových typov a technologického rozvoja obrovské prostriedky. Keď už nie Aero Vodochody a.s., tak v súčasnosti by snáď pán Jaroslav Strnad mohol reagovať i keď chápe, že všetko sa stihnúť nedá.

Ukrajinský motor Progress/Ivčenko AI-25TL s dostatočným ťahom 16,87 kN nie je najmodernejší, ale dodnes slúži


aj s cvičným lietadlom Aero L39 Albatros od roku 1989 do roku 2018 za veľmi problematickej údržby v hlavnom stredisku opráv SyAAF Nyarab s minimom náhradných dielov v najťažších bojových podmienkach v Sýrii (Syrian Arab Air Force). Na snímke z roku 2017 Aero L39 ZA pri útoku s bombami sýrskej výroby. SyAAF ich nasadzuje skoro ráno a neskoro večer, alebo v noci s údajne nočnými kamerami a videním severokórejskej výroby. Sýrski technici v Nayrab upravili všetky Aero L39 aj pre sovietske raketové bloky 2x B-8M1 s 2x20 neriadenými raketami S-8 ráže 80 mm s dostrelem až 6 km. Výrazne posilnili ich bojové možnosti, pôvodne mohli byť vystrojené okrem bômb, kanóna 23 mm a riadených striel len 57 mm neriadenými raketami S-5.


Úspešné nasaďenia L39 Albatros a L 159 Alca v bojoch v Sýrii (SyAAF) a Iraku (IQAF) sa prejavilo aj vo firme Aero Vodochody a.s. Ich výsledkom bolo získanie objednávok na koncepčne 50 ročný Aero L39 NG s motorom Wiliams FJ 44 aj z Afriky, s ktorým však môže byť neskôr podľa názoru autora problém pre odberateľa aj dodávateľa.

Aj v USA lieta viac ako 300 cvičných lietadiel Aero L39. Súkromní majitelia by ich nezvýhodňovali oproti iným typom, ak by mali vyššie náklady na údržbu a prevádzku, ale naopak ich majú nižšie. U súkromných subjektov sa všetko musí oplatiť, nikto ich nedotuje. T.j. ani blbuvzdorný motor Progress/Ivčenko AI-25TL nie je problémom. Do robustného vojenského lietadla montovať subtílny civilný motor ? Najmodernejšie ruské Yakovlev Yak-130, alebo talianske cvičné lietadlá Alenia Aermacchi M-346 Master ani keď majú vojenské motory nedokážu nahradiť staršie, ale robustné bojové lietadlá. Koncepcia lietadla musí byť zladená. Npr. (L39) cvičné lietadlo s robustnejším drakom a robustnejším motorom npr. AI-25TL, DV-2 pre tvrdšie podmienky a cvičné lietadlo npr. Aermacchi 211 s ľahším drakom, až do neho môže byť montovaný npr. Williams FJ44 pre dokonalé letiská z perfektnou a dlhodobo zabezpečenou údržbou. Ale ľahšie cvičné lietadlo npr. s motorom Wiliams sa nedá predávať do Afriky, ani do krajín ktoré sú vystavené permanentným konfliktom a nestabilite npr. Irak, Afganistan, Egypt atď. Dokázalo sa to npr. v Tunise v porovnaní s Egyptom a nasadením Aero L59, že problém nebol motor DV 2, ako sa to prezentovalo v Čechách a na Slovensku. Okrem toho by Američania neodkúpili všetky Aero L59 s motormi DV 2 ktoré zostali v Čechách a na Slovensku. Pri zmenách majiteľov dosahujú v USA vyššie ceny ako Aero L39 a vysoké ceny aj v porovaní so zrovnateľnými typmi vojenských lietadiel zo západu.

To znamená, že neidetifikovanými osobami a subjektami zatracované motory DV 2 v lietadlách Aero L59 fungujú v USA aj po rokoch bez problémov.

Ťažko si je predstaviť nasaďenie na úroveň údržby a logistiku náročných bombardovacích stíhačov F-16 V na Slovensku v súčasnosti, keď Vzdušné sily Slovenskej republiky sa dlhé roky nedokážu vysporiadať s údržbou, opravami a prevádzkou blbuvzdornejších MIG 29. Porovnávanie sa s Českým vojenským letectvom nie je na mieste. Jeho Gripeny sú nájme Českej republiky. O ich údržbu a opravy sa stará firma SAAB, sú jej majetkom. T.j. prípadní nenechavci nič nemôžu ukradnúť a vymeniť nové súčiastky za staré tiež nemôžu. To jest nie nákup pre Slovensko veľmi nákladných stíhacích lietadiel, ale keď sa už tomu údajne nedá vyhnúť, tak iba ich nájom Vzdušnými silami Slovenskej republiky a len za podobných podmienok ako má Vojenské letectvo Českej republiky. Ich nájom je oveľa hospodárnejším, racionálnejším a voči slovenským občanom zodpovednejším riešením.


Aero S 106 (MIG 21 F 13) pokladané pilotmi USAF a US Navy vo Vietnamskej vojne s obdivom za vôbec najkrajšie (a kvalitné) stíhacie lietadlo. V rokoch 1990-91 bol v Československu zavrhnutý plán rekonštrukciie a hĺbkovej modernizácie lietadiel MIG 21 napriek tomu, že republika už disponovala všetkými k tomu potrebnými výrobnými prostriedkami vrátane zapracovaného a motivovaného personálu. Namiesto toho bol realizovaný vývoj a výroba zbytočných Aero L 159 ALCA, v tom čase bolo predsa už vo výrobe progresívne Aero L 59. V dnešnej dobe sa potvrdilo, že bolo zvolené neracionálne a úplne scestné riešenie. Postupná modernizácia a výroba prvých verzií MIG 21 aj ich rozsiahly export Čínskou ľudovou republikou to dokázali. Mig 21 F-13 t.j. Chengdu J-7, exportná verzia F-7. J-7 bol prepracovaný npr. aj do veľmi úspešného modelu CAC/PAC JF-17 Thunder. Motivovaní pakistanskí piloti PAF dokázali aj v boji, že sa jedná o veľmi kvalitné lietadlá.

V tomto kontexte je nutné posudzovať aj nákup 14-tich ekzeplárov koncepčne starých amerických útočných lietadiel F16 V armádou Slovenskej republiky za násobky sumy, ktorú by bolo nutné vynaložiť na modernizáciu a výrobu Aero S 106 a keď boli desaťtisíce najkvalifikovanejších pracovníkov leteckého priemyslu v Čechách aj na Slovensku vyhodené na ulicu.

Zdroj: www. Stephanus Sandor de Slavnica, článok z 31.01.2011 "AERO VODOCHODY UŽ ASI NEKÚPI LETECKÉHO VÝROBCU AVIOANE CRAIOVA " ; Aero Vodochody a.s. rok 2011 ; ZVS MSM Group ; Zetor Engineering Slovakia ;

Poznámky: Veliteľ tankového vojska Vojenskej oblasti 4. v Bratislave pplk. tank Ján Malár, brat gen. Augustína Malára, veliteľa por. jazd. Aladára II. Ondrejkoviča v Rýchlej divízii rok 1942 ; Aero L159 Alca a L39 Albatros nemajú dodnes moderné krídlo, čo už dávno má J-22 Orao/IAR 93 Vultur, resp. aj G4 Super Galeb ;

 

37 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama