Stefan Sandor zo Slávnice

27. října 2018 v 0:35





Urodzený pán, nobilus, compossesor, Stephanus Sandor de Szlavnicza narodený roku pána 1802, jeho manželka Mária Sandor de, rodená Marko, ich dcéra Anna Sandor de Szlavnicza, vydatá Ondrejkovics. Jej manžel bol Obvodný notár v Dolných Držkovciach a neskôr v Šimonovanoch Dominus Stephanus Ondrejkovics. Mária Sandor de, rod. Marko sa narodila v roku 1828. Anna Ondrejkovics rodená Sandor de Szlavnicza sa narodila v roku 1861 na adrese Tvrdomestice č.23. Jej krstní rodičia boli Urodzená pani Carolina Pirott a Urodzený pán Josephus Mihalovics, compossesor. Krstiaci kňaz bol farár Vilhelmus Szecsányi. Synovia Obvodného notára Stephanusa Ondrejkovics a jeho manželky Anny Sandor de Szlavnicza boli učiteľ správca Stephanus Ondrejkovics, Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovics-Sandor de, Ladislav Ondrejkovič, Ján Ondrejkovič, Jozef Ondrejkovič ? Učiteľ správca Stephanus Ondrejkovics, syn Obvodného notára Stefana Ondrejkovics a Anny Sandor de Szlavnicza mal synov Aladára (1909) a Tibora (1911) a dcéry Editu Ondrejkovič Vrbackú a Magdu Ondrejkovič Suchánek.
Vicecomes Gasparus Sandor de Szlavnicza Palace v Trenčíne. Dnes je v ňom mestské múzeum. Jedine trochu cennejšie exponáty sú obrazy po širšej rodine Sandor a rodmi s nimi spriaznenými.
Sandor de Szlavnicza Castello - Malé Ostratice stav neobývaného a neudržovaného objektu s parkom v roku 2004

Nehnuteľnosťou rodu Sandor de Szlavnicza bol aj kaštiel v Brunovciach, ktorý nadobudol, ako veno barón Mednyánszky v 19.storočí. Kaštiel patrí od decembra 1999 opäť štátu. Táto vzácna nehnuteľnosť zostáva relatívne prázdna a nevyužitá. O tento renesančný kaštieľ prejavili záujem potecionálni nájomcovia. Kópie historického nábytku vyrobil pred rokom 1989 podnik Umelecké remeslá Brno. Kaštiel podstúpil finančne nákladnú, históriu a jeho pôvodný stavebný sloh vôbec nerešpektujúcu rekonštrukciu. Po r.1993 krátku dobu patril Únii žien Slovenska. Začas tam mali týždňové turnusy detské domovy. Pre deti ich organizovala spoločnosť Úsmev ako dar a priatelia detských domovov. O prenájom prejavovali záujem aj Piešťanské kúpele pre svojich pacientov a Odborový zväz pri Ministerstve zdravotníctva. Je tam pekný park, ticho a príjemné prostredie. Vmenšej reprezentatívnej časti sa nachádza veľká miestnosť a štyri salóniky. Ostatné je bežné zariadenie, bežný je aj nábytok, nevhodné je spoločné sociálne zariadenie pre 12 alebo 16 izieb. Táto časť sa dá obsadzovať hosťami oddelene. Na kaštiel historicky naväzuje hrad Tematín za Piešťanmi na ľavo od brehu rieky Váh. Vlastnili ho viacerí uhorskí vysokopostavení krajinskí hodnostári a magnáti. Prvý písomný doklad o ňom pochádza z druhej polovice 13.storočia. Dvadsať rokov do svojej smrti v roku 1321 ho vlastnil Matúš (Mathias) Čák Trenčiansky. Majiteľ hradu i panstva v 15. storočí bol sedmohradský vojvoda Mikolaus (Mikuláš, Miklos) Ujlaky a jeho syn. Neskôr, keď medzičasom boli majitelia hradu viacerí veľmoži, dal panovník tematínske panstvo v roku 1638 do zálohy Joanesovi (Ján, János) barónovi Rottal a jeho súrodencom, ktorí boliv príbuzenských vzťahoch s rodinou Sandor de Szlavnicza o.i. cez Catherine (Kata, Katarína) baroness Rottal, manželku Františka (Franciscus, Ferencz) Sandora de Szlavnicza I. Joanes (Ján, János) Rottal prepustil časť tematínskeho majetku Stephanovi (Stephanus, István) grófovi Csáky a jeho manželke Eve grófke Forgách. Suzane (Zuzana, Zsuszi) baroness Rottal svoj podiel prenajala v roku 1653 Jurajovi (Gyorgy, Georgius) slobodnému pánovi Berényi, s ktorým bola v rodiných vzťahoch o.i. cez rodiny Sandor de Szlavnicza, Szluha, Nyári. V roku 1658 sa majiteľmi časti Tematína stal rod Bercsényi, ktorý nadobudol majetky aj v Brunovciach.Na hrade Tematín sa narodil v roku 1665 Mikuláš (Mikolaus, Miklós) Bercsényi, veliteľ vojsk Františka (Franciscus, Ferencz) kniežaťa Rákoczy II. Mikuláš Bercsényi bol v rodinných zväzkoch s grófmi Csáky aj prostredníctvom svojej manželky Christiny (Kristína, Krisztina) grófky Csáky. Stephanovi grófovi Csáky mladšiemu, držiteľovi Tematína, skonfiškovali majetky za účasť v povstaní Imricha (Imre) Thököly v r.1684.
V dokumente o delení tematínskeho panstva z r. 1687 sú ako užívatelia hradu zapísaní Gasparus (Gašpar, Gáspár) Sandor de Szlavnicza IV. a jeho manželka Ersze Thököly. Väčšinu hradu a panstva vlastnili Bercsényiovci, ktorí začali so stavbou kaštieľa v Brunovciach. Mikuláš Bercsényi počas povstania Františka Rákoczy II. dal opraviť hrad. V roku 1710 cisársky generál Heistler obsadil Brunovce s úmyslom zajať Mikuláša Bercsényi, ktorý z opevneného kaštieľa ustúpil. Tematínsky hrad sa Cisárskemu vojsku nepodarilo obsadiť z chodu, jeho dobíjanie sa predĺžilo na niekoľko dní. Mikuláš Bercsényi sa presunul medzičasom mimo hlavných ciest do Poľska. V roku 1711 Mikulášovi Bercsényi skonfiškovali tematínske panstvo. Hrad cisárske vojsko zbúralo, kaštieľ Brunovce dostal cisársky generál Freiherr Lindenheim.
Joanes Hunyady porazil portu, ktorú viedol sultán Mehmed II. v roku 1456 v bitke pri Belehrade.
Po jeho smrti Judit grófka Hunyady, vdova po Pavlovi (Paolus, Pál) Sandor de Szlavnicza, (synovi Adalberta (Aladár, Adalbertus) Sandora de Szlavnicza, dedičného vicežupana v Nitre a Koszeghy Júlie), Brunovce v roku 1723 odkúpila.
Priamymi dedičmi kašieľa a majetku v Brunovciach boli deti grófky Judit Hunyady a Pavla Sandora de Szlavnicza IV. - Stephanus Sandor de Szlavnicza, Paolus Sandor de Szlavnicza V.,
Georgius Sandor de Szlavnicza (husársky kapitán, po ktorom nie sú známi potomkovia), Josephus Sandor de Szlavnicza (po ktorom nie sú známi potomkovia) a Judit Sandor de Szlavnicza. Paolus Sandor de Szlavnicza V. a jeho 1.manželka Balogh Bora 2.manželka Csery Józsefa (Jozefa) mali spolu deväť detí. Ján (Joanes, János), Anna Mária, Ignácz (Ignác, Ignacius), Krisztina (Kristína, Christine), Zozéfa, Antal, Erzse, Miklós (Mikuláš, Mikolaus) a Michael (Mihály, Michal). Tematínsky hrad osirel, zostal mimo pozornosti, postupne podlieha nemilosrdnému vetru času.
Pauline princess Metternich Winnenburg - Sandor de Szlavnicza, autor maliar Winterhalter Franz Xaver rok 1860. Pauline kňažná Metternich von Winneburg - Sandor von Szlavnicza mala veľmi kladný vzťah k rodine svojho otca, jeho predkom a kraju odkiaľ pochádzali. V usilí povzniesť jeho kultúrnu a ekonomickú úroveň nezištne sústredila značný objem finančných prostriedkov a spolu s podnikateľom Sinayom založila kúpele Trenčianske Teplice.
Móric knieža Sandor de Szlavnicza. Rozvoj športových disciplín nastal v 19. storočí, na konci ktorého vyvrcholilo úsilie P. de Coubertina o usporiadanie novodobých olympijských hier v Athénach v roku 1896. Od začiatku 19.storočia športové súťaže zaplavily Európu a Ameriku. V niektorých disciplínách vynikli mladší příslušníci šľachtických rodov. Gróf Moricz Sandor de Szlavnicza, manžel Metternichovej dcéry Leontíne, bol považovaný za najlepšieho jazdca na koni na svete. Preslávil sa najmä svojou dokonalou drezúrou v anglickom Melton Mowbray, kde sa v roku 1833 zúčastnil honu. V roku 1850 pri páde z koňa utrpel vážne zranenie hlavy z ktorého sa už celkom nevyliečil. Mával až do svojej smrti výpadky pamäti s následnými občasnými pobytmi v nemocnici. Pre vernosť dynastii bol obľúbeným a vzácnym hosťom panovníckeho rodu Habsburg. Arcivojvodkyňa Žofia a arcivojvoda Karol ho mali veľmi radi a pozývali ho ku svojmu stolu. Nikdy ho neprerušili ak náhodou došlo pri obede k výpadku jeho pamäti.

Grand Master Emerich barón de Draskócz et Jordánföld, zakladateľ Červeného kríža v Uhorsku je príbuzný rodiny Ondrejkovič prostredníctvom Esztery Ivanka de Draskócz et Jordánföld, matky trenčianskeho župného sudcu Stefana Sandora zo Slávnice. V prospech spoločnosti Červeného kríža a záchrannej služby pracovala napríklad aj vnučka Stefana Sandora zo Slávnice Anna Ondrejkovičová vydatá za Obvodného notára Rudolfa Mičuru. Pri ošetrovaní chorých v Dlhom Poli a Turzovke sa pri epidémii týfusu nakazila a zomrela.
Sandor de Szlavnicza Castello Malé Ostratice - Kiss Sandory - Kiss Sztriczen. Stav neudržovaného objektu a parku v roku 2004.
Paolus Ondrejkovics - Sandor de (v roku 1965) po nastúpení do praxe v plavebnom podniku ČSPD Bratislava.
Josephus barón Sandor de Szlavnicza rok 1761 v Nuštar, ktorý sa dnes nachádza v Slavónii (Chorvátsko).

Povesť o vzniku obce Slávnica:
Kráľ, ktorý panoval v 13. storočí (Imre, Imrich, Emeric), usporiadal veľkú poľovačku, ktorej sa osobne zúčastnil. Počas lovu sa rozzúrený ranený jeleň vrhol na kráľa. Kráľa pred istou smrťou zachránil pohotový honec, ktorý v poslednom okamihu usmrtil jeleňa šípom svojho luku. Vďačný kráľ za odmenu povýšil honca do zemianskeho stavu a daroval mu časť zeme a lesov, ktoré dnes patria slávnickému chotáru a Pominovcu. Honec menom Slávnický, už ako zeman, si na darovanom pozemku postavil dom. Celý svoj majetok si dal oborať dvojičkami volov, dvojičkami - chlapcami a samorastlým pluhom, lebo vraj dvojičky prinášajú šťastie. Jeho sluhovia si časom tiež začali stavať domy a tak vznikla obec, ktorá dostala meno Slávnica po svojom zakladateľovi.
Ďalej sa hovorí, že z neznámych dôvodov si potomkovia Slávnického zmenili meno na Sandor - v ich erbe je jeleň.


Peťa je po dedkovi












 

Knez Božko a Tiberghien et Fils

23. října 2018 v 22:13





06.04.1941
Mladý Božko v roku 1941 býval v Trenčíne vo vile rodiny Stiglitz na Štefanikovej ulici č. 33. Predtým študoval na ČVUT a praxoval v Liberci v textilnej továrni. Otec mladého Božka bol knez, vladyka Božko a pobočník Jeho Veličenstva kráľa Juhoslávie Petara II.

Mladý Božko po zatvorení Vysokých škôl v Čechách a na Morave v roku 1939 prešiel na Slovensko, nastúpil na prax do továrne francúzskej firmy Tiberghien et Fils v Trenčíne. Ubytovanie vo vile na Štefanikovej ulici mu zabezpečilo francúzske vedenie firmy, ktoré malo dlhoročné úzke vzťahy k majiteľom vily. Rodina majiteľov vily si mladého Božku veľmi vážila a býval ich pravidelným hosťom pri častých spoločenských obedoch a slávnostnej tabuli aj s dievčaťom Alžbetou Ličkovou, neterou domácich.

Bez platby nájomného

Domácich pravidelne informoval o rýchlo sa zhoršujúcej situácii v kráľovstve Juhoslávia, mal dôverné informácie, že bude v krátkej dobe vojensky napadnuté Nemeckom a obsadené. On má za tejto situácie zabezpečenú cestu do emigrácie v Londýne. Zakrátko sa rozlúčil a ráno dňa 03.04.1941 odcestoval. Rodina domácich (vážených podnikateľov) o ňom už viac nepočula. Dnes by mohol mať mladý Božko 87 rokov. Nemecká branná moc začala balkánske ťaženie dňa 06.04.1941.


Kolej krále Alexandra v Prahe. Postavila ju pre študentov z kráľovstva Juhoslávia manželka primátora Prahy Amélie Baxová rod. Jurkovič. Stala sa príbuznou Alžbety Ličkovej vydajom svojej dcéry Evy.









LOM S-106 M

22. října 2018 v 21:55








LOM S-106 M ? Aero S-106 bolo pokladané pilotmi USAF a US Navy za najkrajšie stíhacie lietadlo. Zároveň bolo odborníkmi bolo považované za dielensky najkvalitnejšie vyrobené stíhacie lietadlo radu Mig 21 F-13 vrátane strojov vyrobených poskytovateľom licencie. V rokoch 1990-1991 bol v Československu zavrhnutý plán rekonštrukcie a hĺbkovej modernizácie lietadiel Mig 21 napriek tomu, že jeho výrobná základňa disponovala k tomu potrebnými výrobnými prostriedkami vrátane kvalifikovaného a motivovaného personálu. Namiesto toho bol realizovaný vývoj a výroba zbytočných Aero L 159 ALCA, v tom čase bolo vo výrobe progresívne Aero L 59 Super Albatros. Vtedy aj dnešnej dobe sa potvrdilo, že bolo zvolené neracionálne a scestné riešenie.

Potrebovali sme čínskych komunistických politikov (nie konštruktérov), aby aj nám ukázali ako sa dajú vyrábať úspešné nadzvukové bojové lietadlá bez dlhého a nákladného vývoja. Postupná modernizácia a výroba prvých verzií Mig 19 S a Mig 21 aj ich rozsiahly export Čínskou ľudovou republikou to potvrdili. Napríklad Mig 21 F-13 t.j. Chengdu J-7, exportná verzia F-7. Mig 21 F-13 bol prepracovaný npr. aj do veľmi úspešného modelu CAC/PAC JF-17 Thunder a Guizhou JJ-7/FT-7 ('Fishcan') aj Guizhou JL-9. Motivovaní pakistanskí piloti PAF dokázali aj v boji, že sa jedná o kvalitné lietadlá.

To, čo bolo dovezené pre Aero L-159 Alca zo Západnej Európy a USA sa bez problémov dalo nastrkať do Aera S-106. Výsledkom by bolo bojové lietadlo rádove úplne iných možností a ešte by sa ušetrili značné finančné prostriedky.

Iba v tomto kontexte je možné posudzovať nákup 14-tich koncepčne starých amerických útočných lietadiel F16 V armádou Slovenskej republiky za násobky sumy, ktorú by bolo nutné vynaložiť na modernizáciu p. p. obnovenú výrobu Aero S-106 za stavu keď boli desaťtisíce najkvalifikovanejších pracovníkov leteckého priemyslu v Čechách aj na Slovensku doslova vyhodených na ulicu.














 


Stefan Ondrejkovič, učiteľ správca

16. července 2018 v 19:51 | S.





Stephanus II. Ondrejkovics, učiteľ správca sa narodil v Dolných Držkovciach, jeho manželka učiteľka Maria Ondrejkovič rod. Turba, dcéra a vnučka notárov sa narodila v meste Bojnice. Jeho otec bol Obvodný notár D. Stephanus Ondrejkovics, narodil sa v Bánovciach nad Bebravou, jeho matka Anna Sandor de Szlavnicza, sa narodila v obci Tvrdomestice č.23. Jeho starí rodičia boli Petrus Ondrejkovics a Antonia Ondrejkovics rodená Zsittnyan z Bánoviec nad Bebravou. Rodičia Anny Sandor boli Trenčiansky župný sudca Stephanus Freiherr Sandor de Szlavnicza compossessor a Mária Sandor de Szlavnicza rodená Marko. Titul s prídomkom zdedil v roku 1922 Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič. Podľa jeho poslednej vôle titul s prídomkom a pečatným prsteňom zdedil jeho najstarší synovec pplk. tank. Aladár II. Ondrejkovič.

Šľachtické tituly
napísal Peter Wittgruber


Barón
najnižší titul panského stavu, ktorému sa od panovníka nedostávalo vyšších titulov grófa alebo kniežaťa. Latinský termín baro označoval pôvodne vladárovho služobníka, ktorý spravidla dostával nejaké léno a stal sa kráľovským manom. Na rozdiel od Francúzska a Anglicka dosiahli v Nemecku baróni isté bezprostredné slobody v rámci ríše - preto boli aj zvaní slobodnými pánmi /liber baro/ - keď držali svoje majetky a na základe panovníckych privilégií vykonávali vlastnú súdnu právomoc. Za posledného bezprostredného ríšskeho baróna je všeobecne pokladaný slobodný pán z Freibergu /+ 1751/. V Čechách a na Morave je tento titul známy od 12. storočia, keď boli barónmi všetci šľachtici, ale neskôr nastala diferenciácia na stav panský /domini, barones/ a vladycký. Barón alebo slobodný pán /Freiherr/ bol pôvodne oslovovaný ako Urodzený pán alebo Blahorodý pán /Wohlgeboren/. V súčastnosti je im ako členom panského stavu priznaný titul Excelencia. Barónova manželka je barónka alebo slobodná pani /Freiin, Freifrau/, synovia sú baróni alebo slobodní páni, nevydané dcéry sú barónky alebo slobodné panie, niekedy neoficiálne, hlavne familiárne baronesy /Freifräulein/. Prvé tituly slobodných pánov v Čechách získali Wratislavovia z mitrowicz /1607/ a Michnovci z Vacínova /1622/, ale onedlho boli povýšení do grófskeho stavu, takže ich baronát zanikol. U niektorých starších rodov sa odlišuje predikát odlišný od priezviska /napríklad Bechinie z Lažan, Hrubý z Gelenj, Hildeprandt von und zu Ottenhausen/, u pôvodom cudzích rodov býva ponechaný aj cudzí predikát /napríklad Battaglia di Sopromonte e Ponte alto/, zatiaľ čo u novších nobilitácií býva spravidla predikát tvorený bývalým priezviskom /napríklad von Liebig, von Geymuller, von Kraus/. V Anglicku bol titul baróna zavedený po normanskom zábore a označoval všetkých lénnych vazalov /Barons by Tenure/, svetských aj duchovných. Od čias Henricha III. /1216-1272/ boli barónmi aj šľachtici osobný, bez ohľadu na to, či držali nejaký majetok alebo nie. Stávali sa barónmi na základe kráľovskej listiny /Barons by Writ/. Za Eduarda III. /1327-1377/ sa objavuje všeobecný názov pares regni /peers, peerage/ pre dedičných členov vyššej šľachty a od tej doby je barón najnižším šľachtickým stupňom vyššej aristokracie /nobility/. Richard II. zaviedol nobilitácie patentom Barons by letters patent/, z ktorých prvým barónom sa stal John Beauchamp de Holt Baron of Kidderminster. Najstarším existujúcim baronátom v Anglicku je De Ross /1253/, v Škótsku Forbes /1421/ a v Írsku Kingsale /1181/, ktorý má naviac úplne ojedinelé privilégium, totiž mať pokrytú hlavu v prítomnosti kráľa
Späť na: Obsah

Gróf
lat. comes, fr. comte, nem. Graf, angl. earl, count. Titul vyššieho šľachtica, ktorý je vo svojom dôstojenstve nižšie ako knieža alebo markíz, ale vyššie ako barón /slobodný pán/ alebo vikomt. Nie je úplne jasné, či úrad a titul grófa je pôvodu germánskeho alebo rímskeho, ale najskôr sa vyvýjal v oboch oblastiach autonómne. V starom Ríme senátori vybraní, aby sprevádzali cisára ako jeho radcovia na cestách, obdržali titul comites principis. U germánskych národov bola funkcia grófa stanovená už tzv. Salickým zákonom.


V roku 1723 kúpil Pavel Sandor zo Slávnice zámok Brunovce. Sandorovci sa sústredili na zriadenie chóru a interiérové vybavenie. Rezbársky výrazný je aj hlavný oltár, mladšie barokové úpravy. Výzdoba kaplnky nesie všetky znaky prác talianskych majstrov. Pravidelná štvorkrídlová dispozícia kaštieľa je výsledkom rozšírenia pôdorysu viacnásobnými pokrvnými príbuznými Sandorovcov, rodinou Mednyánszky z čias pred rokom 1900, ktorí mali v zámku bohaté zbierky, najmä nábytok a fajansu.


Vnuk správcu učiteľa Stefana Ondrejkoviča a prapravnuk trenčianskeho župného sudcu Stephana Sandora de Szlavnicza Pavel Ondrejkovič v roku 1966 pred nástupom na ZVS po návrate vlakom z plavby nesamohybným plavidlom ČSPD n.p. do rumunského prístavu Galati. V ČSPD sa zamestnal v domnení, že jeho rodina a kádrovanie rodín a ich príslušníkov kapitánov a posádky lodí nebude zaujímať.

Poznámky: V dokumente o delení panstva Tematín z roku 1687 sú ako užívatelia hradu zapísaní Gasparus (Gašpar, Caspar) IV. Sandor de Szlavnicza (vyslanec kurucov na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV de France Bourbon) a jeho manželka Ersze (Alžbeta) barónka Thököly.

Zdroje: Správca učiteľ Stefan Ondrejkovič ; Gejza Turba ; MUDr. Eva Tóthová ; kpt. Stefan Haššík ;














Divínske panstvo

9. června 2018 v 21:44
Divínske panstvo r.1679 pripadlo cisárovi. 16.júla 1868 cisár Leopold prepustil divínske panstvo Štefanovi Zichy (Zichy 1616-1693) a jeho manželke za 53 tisíc zlatých. Zichy z divínskeho panstva vytvoril tzv. rodový seniorátny fideikomis (pozemky sa nedelili medzi príbuzných, ale na čele panstva stál najstarší z rodu).
V r.1715 v Polichne spísali 11 domácností poddaných. Poľnohospodárska pôda (kat. jutrá) - poddanská orná pôda 116 priemer 10,5, lúky 23 kat. jut. Súpis vykonávali komisári zo stolice Šomoďskej. Pri zložitosti vzťahov, doložených neraz iba tradíciou, bolo ťažko diferencovať sociálne skupiny (poddaný, želiar, taxalista, slobodník…). Vykazoval sa nízky počet poplatníkov a malý daňový základ v Novohradskej stolici. Panovník nariadil súpis v 1720 opakovať. Spísať sa mali užívatelia extravilánu a aj oslobodení od poplatkov. Do súpisu sa mala zahrnúť pôda, ktorá bola v posledných troch rokoch obrábaná. Komisári mohli vynechať remeselníkov a prenájomcov panských regálov (krčmárov, mlynárov). Vypadla chudoba nevlastniaca pôdu a dom.
Súpis v 1720 pre Polichno vykazuje: 11 poddaných domácností, poddanská orná pôda 120 kat. jutár priemer 10,9, lúky 24 kat. jutár. Súpisy v 1715 i 1720 zaregistrovali v Polichne mlyn na obilie (mlyny boli len v Lentvore a Tuhári).
Matej Bel tu (1742) zaznamenal rozvinuté pastvinárstvo. Hovädzí dobytok, ošípané a ovce.
V 1.polovici 18. storočia prišli prví kolonisti z Novohradu do južnejších krajín. Z Polichna sa v 1720 vysťahovali tri rodiny. Usídlili sa tu maďarské neskôr židovské a cigánsko - rómske rodiny.
V 1770-71 sa uskutočnila v Uhorsku urbárska regulácia, mala zjednotiť povinnosti poddaných v podľa normy. Prvým krokom regulácie Márie Terézie bolo zistenie a súpis predurbárskeho stavu (v Polichne 8 otázok), čím sa mal zistiť stav poddanskej obce. Z otázok a odpovedí.
1. Má obec urbár? Nemajú urbár.
2. Ak nemá urbár, podľa akého zvyku si plnia poddanské povinnosti? Vedla običaje platime a robjme…od několik roku predtým. Platili rôznym zemepánom od 7 do 9 fl. od jedného gruntu.
3. Z čoho pozostáva povinnosť poddaných a želiarov pri odvádzaní, daní, akým spôsobom? Od času pracujeme a odvádzame robotu od jedného gruntu 8. Hallerovej strane od gruntu 40 zlatých, ostatným zemepánom 10 zlatých, od pol gruntu 11 - 13 flor.
4. Aké má obec výhody a nevýhody? Dobrého nič, zlého dosť…sťažujú sa na skalnatý chotár, tvrdú zem nedostatok vody.
5. otázka týkajúca sa rolí a lúk - odpoveď nečitateľná.
6. Aké práce robili? Koľko panstvo nakladalo toľko sme robili.
7. Odvádzali zemepánom? Dávali desiatok, naturálie.
8. Koľko je opustených pozemkov? Nevedia o žiadnom.
Podpísali (krížikom, nevedeli písať): Joannes Koporecz, Andreas Benyo, Georgius Ambross, Martinus Liszka.
Polichna die 15.t.May 1770

Urbár z obce Polichna z 1771
Poddaní generála Samuela Hallera - sedliaci (8), z rodových mien Koporec, Kohút, Hanus, Hroaz, Beňov, - želiari (2) Vician a Kohút.
Poddaní divínskeho panstva (gróf František Zichy) - sedliaci (14) Daniel, Liszka, Álay (?), Filka, Fízeľ, Margok, Jolsyen, Koporec…, - želiari (4) Slimáz, Koporec, Šofár, Kukučka, - podželiar (1) Fízel (Jiszel). Poddaný grófa Nyári - sedliaci (3) Palóc, Aláč, Kukla, - želiari (2) Kozik, Koreň. Poddaní vdovy Mikházi (Mikhaziana) - sedliaci (3) Kanás, Karman…, - podželiar Karman. Poddaní zemepána Jána Balogh dvaja. Poddaní baróna Orczy - sedliaci (2) Alásy, Beňov, - želiari Marčok, podželiar Kajta. Pozemky tu mal aj barón Lászlo Révay.
Obec mala 7 zemepánov, spísali 31 sedliakov, 9 želiarov, 4 podželiarov, 44 hláv rodín. Podľa urbára peňažitú rentu od poddaných žiadal iba generál Samuel Haller. Od odvzdania desatiny z úrody boli oslobodení niektorí poddaní z Polichna, miesto naturálií odovzdávali peniaze, alebo robili iné práce. Urbár obce podpísali 12.júla 1771 Jozef Hegyesy a Jozef Ambruss (Ambruš).
Radványi (1728) v rkp. monografii Collectanea de Comitatus Neogradiensi zaznamenáva že: "V lete vlhkosť počas nocí vsajú kamene a pôda. Semená zvlhčujú pod vplyvom slnečných lúčov a dávajú im silu pre vývin a ujatie."…
V prvej polovici 19.storočia zemepánmi boli: rodina grófa Forgách z Haliče
knieža Esterházy
barónka Orczy rod. Františka Pejacsevich
barónka Borbála Petrovay
Alexander Szentiványi
Karol Huszár
Po revolučných rokoch 1848-49, v 1850 bol zriadený slúžnovský okres Halič, kde patrilo aj Polichno. Elek Fényes v Geografickom slovníku (1851) o Polichne píše: "Slovenská dedina medzi vrchmi a skalami. 600 ev. a.v. obyvateľov, ev. matkokostol, zemepáni rodina Forgách".
Najväčší veľkostatok v Novohrade patril rodu Zichy. Správnym celkom bol Divín - tu patrila časť obce Polichno s pozemkami. Pozemkové vlastníctvo rodu Forgách z Haliče nezostalo ako celok. Vyčleňovali sa z neho podiely pre jednotlivých príslušníkov (Ján Forgách, Anton Forgách a potomkovia Ilony Forgách vydatej Wekheim.
V rokoch 1872-73 bola v Polichne kamasácia. Cirkev dostala nanovo vyhradené pole pre farára a učiteľa. Občania žiadali, aby bola vymeraná len tá čiastka, čo patrila panstvu (najmä divínskemu) tá, čo užívali občania, aby ostala ako dovtedy. Osvedčili sa, že tu zeme, ktoré boli navyše, ako patrilo k sésiám (sedeniam, "dvorom") odkúpia. Urobili to tak, že štát vyplatil remanencie (finančné záväzky) zemským pánom a urbarialisti sa zaviazali zaplatiť dlžobu do 1895. Druhá kamasácia v Polichne bola v 1885-87. Viedol ju sudca Garam. Sú zachované za 1872-76 písomnosti o úpravách pozemkového majetku, 1 katastrálna mapa, 5 kníh, 1 fascikel.
V 1869-1883 bol slúžnovským okresom Lučenec, 1883-1912 Haličský slúžnovský okres.


Tatra Kopřivnice a Tanax Bánovce n.B.

27. května 2018 v 19:12







Autor, syn býv. autodôstojníka Rýchlej divízie kpt. tank. Aladára II. Ondrejkoviča, po r. 1945 referenta tankového vojska a pobočníka veliteľa tankového vojska 4. vojenskej oblasti v Bratislave. V r.1953 autonáčelníka 64. ženijného pluku.


Tatra T 57 sport v bývalých jazdeckých kasárňach Dragúnskeho pluku 11 " KC II R "v Bratislave, prvé súkromné vozidlo por. jazd. Aladára II. Ondrejkoviča. V zime vždy naštartovala, len ju bolo teba natočiť kľukou. Benzín bol nekvalitný tak sem tam preto Tatrička zostala stáť. Bezínová nádrž bola pod predným sklom, stav sa musel merať pravítkom. Bol to štvorvalec vzduchom chladený, ventilátor chladenia na konci hriadeľa, Tatra nešla viacej ako 70 km/hod. Zvykol sa pri trvalej jazde touto rýchlosťou zadrieť motor. Oprava bola pomerne jednoduchá. Otec je zvládol aj na ceste sám, len musel mať rukavice a nové valce. Kúpu Tatričky mu sprostredkoval brat Tibor za 5 000 korún od svojich obchodných partnerov vo firme v protektoráte, kam vyvážal svoje výrobky, stoličky Tonett. Pneumatiky boli nekvalitné nevydržali viac ako 5 000 km. Nám ďeťom sa veľmi páčila, keď mala hore zdvihnutú kapotu boli sme z nej nadšené, pripomínala nám hroch. Zažila tri karosérie, kabriolet, malé nákladné auto, a typ tudor T 57 A, vzadu mala rezervu vonku.


TATRA T 138 AV 8. Obrnené transportéry OT-64 SKOT od 20. Motostreleckej divízie Karlovy Vary sa zúčastňovali týždenných spoločných cvičení vrátane zimných s automobilným práporom VÚ 4404 Ostrov nad Ohří. Rýchlosťou na spevnených a nespevnených komunikáciách im nestačili žiadne vozidlá 62. automobilového práporu. Prvý krát sa prišli predstaviť do kasární v Ostrove nad Ohří na jeseň roku 1966 ako doprovod najmodernejšieho vozidla Tatra T 138 AV 8, ktorý u útvaru ostal natrvalo. Vyprosťovacie vozidlo Tatra AV 8 urobilo dojem na vojakov a dôstojníkov 62.automobilového práporu modernosťou, eleganciou, kvalitou dielenského spracovania, pohodlnosťou a svojim V motorom (vzduchom chladený, 180 PS, osemválec Tatra T-928).

V roku 1966 boli občania čs. štátu oveľa náročnejší na kvalitu strojárenských výrobkov značky Made in Czechoslovakia ako dnes. Pokladali za samozrejmosť, že predstavovala svetovú špičku. Po roku 1993 došlo k ich vyraďovaniu a odpredaju obrnených transportérov OT-64 SKOT zahraničným a domácim záujemcom, p.p. ich šrotovaniu napriek tomu, že ani zďaleka neboli vyčerpané možnosti na ich modernizáciu za stavu keď aj náklady na ich opravy sú v porovnaní s konkurenciou minimálne.


Autor bol od roku 1970 vlastník červeného osobného vozidla Škoda Š 100. Občania si mohli kúpiť osobné automobily iba na poradovník po dlhodobej vinkulácii vysokej sumy v Štátnej sporiteľni v prospech Mototechny n.p. Okrem toho majitelia devízového účtu, tak ako npr. autor ktorý ho mal z ušetrených diét keď pracoval na plavidlách ČSPD n.p. si mohli motorové vozidlá zakúpiť aj v P.Z.O. Tuzex. V roku 1974 vypukol u jeho zamestnávateľa škandál, tuzexové poukážky za ušetrené diéty si za nich čerpala tzv. verchuška p.p. jej rodinní príslušníci. V zahraničí nepracovali. Autor sa o týchto zvrátených konaniach dozvedel náhodne v meste, čerpali ich aj za jeho osobu. Vypočul si jedovatý komentár, keď boli jeho nároky so škrípajúcim zubami vrátené na učet v devízovej účtárni ČSPD. n. p.


BAC - 27 64. V roku 1974 si autor po návrate z plavby kúpil bledomodrý kvalitný automobil VAZ 2101, ktorému v tom čase nemohol v československom automobilovom parku konkurovať žiadny iný osobný voz.

dňoch 03 - 05.05.2006 sa konal na výstavisku Incheba prvý krát medzinárodný veľtrh obrannej techniky IDEB Bratislava 2006. Výstava je koncipovaná pre výrobcov a obchodníkov s obranným sortimentom produkcie a ich zákazníkov. Účasť väčšiny firiem sa obmedzila na prezentáciu pomocou katalógov a elektronických médií. In natura boli vystavené exponáty u ktorých je predpoklad na uplatnenie sa na Slovensku. Z vystavených exponátov prejavila Slovenská armáda záujem o vojenské nákladné automobily TATRA a TANAX. Konkrétne sa jednalo sa o moderné dvojnápravové nákladné terénne automobily.

T A T R A vystavila nákladný automobil zo zníženou kabinou pre leteckú dopravu. Tomuto konštrukčne podobný automobil Tatra T 128 (montáž iba dvoch náprav a montáž veľkorozmerových pneumatík) poznajú starší vojaci zo 60-tych rokov. Pre jeho vysokú vlastnú váhu, vratkosť a veľkopriemerové veľmi ťažké pnematiky nebol obľúbený. Nevýhodou bolo aj, že pri jeho výrobe použili časti vozidla Tatra T 111, (nápravy a centrálnu nosnú rúru) ktoré boli skonštruované na podstatne vyššiu nosnosť a tieto diely boli pre T 128 zbytočne predimenzované a finančne nákladné.

Fy Tanax vystavila dvojnápravový hasičský automobil a vojenský valník Aktis 4x4 dvomi pevnými nápravami. Tanax Bánovce vyrába už menej náprav pre a.s. Tatra ako v minulosti. Firma Tatra a.s. si moderné pevné nápravy pre vojenský stredný nákladný automobil zabezpečuje sama a modernejšie výkyvné nápravy prispôsobené pre montáž ABS obdobne.

TANAX podstatnú časť novovýroby výkyvných náprav TATRA dodáva licenčnému výrobcovi vozidiel TATRA v Indii, ktorý si ich nakupuje v Bánovciach a tieto nákladné automobily dodáva Indickým ozbrojeným silám. Podstatná časť dielcov vozidla stredného vojenského nákladného vozidla fy Tanax je kompletizovaná od výrobcov z Nemecka (motor, kabina, systémy atď.) Je otázkou položenou výrobcovi, či vstúpil do jednania s rôznymi výrobcami nákladných vozidiel, ktorí by boli ochotní kooperovať pri výrobe tohoto vozidla nákupom npr. náprav a prevodov od fy Tanax a dodávať požadované diely ako protihodnotu.

Márton Sandor de Szlavnicza

8. dubna 2018 v 14:23 | S.











1517 manželka Chlevenszky Ilona











Správca učiteľ

21. června 2014 v 20:22 | P.O.S.

Štefan Ondrejkovič II *15.02.1882 Dolné Držkovce. Jeho rodičia boli Obvodný notár Dominus Stephanus Ondrejkovics a Urodzená pani Anna Sandor de Szlavnicza. Absolvoval gymnázium v Nitre. Učiteľský ústav Levice ukončil v roku 1902. Účinkovanie : Kolárovice v rokoch 1902-04, Čierna Lehota medzi rokmi 1904-12, Lednické Rovné v rokoch 1912-29 (tu sa zaslúžil o počiatočný rozvoj televýchovy aj miestny učiteľ Vávlav Braný, ktorý v roku 1919 založil v obci Telocvičnú jednotu, v telocvičnej jednote cvičil aj Aladár Ondrejkovič II, syn Správcu učiteľa), Trebatice od roku 1929. Divadelný režisér. (PAMÄTNÍK SLOVENSKÉHO ŠOLSTVA ZA ÚČINKOVANIA PREZIDENTA T. G. MASARYKA Z ROKU 1937) † 1954 Bratislava.


Obec Čierna Lehota v okrese Bánovce nad Bebravou, tu sa narodili štyri z jeho piatich detí. Najstarší syn Štefan III však ešte v rannom veku zomrel, pravdepodobne na šarlach.












Obsah článkov v našom webe

1. května 2008 v 7:25



Obvodné notariáty Anny Sandor de Szlavnicza...manžel Márie Obvodný notár rozhodoval o všetkých obecných záležitostiach. Bol pre obec dôležitou osobnosťou. Okrem vedenia štátnej agendy pripravoval zasadnutia...
Povinná úcta k božím zákonom Vysoké stavy sa verejne hlásily k viere a svojej spoločenskej vrstve prostredníctvom pužívania čísla 13 ktoré používali vo verejných listinách, označovaním...
Andreas Ondrejkovicz Liptovskomarský prepošt Spišská kapitula - Paneurópska únia 2005 Kanonický dom titulárneho Liptovskomarského prepošta Andreas Ondrejkovicz.. Náhrobný kameň Liptovskomarského prepošta ...
Stephanus Sandor de Szlavnicza otec Anny Sandor de Szlavnicza a manžel Márie Sandor de Szlavnicza rod. Marko. Z vôle Pána Urodzený pán, nobilus, compossesor, narodený roku pána 1802...
Ondrejkovics - Sandor de Szlavnicza Nádvorie Sandor de Szlavnicza Palace Valentinus Ondrejkovics, Liptovskomarský prepošt Andreas Ondrejkovicz, Ján Ondrejkovics ...Ondrejkovics Obernotar Saint Georgien.. .Hunyady Judit - kráľovská krv...
Vo vetre času . Cisár Lepoldus I. polepšil erb a potvrdil armáles pre Liptovskomarského prepošta Andreasa Ondrejkovicz a odmenil jeho ...snahy o zlepšenie hospodárskej...
Gejza Turba narodený v Bojniciach, alebo vo Veľkých Bieliciach 25.júla 1882. Pracoval na Okresnom súde v Prievidzi, ako oficiál pozemnoknižného oddelenia. Amatérsky sa venoval archeológii, hlavne paleontológii a ...
Najmilšia Tatrička v rokoch 1939-54 Druhé motorové vozidlo, súkromné vozidlo pplk.Aladára O....zime vždy naštartovalo, len ju bolo treba natočíť kľukou. Benzín bol nekvalitný, tak Tatrička ..Bulharský cár otec Ferdinand Coburg..
Investor and steelmaker born in Czechoslovakia in 1910..fleeng his homeland after the Communist take over in 1948...escape of his wife..set up
Compossesor ...21:18 | S. Nezainteresovaný pozorovateľ zo zahraničia, ktorý má aspoň prababičku z druhého kolena pochádzajúcu z ú
Dragounský pluk č.8 Knížete Václava Svatého (Pardubice), jeho názov do rozpadu Rakúsko-Uhorska bol Montecucolliho dragounský pluk 13. V tejto najstaršej vojenskej jednotke v monarchii, slúžili ako dôstojníci p.p. kadeti...
Dragounský pluk č.11 Kráľa Carola II. Rumunského. V 1937 sa uskutočnila štátna návšteva hlavy štátu Rumunského kráľovstva. Kráľovstvo...spojenec ... odhodlaného splniť zmluvné záväzky ...
Štefan Ondrejkovič (Stephanus Ondrejkovics). Dňa 28. októbra 1918 Český národný výbor v Prahe vydal zákon o zriadení samostatného Česko-Slovenského štátu. Dňa 30. októbra sa k tomuto vyhláseniu prihlásila aj ...
Okresný náčelník Dr.Aladár Ondrejkovič ...Z výročnej správy KČST - odbor " Tekov " Zlaté Moravce z roku 1936 sa dozvedáme, že Okresný náčelník bol ako súkromná osoba najväčším sponzorom ...
Kerney Alexander ..12:34 | ca.on.york.toronto.globe Wednesday, October 13.2004 - Page R9 zemia Uhorska zo záujmom sleduje vývoj na Slovensku, čo sa týka pôdy neznámych vlastníkov ...
Jules Verne ,, Matiáš - Šándor - nový gróf Monte Christo " ...väčšinu románov. Námet z tlače, týždenníkov a odborných.. Pri výbere tém svojich románov sledoval objednávku. Zaujímal sa o politický život...
O Nás Galéria fotografiií...Furstin Pauline Metternich-Sandor de, kapitán Aladár Ondrejkovič (Ondrejkovics-Sandor de), Linienschiffsleutnant Virgil Sandor de, stotník...Lošonský, tajomník Bulharského cára Gondor, Elisabeth Ličko...
Prof.Dr.Martin Mičura Fraštacký, Dr.Markovič, Zaťko, Dr.Karvaš atď. Mičura - kresťanský politik, právnik, poslanec za Lidovú stranu...minister pre správu Slovenska...SNR...UK..
Eduard Ondrejkovič - filmografie, zástupca vedúveho produkcie, biografie, foto, ceny...dramaturgia k filmu Zemianska česť(1957)....
Ambrózy de Séden 1 Ant... *Bágyon 1812; Károly Ondrejovics (*Tiszabura 1802); G4. Krisztina;
Farnosť Trenčianska Teplá - História farnosti Samuel Ondrejkovič farár ...v rokoch....• 1841-1850 •
Csúzy HISTÓRIA, získal majetkové...barón František Szluha...R. 1734 sa zemepánmi obce Juraj Fekete, Imrich Csúzy a Michal Király, obec Rúbaň (Fyor).... pamäti -
Dr.František Csúzy, manželka Camila Csúzy rodená Ondrejkovics, svokor Okresný náčelník Dr. Aladár ..od roku 1968 v Cana...
ThDr.Karol Kmeťko, arcibiskup, otec Obvodný notár príbuzný Rodiny Ondrejkovics, narodený v Dolných Držkovciach... marca 1943/ Kmeťko Karol Obežník slovenských biskupov...
Pplk. Aladár Ondrejkovič ...Čiernej Lehote...ŠDJZ Pardubice, Dašice, Jaroměř, pevnosť Jozefov, Vysoké Mýto...JPO 1...ženijný pluk v Seredi...
Násilné prechody cez vojnovú zónu Vukovar ..prechody sa uskutočňovali priamo cez bojovú líniu okolo obkľúčeného mesta počas priameho delostreleckého ostreľovania...
Dunaj - domov a živiteľ generácií lodníckych rodín. Je opomínané, že 300 rokov do zaveďenia železničnej dopravy bol hlavnou obchodnou cestou medzi...kormidelník Messing ...
Paolus Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza I. Valentinus Ondrejkovics, Ján Ondrejkovics Obernotär, Liptovskomarský prepošt....
Paolus Ondrejkovics - Sandor de Szlavnicza II. Sandor de a Plathy Klary 1768, Bora Sandor de, dcéra Lászla Sandora de a Kláry Plathy, jej manžel Otlík Ján, Zsuzsa dcéra Lászla Sandora a Kláry Plathy, jej manžel Ilgó Sándor, Anna...
Gasparus Sandor de Szlavnicza ....Vicecomes Trenčianskej župy (vicežupan). Jeho sídlo ...v Trnečíne neďaleko...Anna dcéra Lászla a Kláry Plathy. Pál (Paolus) Sandor de syn Kláry Plathy a Lászla manž. Sréter Zsuzsi ...
IDEB 2006... dňoch 03 - 05.05.2006 sa koná na výstavisku Incheba prvý krát medzinárodný veľtrh obrannej techniky IDEB Bratislava 2006. Výstava je koncipovaná v prvom rade pre obchodníkov s obranným ...
Panstvo rodu Sandor de Szlavnicza v Slavónii ...osídlenia na základe, ktorého vznikol ... stáročné centrum postavil rád Sv.Benedikta v polovici 12 storočia zriadením samostatného komplexu Svätého Ducha. V polovici 14 storočia kráľ Karol Róbert....
Gróf Csáky palace Bratislava ... dňoch ... neďaleko Rudnayovho námestia a Dómu Sv. Martina v Bratislave. V budove okrem iného sídlila za bývalého režimu Správa služieb dilomatického zboru a jeden čas aj veľvyslanectvo...
Juraj Mičura (výpis z matriky). Mičura - národný dejateľ, signatár Martinskej deklarácie ...avokát v Bytči, synovec Dr. Martin Mičura...
Generál MVDr. Mikuláš Ferjenčík a Slovenská armáda v r.1939-45 * 5.decembra 1904, Polomka - † 4. marec v Denver USA..veliteľstvo Bernolák...veterinárny lekár...
Pauline Metternich Sandor a Simon Sina ......Najväčšiu zásluhu na ich rozvoji mal rod lllésházy. Patrili jemu a rodom s ním príbuzensky...
Augustín Morávek a Vysoká škola zlodejov Z iniciatívy Augustína Morávka vznikol dňa...septembra 1940 Ústredný hospodársky úrad...
Pevnosť Európa nemala žiadnu strechu....synovcami boli František Politzer wireles operator...
Čertova stena.....film....na Téryho chate...Václav Wasserman...Jána Rotha... Ireny Cihovej (Schaner)...SLOVLIK.. Klára Cihová. (Ich otec Emil Ciho)...
Coneco ...Výstava v Bratislave v areáli Incheba 04. - 8.04.2006 prekonala všetky očakávania vystavovateľov. Osobitne pozitívne možno hodnotiť účasť rôznych českých firiem, ktoré...
Kaštiele v Nitrianskej stolici...Hunyady László (Ladislav, Ladislaus)...Pál (Paolus, Pavel) Sandor de...Čereňanoch...Ivanke pri Nitre 18.storoč...(vydatej Madocsányi)...1625 nitriansky vicežupan Ladislav (Lászlo) Sandor de Szlavnicza...Alžbeta Balogh..* Štátny archív v Nitre..Hunyady z Mojmíroviec (1245 )...hrad Branč...Nyári...komposesorát.
Ferdinand Coburg ...Ondrejkovics-Sandor de Slavnicza .....Ferdinand, Jeho Výsosť cár otec Bulharský....Coburg ...
Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková ...v r. 1927 v kúpeloch na Sliači...Anna Horvátová, sekretárka poslanca Pavla Čarnogurského...v r. 1942...rodina Buchler...


........




Notársky stav

4. února 2008 v 14:10




D. Stephanus Ondrejkovics bol po svojom úspešnom pôsobení vo funkcii Obvodného notára v Dolných Držkovciach preložený do funkcie Obvodného notára v Šimonovanoch. V neďalekých Veľkých Bieliciach bol Obvodným notárom jeho zať D. Stephanus Turba. V okolí rajónu Šimonovany pôsobili jeho ďalší zaťovia Obvodný notár D.Stephanus Androvics, Obvodný notár D. Rudolf Mičura. Jeho rodinou bol aj Obvodný notár Stefan Balazsovics a Obvodný notár Michael Turba.
V dome Obvodného notára Štefana Ondrejkoviča (Stephanus Ondrejkovics) ako seniora, sa stretávali vážení páni notári zo širokého okolia. Tu prejednávali profesionálne, politicky a ľudsky delikátnejšie problémy. Uzatvárali ich v konečnom dôsledku všeobecným konsenzom, v ktorom mal konečné slovo D.Stephanus Ondrejkovics, vysoký modrooký krásny starec s hustými bielymi vlasmi a impozantnou bielou bradou. Po vyčerpávajúcich rokovaniach usporadúval domáci pán stavovsky družné večery, pri ktorých si uctili pánov notárov svojou štvorručnou hrou na cimbale Lenka a Božka, jeho mladučké krásne dcéry. Aj po mnohých rokoch si pamätajú potomkovia miestnych vážených rodín, že takto prejednané a tu uzavreté dohody osvietení páni notári vždy dodržali. V Malých Bieliciach boli v tých časoch známe termálne kúpele, hojne navštevované váženými rodinami z okolia. Počas svojich školských prázdnin tu predávali gymnazistky Lenka a Božka vstupenky do kúpeľov aj stretnutím s nimi rozveseleným kolegom a priateľom ich cteného pána otca.
Pplk. tank Aladár Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza. Jeho starí otcovia boli Obvodný notár Stephanus Ondrejkovics I. a Obvodný notár Michael Turba. Jeho staré matky boli Anna Sandor de Szlavnicza vydatá Ondrejkovics a Pauline Balazsovics vydatá Turba ktorej otec Stephanus Balazsovics bol tiež Obvodný notár.
Rozľahlý palác s erbom rodu trenčianskeho vicežupana Gaspara Sandor de Szlavnicza v Trenčíne. V súčasnosti je tu umiestnené múzeum. Cez funkciu Hlavného slúžneho vicežupanovi podliehali Obvodní notári v Trenčianskej župe. Notár Stephanus Ondrejkovics bol skutočným a nezištným priateľom aj majiteľa veľkostatku v Šimonovanoch Mórica Salzbergera. Pán veľkostatkár s úspechom choval ušľachtilé pretekárske kone podľa príkladu Vysoko urodzeného Mórica grófa Sandor de Szlavnica, bratanca Osvietenej pani Anny, manželky pána Obvodného notára. Pevnosť ich priateľstva každoročne skúšal svojou agresivitou v období ruje impozantný jeleň pána notára (choval ho podľa ich rodinného erbu), ktorého mu dovolil pán Salzberger (snáď nerozvážne), chovať v jeho parku.
Viac ako 14 rokov po smrti pána Obvodného notára sa uzatvoril žeravý kruh okolo pána veľkostatkára Salzbergera a jeho detí z rasových dôvodov. Necítil sa ako žid, aj spôsobom života sa prispôsobil okoliu. Neuvedomil si pravdepodobne, že jeho priateľ a ochranca Stephanus Ondrejkovics už dlhší čas nežije a pre jeho s rodinou je najrozumnejšie riešenie emigrácia. Pán Salzberger odpredal svoj veľkostatok firme Baťa ú.s. v Batizovciach ešte pred rokom 1939. On i jeho deti dostali výnimku z rasových zákonov.


Náhrobný kameň Obvodného notára Stefana Ondrejkoviča na cintoríne vo Veľkých Bieliciach, autorovho prastarého otca po oprave. Vpravo je náhrobný kameň jeho svokry, autorovej praprastarej matky Urodzenej pani Márie Sandor de Szlavnicza rod. Marko.
Aktivitami oživujúcimi históriu Hornej Nitry sa zaoberá jedna z osobností mesta Partizánske pán Peter Múčka. K nim patrí okrem publikácie zozbieraných historických podkladov aj ich záchrana a indetifikácia. Aj náhrobné kamene na fotografii identifikovali a nezištne opravili v záujme zachovania historických podkladov pre budúce generácie spolu s priateľom pánom Jurajom Krasulom, ktorý je poslancom MsZ v Partizánskom, Bieličan. Bez neho by to nebolo jednoduché..


Súsošie Svätá rodina v obci Veľké Úľany. Postavili ho v roku 1871 D. Ondrejkovics János a D. Kovács Erzsébet. V r.1830-47 občania Banskej Bystrice Maximilianus von Ondrejkovits, D. Priehradský a S. Sumrak boli akcionári cukrovaru vo Veľkých Úľanoch.


Joannes *18.07.1872 Rohov č.60, rodičia Joannes Ravasz Nobilis Rohoviensis a Maria Ondrejkovics, krstní rodičia Josephus Ravasz Nobilis Rohoviensis a Maria Nozdroviczky. Anna Ravas bola manželka Juraja, člena rodu Sandor de Szlavnicza. Rodina Nozdroviczký bola s týmto rodom viacnásobne príbuzná. Sobášom Obvodného notára D. Štefana Ondrejkoviča s Annou Sandor de Szlavnicza sa rozšíril ich príbuzenský vzťah. Jeho syn Štefan v tom pokračoval, keď sa zosobášil s Máriou dcérou notára Turbu a vnučkou Stefana Balazsovitsa a Anny Závodszky.


Janos *30.06.1850 Bánovce nad Bebravou, jeho rodičia Anton (Antal) Zsittnyan a Mária Kmetyko. Matka pána Obvodného notára v Dolných Držkovciach a neskôr v Šimonovanoch Stephana Ondrejkoviča bola pani Antónia Zsittnyan. Úrad zdedil po pánovi notárovi Karolovi Kmeťkovi, svojom príbuznom po matke, ktorý bol otcom prvého slovenského arcibiskupa ThDr. Karola Kmeťka.

III. tábla.
Balás, ki a II. táblán.; Mátyás; Mátyás; Mátyás †; István; Pál; Miklós; Sándor; Gábor; István †; László. †; Mátyás †; Péter.; Pál.; János.; Miklós; Soma.; János; Pál.; József.; Dániel †; Miklós. †; Samu.; Péter; József; Samu.; Pál.; Gábor.; I. Imre 1776. (Gedey Zsuzsa); Eszter (Tamás Sandor de Szlavnicza) ; Apollonia (Sembery László); II. Imre Kis-Zellőben (Prónay Amal.); László (Péchy Petronella.) Zsigmond honti képviselő 1848. (Rudnay Etelka); III. Imre forr. ezr. (nyéki Németh Mária); Ida (báró Kaas Ede); Petronella.; Oszkár.; László.; Móricz. †; Béla.; György.; Ödön.; Etelka (Szilassy István); Ida. (Rőth Sándor); Amália.; Jolánta.


Jeden z najvýznamnejších Slovákov 19. a 20. storočia, od 1919 do 1922 generálny dozorca evanjelickej cirkvi, poslanec NZ, od roku 1920 predseda slovenského výboru Ústredného zväzu československých priemyselníkov JUDr. Milan Ivánka de Draskócz et Jordánfold mal blízkych príbuzných vysokých funkcionárov Trenčianskej a Nitrianskej župy (okrem tu neuveďených ďalších žúp). Po roku 1939 sa zapojil do odboja a do roku bol 1945 väznený v Terezíne. Poznámka: Stephanus Ivánka de Draskócz et Jordánfold a jeho manželka Anna Zsittnyan, Bánovce nad Bebravou rok 1845. Ctenou pani matkou Obvodného notára v Dolných Držkovciach a Šimonovanoch Stefana I. Ondrejkoviča narodeného v Bánovciach nad Bebravou bola Antónia Zsittnyan, Urodzenou pani matkou jeho Urodzeného pána svokra Stephana Sandora de Szlavnicza bola Eszter Ivánka de Draskócz et Jordánfold ;

Štvrtá správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne za školský rok 1921-1922, strany 10 a 11. V správe sú uveďení na str. 11, 12 žiaci II. triedy Reis Štefan, Zliechov (Trenčianske Teplice) a Tiso Jozef, Trenčín, na str. 13 žiak IV. triedy Kočiš Oldřich (šéfredaktor a minister Aladár Kočiš), Trenčín. Žiaci 1.a triedy Ružena Martinová (budúca sudkyňa Dr. Ružena Martiny-Brtková, vydala vedome zavádzajúce Uznesenie OS TN "Vyhlásenie za mŕtvu" sp.zn. M 155/1947 z 13.01.1948 poškodzujúce a znevažujúce rodiny Stiglitz, Buchler, Ličko, Ondrejkovič, Lederer, Kellermann), narodená v Budapešti (Trenčín), Ladislav Kellermann, Trenčín a 1.b triedy Oldrich Ondrejkovič (v skutočnosti Aladár Ondrejkovič) narodeny v Čiernej Lehote (Lednické Rovné).

Personál gymnázia svojvoľne účelovo zmenil krstné meno Aladára II. Ondrejkoviča na Oldrich. Jeho bezdentní (resp. ktorí mali iba dcéry) rodinní príslušníci s najvyšším postavením na Ministerstve pre správu Slovenska v Bratislave a v trenčianskej a nitrianskej župe ktorými bol určený za budúcu hlavu rodu proti tomu namietali. Škandál si aj po rokoch pamätali bývalí študenti gymnázia.

Výročná správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne za školský rok 1922-1923, I.a trieda: Anton Bútora, Nemšová, Peter Černo, Prusy, Karol Dembovský, Tr. Teplá, Max Drucker, Trenčín (Trenčianske Teplice), Štefan Ďuriš, Stankovce I.c treida: Koloman Prónay, Malá Slatina (Továrniky), Renáta Tausová (budúca manželka Jozefa Tisu), Bošáca (Trenčín), Imrich Záhumenský, Vysoká ;

VIII. Ročná správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne za školský rok 1925-1926, VI.A trieda 21. *Štefan Reis (minister spravodlivosti 1950-1953), Zliechov-Gápel (Trenčianske Teplice), 26. Jozef Tiso (riaditeľ Kvasnicovej továrne), Trenčín ;

XII. Výročná správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne za školský rok 1929-1930, str. 32, I.b 13. Edita Ondrejkovičová Prečin Lehota (Trenčín) str. 32, V.b 36. Pavel Žitňan, Bánovce n./Bebr. str. 38 ;


Pán veľkostatkár Móric Salzberger bol zaslúžilým členom aj veľkým finančným prispievateľom Masarykovej Leteckej Ligy MLL


Civilné letisko Bielice okolo roku 1933. Na fotografii je dopravné lietadlo Avia Fokker F VII registračnej značky OK ZJE

V roku 1937 bol v obci Melčice vedúci notár Ferdinand Taus. Požiadal o preloženie do Parkanu. Bolo mu vyhovené až keď sa zriekol svojho dovtedajšieho náboženstva. Zdroj: Pamätná kniha obce Kochanovce 1937-1949.


Zoznam finančných príspevkov Verejných notárov na Obranu republiky zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi do dňa 31. augusta 1938. Dr. Viktor Ravasz prispel sumou 900 Kč.

Podľa autorovi ústne podanej informácie miestnymi obyvateľmi vo Veľkých Bieliciach, sa v roku 1945 (nakoľko sa podľa nich cítil Maďar) pripojil pán Salzberger s rodinou k maďarskému vojsku, ktoré ustupovalo cez Šimonovany pred sovietskou armádou a odišiel s nimi do Nemecka. Obdobná informácia bola opakovaná v periodickej tlači. Pri návšteve v Bošanoch autorovi pred štyrmi rokmi povedal pán starosta o tejto udalosti niečo iné. Na potvrdenie jeho informácie mu dal telefónne číslo pána Semana, Salzbergerovho synovca. Ten mu po vzájomnom sa predstavení a oboznámení sa s vzájomnými rodinnými pomermi povedal, že jeho matku, otca i jeho samého po povstaní uväznili a deportovali príslušníci Hlinkovej gardy s tým, že musia so židmi spraviť poriadok. Matka pána Semana bola Slovenka a on ako jej syn mal výnimku z rasových zákonov. Výnimka z rasových zákonov sa vzťahovala aj na otca, vzhľadom na jeho manželku. Napriek tomu ich všetkých deportovali do koncentračného tábora v Nemecku. Pani Semanová zahynula v koncentračnom tábore a otec pána Semana zomrel pri vysilujúcich hladových pochodoch. Mladší Seman prežil, ako silný mladík. Po vojne sa vrátil do Bošan. Hľadal svoju rodinu Salzberger v Šimonovanoch. Po dôvernej informácii sa dozvedel, že pána Salzbergera aj s rodinou gardisti postrieľali a zahrabali za dedinou do priekopy. Podľa svojej výpovede sa pán Seman postaral o exhumáciu a riadne pochovanie týchto členov rodiny.
Potom len už vietor času a zabudnutie navždy uzavreli minulosť a budúcnosť vážených miestnych rodín.


Poznámka: Hajdúsi Stefana Bočkaya v máji roku 1605 pod velením Gregora Némethyho prekročili pri Bratislave Dunaj a začali plieniť Zadunajsko, Rakúsko a Moravu ; napríklad aj Koloman Prónay z veľmi zámožnej rodiny z územia Slovenska bol pokrvným príbuzným aj spolužiakom pplk. tank. Aladára II. Ondrejkoviča.












Motorové vozidlá

28. srpna 2007 v 20:48

Po jari roku 1945 obdržala Tatrička kapitána tank. Aladára II. Ondrejkoviča, pôvodne typu Tatra T 57 sport novú karosériu typu Tatra T 57 A tudor.


Strieborná Tatra T 57A


Vyprosťovacie vozidlo Tatra T 138 AV 8 ziskalo uznanie vojakov 62.automobilového práporu vrátane autora modernosťou, eleganciou, kvalitou dielenského spracovania a pohodlnosťou. V roku 1966 boli češi aj slováci oveľa náročnejší na kvalitu strojárenských výrobkov značky Made in Czechoslovakia ako dnes CZECH MADE, alebo Made in Slovakia. Pokladali za samozrejmosť, že predstavovala svetovú špičku. Nepredpokladali, že nastane postupný pokles úrovňe strojárenskej výroby v ich krajine od roku 1966 do roku 1989 ktorý sa zrýchli do roku 2018.


Tehlovo červený automobil Škoda 1000 MB v exportom prevedení so sivým čalúnením sedadiel, krémovo-bielou strechou a lakovanou maskou bol v roku 1969 autorov prvý automobil.


Bledomodrý Жигули VAZ 2101 spz. BAC - 27 54. Autorov spoľahlivý, rýchly, ale zároveň aj robustný VAZ 2101 bol svojho času nejlepšie rodinné osobné auto na vnútornom československom automobilovom trhu.


Жигули VAZ 2101 t.j Žiguli 1200 mal spoľahlivý, tichý zároveň robustný motor. Na autorovom vozidle jediná závada bolo roztrhnutie ventilátora chladiča a jeho prerazenie po jeho hnaní do nadmerných otáčiek treťou osobou.


FIAT 128 spz. BAB - 70 97. Autorov Fiat 128 L bol príjemný, rýchly, obratný, ale na slovenské cesty málo odolný. Prístupnosť náhradných náhradných dielov bola problematickejšia ešte viac ako ich vysoká cena.


Motor s rozvodom OHC vozu Fiat 128L bol v celku spoľahlivý a ochotne išiel do otáčok. To sa nedá povedať o jeho elektrickom príslušenstve npr. o rozdelovači, spínacej skrinke a alternátore. Aj rozvodový gumenný remeň mal obmedzenú životnosť. Okrem Mototechny České Budějovice sa nikde inde nedal kúpiť.


VAZ 2103 Жигули 1500, zelený farby trávy bol vo vlastníctve autora o niečo neskôr. Bola to vtedajšie slovenské pomery už vyššia kategória vozidiel. Autor dvakrát menil spínaciu skrinku, na dnešné pomery bola lacná. Jeho nevýhodou bola o niečo vyššia spotreba paliva a v zime v snehu na neodrhnutých cestách ľahký zadok.


Aero S 106 M (MIG 21 F13) ?





Pevnosť Európa

22. července 2007 v 17:32

.........................................................................................................................................................
Hudobná skladateľka Júlia Ličková rod. Stiglitz, Greta Ličková (budúca majsterka Slovenskej republiky v plávaní v r.1941-1943), Alžbeta Ličková (budúca nositeľka vysokých štátnych vyznamenaní), Robert Ličko a ich otec živnostník Ján Ličko II, bývalý príslušník k.u.k Kriegsmarine (slúžil na SMS Novara a SMS Viribus Unitis) v roku 1930 v Trenčíne.
Rakúsko-uhorské námorníctvo, Císárske a kráľovské vojnové námorníctvo, skrátene C. a k. vojnové námornictvo (nemecky Kaiserliche und Königliche Kriegsmarine, skrátene K. u. k. Kriegsmarine, maďarsky Császári és Királyi Haditengerészet) bolo námornou zložkou ozbrojených síl Rakúsko-Uhorska.

Bratancom a druhostupňovými synovcami Júlie Ličkovej rodenej Stiglitz boli príslušníci Čs. vojenského letectva vo Francii a následne vo Veľkej Británii (vo vojnových rokoch 1939 - 1945) v službe u Royal Air Force Bomber Command -
British
ing. Bernard (Bartolomej, Berco) Buchler, narodený v Považskej Bystrici, (syn brata matky Júlie Ličko a súrodenec Jána Buchlera), pozemný mechanik u Royal Air Force Volunteer Reserve (predtým dobrovoľník v Španielskej občianskej vojne).


Civilným lietadlom Douglas Dc-2 Holandskej leteckej spoločnosti KLM plk. F. Moravec uletel s desiatimi vysokými zpravodajskými dôstojníkmi 14.marca 1939 krížom cez Nemecko osem hodín pred okupovaním Prahy Wehrmachtom. Rešpektovaný partner a obávaný súper svetových zpravodajských centrál plk. gšt. František Moravec, prednosta 2. odd. HŠ bol priamy nadriadený mjr. gšt. Alojza Androviča v 2. oddelení Hlavného štábu v Prahe. Mjr. Androvič (príbuzný oboch rodičov por. jazd. Aladára II. Ondrejkoviča) jeden z troch majorov generálneho štábu slovenskej národnosti v tejto hodnosti vtedajšej Čs.armády, odcestoval 14. marca 1939 na Slovensko s úlohami jeho sekcie. Práve v tejto súvislosti po Míchovskej dohode bol Krajinským úradom v Bratislave už predtým Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič preložený do Prešova a poverený osobitými úlohami nad rámec jeho povinností.
Dôstojnícka hviezda
Jozef Politzer, čatár aspirant narodený * 17/04/1913 Považská Bystrica - Stupné, Sergeant No 787875, 311 Squdron, palubný operátor - strelec WOP/AG Royal Air Force Volunteer Reserve + 11/04/1942 čet/R/pplk. Nevrátil sa z nočného náletu na Essen s bombardovacím lietadlom Vickers Wellington KX - 2, 28836, nad cieľom ťažko poškodeným nemeckou paľbou. Lietadlo pri spiatočnom lete havarovalo a celá posádke našla smrť v plameňoch svojho stroja. Pochovaná bola na vojenskom cintoríne Bergen - op - zoom (Holandsko), 31 - A - 11.
Letec čatár aspirant Jozef Politzer je na snímke tretí zľava. Fotografie z jeho denníku autorovi poslal jeho bratanec pán Štefan Klement dňa 13.02.2010.
Politzer Maximilián, rotný narodený * 11/08/1919 Koryčany, Sergeant No 787688 138 Squadron, pilot, Royal Air Force Volunteer Reserve + 10/03/1942 rtn/R/plk. Zahynul v plameňoch pri havárii bombardovacieho lietadla Whitley Mk V., Z9125 po štarte z letiska Stradishall k nočnému operačnému letu. Súčasne zahynuli traja členovia posádky. Spopolnený bol v krematóriu v Cembridge dňa 14.03.1942. Popol oboch bol po vojne prevezený do ČSR. Obe urny sú dnes uložené v sieni padlých bojovníkov v Národnom pamätníku na vrchu Vítkov v Prahe.
Lost
Bomber Gommand Royal Air Force 311 Squadron Vickers Wellington B Mk III. British twen-engine medium bomber.
Royal Air Force 138 Squadron Armstrong - Whitworth Whitley Mk.V. British twen-engine medium bomber.
.....Pane


V Novom evanjelickom kostole na Legionárskej ul. v Bratislave sa snúbenci Alžbeta Ličková a npor. aut. Aladár II. Ondrejkovič zosobášili na jar roku 1944. Predtým Alžbeta vystúpila zo zamestnania vo firme Telefunken AG v Bratislave. Vzhľadom na rasové zákony ktoré sa vzťahovali na štátnych zamestnancov bol nútený npor. aut. Ondrejkovič ešte pred sobášom rezignovať z činnej služby v Slovenskej armáde. Svedkami na ich neverejnom sobášnom obrade boli syn Obvodného notára v Liptovskom Jáne a priateľ snúbenca Dr. Viktor Pavella a arizátor pán Mikuláš Líška, po dohovore s rodinou Stiglitz od r.1939-1940 nový majiteľ 1/2 Herbária Trenčín, firmy rodiny snúbenice. Na príhovor švagra snúbenca evanjelického redaktora Andreja Vrbackého, ich sobášil kňaz Dr. Ladislav Jurkovič zo slávnej evanjelickej rodiny. Matrikár Albert Okolicsányi zo známej a starej rodiny z Turca bol pokrvný príbuzný snúbenca po jeho starej matke Anne Sandor de Szlavnicza.

V záujme utajenia svojej identity novomanželia odcestovali hneď po sobáši na Východné Slovensko s malou zástavkou v Trenčíne, kde sa k nim pripojila matka nevesty Júlia Ličková rod. Stiglitz. Obaja novomanželia pozývali aj starú matku nevesty Sarlotu Stiglitz rod. Buchler aby išla s nimi, ale jej syn Pavol s jej ďalšou dcérou s tým nesúhlasili.


Ubytovanie im bez pripomienok poskytol priateľ celej rozvetvenej notárskej rodiny Ondrejkovič, predseda Klubu slovenských turistov a lyžiarov Okresný náčelník v Kežmarku Dr. Alexander Lušček, švagor generála M. R. Štefánika a Verejného notára v Spišskej Novej Vsi Dr. Ladislava Štefánika.

Strážmajster Dominik Ondrejkovič, nar. 16.11.1911 v Dobrej Vode okres Piešťany. Bol príslušníkom slovenského žandárstva na stanici v Banskej Štiavnici. Zomrel vo výkone služby dňa 6.3.1945 počas bombardovania obce Svätý Kríž nad Hronom.

Poznámky: 20. výr. zpráva Štát. čsl. reál. gym. Ľ. Štúra v Trenčíne za šk. r. 1937-38. Menoslov abiturientov (hviezdičkou označení složili skúšku dospelosti s vyznamenaním) VIII. A trieda. ....10. Mikuláš Dohnányi, 11. Rudolf Feldek, 12. *Juraj Fuchs (v roku 1946 asistent profesorky Gizely Ondrejkovič Kerney vo volebnej kampani za DS, neskôr redaktor) str. 50, III. A trieda... 20. Ervín Kellermann, Trenčín. 32. Alexander Pelikán, Trenčín. 34. Erich Pollák, Trenčín. 38. Robert Schlesinger, Trenčín. 43. František Veselý, Žarnovica (Trenčín) ...Milada Formánková triedna profesorka IV.A, Ján Mališ, triedny profesor IV.B ;



Paolus Ondrejkovics - Sandor de Szlavnicza II.

14. července 2007 v 15:10

Gaspar (Gasparus, Caspar, Gaspár) I. Sandor de Szlavnicza 1556 trencséni alispán (trenčiansky vicežupan) jeho manželky boli postupne 1. Margit Schvela 2. Kata Barackay syn Pavel (Paolus, Pál) I. Sandor de Szlavnicza, Emericus (Imre, Imrich) I. Sandor de Szlavnicza trencséni alispán, trenčiansky vicežupan 1637, (nádasdi Krisztina Darabos),
Vicežupan
Stefan (Stephanus, Isván) II. Sandor de Szlavnicza †, Alžbeta (Erzse, Elisabeth) Sandor de Szlavnicza, jej manžel b. Ján (Joanes, János) gróf Pongrácz, Susanne (Zsuzsi, Zuzana) Sandor de Szlavnicza (ákoshazi Miklós Sarkány), František (Ferencz) I. Sandor de Slavnicza, jeho manželka bola Katarína (Catherine, Kata) barónka von Rottal, Emericus (Imrich, Imre) I. Sandor de Szlavnicza, (trencséni alispán, trenčiansky vicežupan) 1637, jeho manželka (nádasdi Krisztina Darabos), ich deti Stephan (Stephanus, István) III Sandor de Szlavnicza, jeho manželky boli postupne 1. Eva grófka Mariássy de Markusfalva (Markušovce) 2. Helena (Ilona, Jelena) grófka Forgách de Ghýmes et Gács 3. Alžbeta (Elisabeth, Ersze) grófka Révay de Szklabina et Blatnicza, Katarína (Catherine, Kata) Sandor de Szlavnicza, jej manžel bol Peter (Petrus, Péter) gróf Apponyi de Nagy-Apponyi. Stephan (Stephanus, István) III. Sandor de Szlavnicza, jeho postupne tri manželky boli


1. Eva grófka Mariássy de Markusfalva 2. Helena (Ilona, Jelena) grófka Forgách de Ghymes et Gács (Anton gróf Forgách bol vládny komisár v Košiciach v rokoch 1851-1853), 3. Erzse grófka Révay de Szklabina et Blatnicza, Katarína (Catherine, Kata) Sandor de Szlavnicza jej manžel bol (Divék Sándor Ujfalussy), Magdolna Sandor de Szlavnicza (b. Matyás Majthényi), Zsófia Sandor de Szlavnicza, jej manžel (Imre Karner) Imrich (Emericus, Imre) II. Sandor de Szlavnicza, jeho manželka Magdolna Okolicsányi, ich deti boli Pavel (Paolus, Pál) III. Sandor de Szlavnicza, (trencséni alispán, trenčiansky vicežupan) 1714 jeho manželky boli 1. N. Radvanszky 2. Anna Dobay,
DNA
František (Ferencz, Franz) II Sandor de Szlavnicza, jeho manželky boli postupne 1. Anna barónka Balassa de Gyarmat 2. Magdolna Gáfor. Pavel (Paolus, Pál) III. Sandor de Szlavnicza 1714, jeho manželky boli postupne


1. N. Radvanszky barónka de Radvany 2. Anna Dobay, ich deti boli Ladislaus (László) Sandor de Szlavnicza, jeho manželka bola Klára Plathy ich deti Imre Sandor de Szlavnicza †, László Sandor †, Mihály Sandor de Szlavnicza jeho manželka bola Anna Sirmiensis ich syn Paolus (Pál) Sandor de Szlavnicza, Paolus (Pál) Sandor de Szlavnicza syn (Lászla Sandor de Szlavnicza a Kláry Plathy) jeho manželka Zsuzsi Sréter, Carolus (Karóly) Sandor de Szlavnicza jeho manželka Erzse Sréter †), Stephanus (István) Sandor de Szlavnicza, syn Lászla Sandora de Szlavnicza a Kláry Plathy jeho manž. Terézia Beniczky, Lajos Sandor de Szlavnicza syn Lászla Sandor de Szlavnicza a Kláry Plathy 1768, Bora Sandor de Szlavnicza bola dcéra Lászla Sandora de Szlavnicza a Kláry Plathy, jej bol manžel Ján (Joanes) Ottlík

Jean-Baptiste Colbert marquis de Seignelay minister financií v čase kuruckého povstania keď ho Francúzsko podporovalo. V tejto súvislosti kurucký vyslanec Gasparus IV Sandor de Szlavnicza pôsobil na dvore kráľa Ľudovíta XIV.

(jeho praotec plukovník Georgius Ottlyk *1656 †1730 sa v r.1683 pridal ku kniežaťu Imrichovi Thokoly, neskôr bol generál u kniežaťa Františka II Rákoczi), Zsuzsa Sandor de Szlavnicza bola dcéra Lászla Sandora de Szlavnicza a Kláry Plathy, jej manžel Sándor Ilgó, Anna Mária Sandor dcéra Lászla Sandora a Kláry Plathy. Paolus (Pál) Sandor de Szlavnicza syn Kláry Plathy a Lászla Sandora de Szlavnicza jeho manželka bola Zsuzsi Sréter (Sreter von Szanda Stefan RK Oberst 189. Promotion von 27.6.1922. Nositeľ Military Maria Theresia Order), ich deti Carolus (Karóly) Sandor de Szlavnicza - leányok, Pál (Paolus) Morvában, Lajos Sandor de Szlavnicza †. Syn Pála (Pavel, Paolus) III Sandor de Szlavnicza, Stephanni (István) Sandor de Szlavnicza jeho


manželka Theresia Beniczky de Benicz et Micsinye ich deti Thomas Sandor de Szlavnicza (manž. Estera Ivanka de Draskócz et Jordánfold *04.06.1786 Malé Zlievce), László Sandor †, Mihály Sandor. Thomas Sandor de Szlavnicza jeho deti Stephanus Emericus Sandor *16.12.1806 Malé Zlievce, Zsigmond Sandor, László Sandor, Kálmán Sandor de Szlavnicza. Stephanus (István) Sandor de Szlavnicza a manželka Adelheida Sandor de Szlavnicza ich deti Esztér a Béla Sandor. Zsigmond Sandor de Szlavnicza jeho manželka Mária Beniczky de Benicz et Micsinye ich syn Gejza. Ferencz II Sandor de Szlavnicza (*1695 †15.11.1760 Ostratice) jeho manželky boli

Barón Balassa
1. Anna Balassa de Kékkő et Gyarmat *1698 †18.9.1731 (na prvom poschodí paláca rodu Balassa v Bratislave na Panskej 15 je erb grófa Franza Philipa grófa von Lamberg) 2. Magdolna Gáfor. Ágnes Sandor (Petrikovics), Juliana Sandor, Imre Sandor de Szlavnicza jeho manželka bola Zsuzsi Dávid, Magdolna (Justné), 2-tól Péter (Petrus) Sandor de Slavnicza †, János Sandor de Szlavnicza, Ferenz Sandor de Szlavnicza, Antal Sandor de Szlavnicza jeho manželka Anna Príleszky, Janka Sandor de Szlavnica, jej manžel László (Ladislaus) Vály, Jozefa Sandor. János Sandor de Szlavnicza jeho synovia Jozsef (Josephus) Sandor a János Sandor, slávnický richtár a Compossesor Jurko (Gyorgy) Śándor zo Slávnice, syn Joszefa Sandora, jeho manželka Anna Ravasz, János Sandor jeho synovia János Sandor, jeho manželka N. Bubla, Mihály Sandor, jeho manželka (N. Huszár) a Sándor †. János Sandor, jeho manželka N. Bubla, ich deti János Sandor, Mihály Sandor, István (Stephanus) Sandor, Ferencz Sandor, József (Josephus) Sandor, Mária Sandor. Lajos Sandor de Szlavnicza 1768 jeho synovia Dôstojný pán Imrich Sandor de Szlavnicza *05.11.1772 Vaska Slávnica †20.04.1874, vysvätený za kňaza 08.11.1795, kaplánom bol do roku 1799, potom pôsobil na biskupskom úrade v Nitre, od roku 1802 v Novákoch a od roku 1822 bol kanonik v Nitre. Sp.D.


Parentes (rodičia) : Sp. D. Ludovicus Sandor de Szlavnicza p.t. exactor J. Cottus (Comitatus) a Anna Gedey Locus Originis de Szlavnicza.


Susceptores: Sp. Dn Paulus Szetvay de cu Sp. D. Euphros. Plathy. Sp.Dn. Ladislaus Nozdroviczky de Ead. Fily cum. cons. Polezina Lehotzky, ich synovia Emericus Dionysius *17.07.1793 Trenčín a Ludovicus (Lajos) II Sandor de Szlavnicza J. Cottus (Comitatus) Trench. Ord. Notarius manželka Ludovica Ambrózy bydlisko Slávnica ich deti


dcéra Adelheida Anna Elisabetha Apolonia *14.04.1814 Dolný Kubín, synovia Karóly (Carolus) Sandor de Szlavnicza 1848 sz. biró manželka Zsofi Ambrózy, Lajos Sandor de Szlavnicza 1861 arvák godn. manželka Bora Mednyánszky ich synovia Stephanus (Isván) Sandor, Gejza Sandor, Arpád Sandor. Maliar Ladislaus (László) barón Mednyánszky *23.04.1852 Beckov †17.04.1919 Wien.
Andreas Ondrejkovicz
Valentinus Ondrejkovics. Dôstojný pán Mikolaus Ondrejkovič, farár v mestečku Dechtice v rokoch 1686-88. Martin František Martinkovič bol dechtický farár v rokoch 1674-1682, teologické štúdiá dokončil v r.1652. V tom istom roku sa stal farárom v Malých Topolčanoch, kde v roku 1657 vykonal kanonickú vizitáciu Andreas Szily (rodinne previazaný s rodom Ondrejkovics). V zápisnici o ňom poznamenal, že má 31 rokov, na fare pôsobí päť rokov. 24.apríla 1663 sa stal farárom v Hlohovci. 14.marca 1672 v Nemeckej Ľupči prvým katolíckym farárom po vypovedaní do exilu evanjelického senoira Šimona Frivaldského, realizovanom prepoštom Jurajom Barsónyi, ktorý evanjelikom odňal dva kostoly. Jeden na námestí, druhý na predmestí. Anton Szily (RK major 73. bis 86. Promotion in den Jahren 1809 - 1810. Nositeľ Military Maria Theresia Order).

Liptovskomarský titulárny prepošt Andreas Ondrejkovicz, Ján Ondrejkovics cirkevný sudca 1870. Michael Ondrejkovics Obernotar (Hlavný notár) Saint Georgien (Svätý Jur). Dominus Illustrissimus Stephanus Sandor de Szlavnicza Compossesor jeho manželka D. Mária Marko, ich dcéra


Anna Maria Sandor de Szlavnicza, jej manžel bol Obvodný notár Stephanus Ondrejkovics. Svedkovia na ich svadbe boli Urodzení páni, pokrvná rodina rodu Sandor de Szlavnicza compossesor Carolus Vály a Josephus Schurmann - Verejný sudca (Szurmay von Uzsok Alexander Freiherr RK Feldmrschalleutnant 18. Promotion vom 17.8.1917. Nositeľ Military Maria Theresia Order). Krstní rodičia Anny Sandor de Szlavnicza boli Caroline Pirott (Piret de Bihain Eugen Freiherr RK Generalmajor 166. bis 168. Promotion vom 29.84.10.1866 10.2.1870. Nositeľ Military Maria Theresia Order) a compossesor Josephus Mihalovics, Casimirus Horváth, jeho manželka Marko (Horvath Anton von RK Rittmeister 66. Promotion vom 18.81801. Nositeľ Military Maria Theresia Order),
Biblia
Petrus Ondrejkovics jeho manželka bola Antonia Ondrejkovics rodená Zsittnyan (Žitňan), ich syn bol Obvodný notár Stephanus I. Ondrejkovics, svedkovia bol Július Némethy, Antonius (Anton) Zsittnyan. Obvodný notár Stephanus Ondrejkovics (v obvodoch Dolné Držkovce a Šimonovany), jeho manželka bola Anna Ondrejkovics rodená Sandor de Szlavnicza, mali deti učiteľa správcu v Čiernej Lehote, Lednických Rovniach a Trebaticiach *1882 Dolné Držkovce †1954 Bratislava Stephanus II. Ondrejkovics - Sandor de (Ondrejkovič Stefan), Obvodný notár Vojtech Ondrejkovič *02.02.1896 Dolné Držkovce †1966, Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič *1889 Dolné Držkovce †1964 Bratislava, (Hlavný slúžny Topolčany, Okresný náčelník Považská Bystrica, Zlaté Moravce, Prešov, Bratislava - Mesto, Bratislava - Vidiek, po r.1946 policajný trestný sudca Bratislava), Ján Ondrejkovics †1914 na fronte Bielorusko, Jozef Ondrejkovics †1915 na fronte, Ladislav Ondrejkovič †1918 na fronte, Titus Ondrejkovič fronte †1917 na fronte, Ľudovít Ondrejkovič †1916 na fronte.
Mária Turba rodená Ondrejkovics jej manžel bol Štefan (Stephanus) Turba, Anna Ondrejkovics vydatá Mičura, jej manžel Rudolf Mičura Obvodný notár v Dlhom Poli, ich dcéra Melánia Mičura, Elizabeth Ondrejkovics, Obvodný notár Vojtech Ondrejkovics, Antonia Ondrejkovics, Ján Ondrejkovics, Lenka Ondrejkovics, Božka Ondrejkovics. Obvodný notár Michael Turba (Botta d´Adorno Jakob Marquis RK Major 6. Promotion vom 22.12.1761. Nositeľ Military Maria Theresia Order) bol Obvodným notárom v Prievidzi a Bojniciach jeho manželka bola Pauline Balazsovics, ich zať bol správca učiteľ pán Stefan (Stephanus) II. Ondrejkovics (Ondrejkovič) jeho manželkabola pani učiteľka Mária Anna Turba *1885, †1964, ich


deti boli (na snímke) slob. asp. jazd. neskôr pplk. tank Aladár II. Ondrejkovič slobodný pán Sandor de Szlavnicza, jeho zástupca JUDr. Valentini z rodiny Valentini Konstantin RK Major 187. Promotion vom 10.6.1921 nositeľ Military Maria Theresia Order) *Čierna Lehota 1909 †Bratislava 2001, prokurista firmy Thonett Mundus Tibor Ondrejkovič *1910, neskôr riaditeľ Nábytkárskych závodov v Bratislave, jeho manželka bola Piroška Elefanty, Editka Ondrejkovič *1917 † 6.3.1999 Bratislava, jej manžel Andrej Vrbacký (nar. 16.04.1908 v USA Bedford, † 04.apríla 1974 Bratislava). Profesor, redaktor, prekladateľ, do r.1941 štátny občan Juhoslávie. Ako redaktor Lidových novín v Belehrade a prof. na Masarykovom gymnáziu v Petrovci často pracoval s veľvyslancom ČSR Jozefom Korbelom. Bol väznený za svoje postoje po obsadení Juhoslávie v Maďarsku. Vymenený Slov. vládou na intervenciu JUDr. Tibora Bohma, advokáta v Budapešti aj s prof. Andrejom Siráckým za osoby uväznené za politickú činnosť v prospech Maďarska Slov. vládou. Bol za svoje občianske postoje väznený neskôr aj na Slovensku, ako redaktor v rokoch 1942-43. (Diplomat - kultúrny ataché v Beograde 1945-49 spolu s veľvyslancom ČSR v Juhoslávii Jozefom Korbelom * Letohrad 1909 † 1977 Denver USA),
Magdaléna Ondrejkovič jej manžel bol ing. Karol Suchánek I. (majster Slovenska v jazde na boboch v r. 1943, neskôr riaditeľ kúpeľov v Turčianskych Tepliciach a následne Správca Tatranských liečebných ústavov a hlavný organizátor FIS vo Vysokých Tatrách v r.1970).
kpt.A.O.S.
Pplk. tank. Aladár II. Ondrejkovič (Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza) *1909, †2001, jeho manželka Alžbeta (Elisabeth) Ondrejkovičová rodená Ličko *1921, ich deti sú ing. Tanja Hoffmann rodená Ondrejkovič *1945, Paolus Ondrejkovics *1946, Dr. Eva Svarinsk. rodená Ondrejkovič *1949, Boris Ondrejkovič *1954. Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič mal manželku Anna Ondrejkovič rodenú Torok, (Torok Johann Andreas Freiherr RK Oberst 5.Promotion 23.1.1760 nositeľ Maria Theresia Order), ich dcéry 1. Lady Gizella Ondrejkovič jej manžel bol Alexander Kerney (president Thyssen steel of Canada) a 2. Camila Ondrejkovič, jej manžel bol Dr. František Csúzy de (Chuz). Tibor Ondrejkovics, jeho manželka bola Piroška Ondrejkovics rodená Elefanty de, ich deti sú Prof. PhDr. Peter II. Ondrejkovič a Judita Ondrejkovič. Edita Vrbacká rodená Ondrejkovič, jej manžel bol redaktor Andrej Vrbacký, ich deti Dušan Vrbacký† a Miriam Šišoláková. Magda Suchánek rodená Ondrejkovics, jej manžel bol ing. Karol Suchánek, ich synovia sú Karol Suchánek II., ing. Boris Suchánek a Dalibor Suchánek.
Mihály Sandor de Szlavnicza 1743, jeho manželky boli 1. Bossányi Julia 2. Bajthay Terezia, 2-tol Rozália Sandor de Szlavnicza jej manžel bol Motesiczky Imre, Bora Sandor Sandor de Szlavnicza jej manžel bol Dávid Zsigmond 1-tol Mihály Sandor de Szlavnicza 1743, jeho manželka 1.Bossányi Júlia (plk. JUDr. Vojtech Bossányi, otcov príbuzný a priateľ narodený Bošany, bol v mesiaci August roku 1944 prednosta 2.oddelenia hlav.štábu východoslovenskej armády v Prešove, v rokoch päťdesiatych väznený, neskôr na podradnom mieste vedúceho predajne tlačovín v Bratislave. K žiaľu už nebohých rodičov, obidve deti v emigrácii v Canade) 2. Bajthay Terezia ich deti József Sandor de Szlavnicza, Antal Sandor de Szlavnicza *1745 †1802 cs.k.kam. septemvir 1788 grófka Viczay Eszter, János (Ján), Bora, Julia, Teréz. Antal cs.k.kam. deti Vincze Sandor de Szlavnicza, Eszter Sandor de Szlavnicza, 1767, manžel gróf Révay Péter (Petrus). (Szapary Ladislaus Graf RK Feldmarschalleutnant 170. Promotion vom 2.5.1879. Nositeľ Military Maria Theresia Order). Vincze gróf Sandor de Szlavnicza married 1788 Graz, manželka Maria Anna Szapáry de Muraszombath Szechysziget et Szapar born 1769 deti Vilma Sandor de Szlavnicza, sz.1801 sept.5 csill.k.és.p.h. (grof Festetics József Albert),
Železná brána
Železná brána - Iron Gate, obraz namaľoval Ladislaus barón Mednyánszky koncom 19.storočia. O 75 rokov neskôr tieto miesta pravidelne s ČSPD preplavoval aj autor, jeho príbuzný.
Paolus
The village (Banát, today Srbija) Aleksandrovac, Janosik was founded in 1812 by Hungarian Count Fülöp Sándor de Szlavnicza and was named after him as Újsándorfalva.


Náhrobné kamene pod ktorými spočívajú na cintoríne vo Veľkých Bieliciach Obvodný notár Dominus Stefan I. Ondrejkovič a jeho svokra Urodzená pani Mária Sandor de Szlavnicza rod. Marko


Esthera Anna Sidonia Ludovica Sandor de Szlavnicza *04.04.1833 Trenčín. Rodičia Spectabilis Dominus Stephanus Sandor de Szlavnicza J. Cottus (Comitatus) Trenchin Jurassor, atgue Compossesor Ruskotzensis a Spectabilis Dna Adelheida Sandor de Szlavnicza. Lucus originis Slávnica. Testes - Spectabili atgue Domino: Petrus Bogády, Adamus Rudnay, Josephus Pratiny, Sidonia Ambrózy, - Maria Sandor de Szlavnicza, Domicella Susana Sandor de Szlavnicza.


Dominus Perillustrissimus župan Hontskej župy Stephanus barón Ivanka de Draskócz et Jordánföld, bratanec Esthery Sandor de Szlavnicza.

Vysvetlivky: Mária Felícia Thurzó de Bethlenfalva (jej rodičia boli spišský župan Alexius (Elek) II. Thurzó Baron de Bethlenfalva *1540 †05.03.1594 a Barbara (Borbála) Zrínska (Zrínyi) de Serin *17.05.1554 †1594) po †1624 ; Stanislas III gróf Thurzo sa narodil 24. júla 1576 na Bojnickom hrade ako syn Alexeja II. Thurzo a Barbory, rodenej Zrínyi (1551-?). Mal troch bratov, Mikuláša II. (? - 1609), Krištofa III. (1583-1614), Alexeja III. (?-1597) a tri sestry, Magdaléna, Mária Felícia a Zuzana (? - 1608) ;

Poznámky: Prvé číslo novín Mercurius Hungaricus vydal gróf Antal gróf Eszterházy v roku 1705, druhé v máji, augustové číslo Mercurius vyšlo pod názvom Mercurius Veridicus ex Hungaria ;


pamäť






Knez Božko a Tiberghien et Fils 06.04.1941

Mladý Božko v roku 1941 býval v Trenčíne vo vile rodiny Stiglitz na Štefanikovej ulici č. 33. Predtým študoval na ČVUT a praxoval v Liberci v textilnej továrni. Otec mladého Božka bol knez, vladyka Božko a pobočník Jeho Veličenstva kráľa Juhoslávie Petara II.
juhoslavia
Po zatvorení Vysokých škôl v Čechách a na Morave v roku 1939 mladý Božko prešiel na Slovensko a nastúpil na prax do továrne francúzskej firmy Tiberghien et Fils v Trenčíne. Ubytovanie vo vile na Štefanikovej ulici mu zabezpečilo francúzske vedenie firmy, ktoré malo dlhoročné úzke vzťahy k rodičom majiteľky vily pani Valérii Čevelovej rod. Stiglitz. Táto rodina si mladého Božku veľmi vážila a býval ich pravidelným hosťom pri častých spoločenských obedoch a slávnostnej tabuli aj s dievčaťom Alžbetou Ličkovou, neterou domácich. Hrávala s nim občas tenis na ich súkromných tenisových kurtoch, ktoré boli hneď vedľa vily.
Štefanikova 9
Domácich pravidelne informoval o rýchlo sa zhoršujúcej situácii na Balkáne a v kráľovstve Juhoslávia, nakoľko mal dôverné informácie, že jeho vlasť bude v krátkej dobe vojensky napadnutá Nemeckom a obsadená. Informoval ich aj, že on má za tejto situácie zabezpečenú cestu do emigrácie v Londýne. Zakrátko sa rozlúčil a ráno dňa 03.04.1941 odcestoval. Rodina domácich (vážených podnikateľov) o ňom už viac nepočula. Dnes by mohol mať mladý Božko 88 rokov. Nemecká branná moc začala balkánske ťaženie dňa 04.04.1941.
Alžbeta
Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková v druhom stave, rok 1946. Autorovej maminke to darom prírody neodobralo nič na jej kráse.


Tehlovo červená Škoda 1000 MB s bielou strechou, lakovanou maskou a sivým čalúnením bolo autorovo prvé motorové vozidlo, ktoré si zakúpil autor v roku 1969 za jeho zamestnávateľom deponované devízové prostriedky vymenené v Živnobanke Praha za poukážky PZO TUZEX.

Poznámky: Rod Karadjordje kráľa Juhoslávie Petera II. je pokrvne príbuzný s rodom Sandor de Szlavnicza z Trenčianskej a Nitrianskej župy ;

Biblia



Povinná úcta k božím zákonom

17. května 2007 v 23:02
Vysoké stavy sa hlásili k viere a svojej spoločenskej vrstve aj prostredníctvom používania čísla 13 pre označenie vlastných domov, budov úradov a inštitúcií jej preukazovali povinnú úctu. Niektoré rody ho zakomponovali do svojich rodinných listín a rôznych zmlúv.

Popisné číslo 13 mala ešte celkom nedávno v Bratislave Bohoslovecká fakulta UK Katolícky kňažský seminár na Kapitulskej ulici v Bratislave, má ho Židovská synagóga na Hajdukovej ulici č.13 v Bratislave, Najvyšší súd Slovenskej republiky na Župnom námestí č.13 v Bratislave, Esterházyho palác na Panskej ulici č.13 v Bratislave, donedávna ho mal bývalý Uhorský snem teraz Univerzitná knižnica na Ventúrskej ulici v Bratislave a má ho cirkevný súd v Spišskej kapitule. Predtým ho mal aj kanonický dom Liptovskomarského prepošta Andreasa Ondrejkovicz . Označovali ním aj vojenské jednotky.

Naopak za bývalého režimu prideľovali potomkom týchto rodov represívne zložky štátnych orgánov z celkom iného dôvodu dokonca aj telefónne číslo, ktoré ho malo obsiahnuté.


1. Boh je stvoriteľ a riadi všetko stvorenie.
2. Boh je jediný; jeho bytie nie je ohraničené časom.
3. Boh je netelesný.
4. Boh je prvý a posledný.
5. Modliť sa možno jedine k Bohu.
6. Boh sa zjavuje ľuďom, slová prorokov sú pravdivé.
7. Mojžiš je najväčší z prorokov.
8. Mojžiš získal celú Tóru - tak ako ju máme dnes - na Sinaji od Boha.
9. Tóra nikdy nebude pozmenená ani nahradená iným nariadením.
10. Boh pozná myšlienky a skutky všetkých ľudí.
11. Boh je nanajvýš spravodlivý: odmeňuje tých, ktorí dodržiavajú jeho prikázania
a trestá tých, ktorí ich prestupujú.
12. Raz sa nepochybne uskutoční príchod Mesiáša.
13. Mŕtvi budú vzkriesení.


*13.Máj 1717 Wien †29.Nov.1780 Wien


Podľa novej Ríšskej ústavy platnej od 7. marca 1849 o rovnoprávnosti všetkých národností boli zrovnoprávnené aj jazyky národností v Rakúskej monarchii.


Po revolučnom roku 1848 boli zavedené aj na Hornej Nitre a v Trenčianskej stolici matriky v slovakizovanej češtine. Viedli ich farári. V Trenčíne boli zapisované krstné mená a priezviská do matriky podľa českého pravopisu. V priebehu niekoľkých desiatok rokov sa menilo ich zapisovanie z latinského jazyka od roku 1792 postupne do maďarského jazyka, 4. marca 1949 do českého jazyka, v roku 1867 späť do maďarčiny, v roku 1918 do slovenského jazyka. V niektorých okresoch po roku 1938 opäť do maďarčiny až nakoniec po roku 1945 aj v nich späť do slovenčiny. Autor nahliadal do matrík týkajúcich od cca r.1650 jeho rodiny. Okrem chýb v písaní zistil aj opakované veľmi nesprávne zapisovanie krstých mien a priezvísk príslušníkov jeho rodiny. Zistil aj nesprávne zapisovanie jej titulov p. p. ich vynechávanie niektorými matrikármi, keď npr. o rok, dva tituly a tzv. prídomky už opäť zapisovali. Autor zistil úmyselne chybné zápisy matriky v Trenčíne aj po roku 1947. Dali inú identitu v celom kraji veľmi známym príslušníkom jeho rodiny ktorú tým závažne finančne poškodili a verejne hrubo znevážili.

Stephanus Ondrejkovics (Andrejkovics, Ondrejkovits, Ondrejkovič) Obvodný notár v obciach Dolné Držkovce a Šimonovany, narodený dňa 1851 (krstní rodičia Antonius Zsittnyan a manželka Barbora, krstiaci kňaz Ignatius Szabinovszky) v meste Bánovce nad Bebravou (Baán) a jeho Urodzená pani manželka Anna Sandor de Szlavnicza, vydatá Ondrejkovics mali sobáš dňa 13.03.1880. Svedok nevesty bol Carolus Vály, svedok ženícha Adalberthus Nessel, sobášiaci kňaz Aloysius Honza. Automobilový prápor 1. Premávková aut. kolóna, čislo Vojenského preukazu npor. aut. Aladár Ondrejkovič 113/44. Je na zamyslenie, že Vojenská intetifikačná známka autora tiež obsahuje číslo 13, za okolností keď byt jeho rodičov v Bratislave mal číslo 13 a ich telefónne číslo končilo číslom 13.















Augustín Morávek a Vysoká škola zlodejov

12. května 2007 v 18:48

Z iniciatívy Augustína Morávka vznikol dňa 14.septembra 1940, Ústredný hospodársky úrad, ktorého sa stal predsedom. Podriadený bol predsedovi vlády Dr.Bélovi Tukovi.
V príprave arizácií mal plné kompetencie a neobmedzené právomoci, proti jeho rozhodnutiam nebolo odvolanie. Úrad mal 140 zamestnancov podliehajúcich Morávkovi. Kompetenčne mu podliehala aj Ústredňa Židov, na celom Slovensku mala 350 zamestnancov ktorí museli s ÚHÚ spolupracovať.
Charon
Podľa ÚHÚ bolo pred arizáciami na Slovensku viac ako 12 tisíc židovských živností a firiem. Zlikvidovali viac ako 10 tisíc, atraktívnejšie boli arizované. Arizátor mal štátu za firmu zaplatiť. S arizáciou bola spojená korupcia. Svoju úlohu najlepšie sám charakterizoval sám Dieter Wisliceny: " keď sa Židom vezmú obchody a majetok, musí sa pre nich v nejakom zmysle nájsť riešenie. Takýmto riešením pre štát je ich vysťahovanie vo veľkom formáte." Samozrejme, rátal s tým, že na Slovensku nájde ochotných spolupracovníkov, ktorým rasistické riešenie židovskej otázky prinesie prospech. Jedným z najiniciatívnejších bol Augustín Morávek. Po májovom rokovaní s predstaviteľmi nemeckej ríše, na ktorom slovenská strana ponúkla deportovanie židovského obyvateľstva, nasledovali ďalšie činy. V lete 1941 odišla do Poľska skupina "expertov-poradcov ", ktorú tvorili z nemeckej strany beráteri Dieter Wislicény a A. Smagon a zo slovenskej strany Augustín Morávek, vedúci 14. oddelenia ministerstva vnútra, ktoré malo na starosti židovskú otázku, Gejza Konka, prezidiálny šéf ministerstva vnútra Izidor Koso, vládny komisár židovských pracovných táborov a stredísk Július Pečúch a veliteľ koncentračného tábora v Ilave Štefan Krchniak. Navštívené pracovné tábory vybrali, účastníci videli to, čo im nemecká strana hodlala ukázať. Reakcie niektorých boli odmietavé. Pečúch uviedol, že podmienky v táboroch budú nakoniec viesť k fyzickej likvidácii väznených a Izidor Koso označil zaobchádzanie s väzňami za neľudské a nekresťanské. Úvahy o budovaní podobných táborov na Slovensku považovali za nereálne. Napriek tomu bol naďalej Morávek jedným z iniciátorov pripravovaných deportácií.
Finančný výnos z arizácií bol pre štát beznádejne nízky a s nasledujúcimi problémami pre Slovensko mimoriadne nevýhodný. Nereálny pokus umelo vytvoriť vrstvu slovenských podnikateľov, ktorí by dokázali riadiť dovtedy fungujúce židovské firmy zlyhal. Dôvodom nebol nedostatok úradníkov, ktorí síce mali kvalifikáciu, ale nemali povahové vlastnosti nevyhnutné pre zodpovednejšiu prácu a arizátorov schopných a najmä ochotných zodpovedne spravovať akýkoľvek majetok. (Boli to v skutočnosti len pažraví spotrebitelia).
Nebezpečnejší boli neoficiálni spoločníci arizátorov najatraktívnejších majetkov, ktorí postupne prelievali aktíva predmetných firiem a majetkov na iné subjekty. ( Popisuje ich aj nemecký vyslanec H.E.Ludin v jednom zo svojich služobných hlásení do ríše ). Pre tieto skutočnosti vôbec nemohli pomôcť ani kurzy pre arizátorov, ktoré verejnosť priliehavo ironicky nazývala "vysoké školy zlodejov". Hlinkova garda na vidieku lacno rozpredávala a často aj rozdávala židovský tovar, aby si kúpila toleranciu obyvateľstva k takémuto konaniu. Štát plánoval získať v roku 1941 od arizátorov umelo podhodnotenú čiastku 550 miliónov korún. V skutočnosti s ťažkosťami dostal iba niekoľko miliónov. Morávek prihrával arizácie bratom, sestrám, švagrom aj rodičom. (Jeho brat bol majiteľ firmy Morávek Rádio, Imrich Morávek. Sídlo jeho firmy bolo na adrese Bratislava, Štúrova 4, č.telefónu 30 - 02. Pravidelne osobne chodil pre tovar do firmy - generálne zastúpenie firmy Telefunken AG na Grösslingovej ulici č.65 v Bratislave, jej prokurista a neskôr generálny riaditeľ fy Telefunken vo Frankfurte nad Mohanom bol prešpurák Edmund Pelikán, riaditeľom bol Dr. Jozef Soják, po vojne pracovník ministerstva ZO v Prahe. Obchodní zástupcovia boli Ján Čambala, (jeho brat bol riaditeľ film. spol. týždenník Nástup), Dezider Deutsch a Pavol Jelenek. Bývalý židovský riaditeľ Dezider Deutsch, (Edmund Pelikán ho uvádzal, ako nevyhnutného pre firmu) zatiaľ vo firme pracoval. Bývalým židovským majiteľom jej budov bol Neumann, Neufeld ? ). Rektorom " vysokých škôl pre zlodejov" bol - šéf ÚHÚ Augustín Morávek.
Šaňo Mach
Tento bývalý spolužiak ministra vnútra Alexandra Macha sa úspešne votrel do priazne premiéra Bélu Tuku. Jemu sa zodpovedal a Béla Tuka ho chránil nielen pred oprávnenou kritikou, ale aj nevraživosťou jemu podobných záujemcov v konkurencii o arizáciu. Z obohacovania jeho, ako tiež jeho rodinných príslušníkov ho usvedčil v jednej zo svojich správ aj nemecký poradca vlády Slovenskej republiky pre tzv. židovskú otázku Dieter Wisliceny.
" Morávek dopredu kalkuloval s tým, že v priebehu tohto roku bude musieť z ÚHÚ odísť a chcel potom prevziať jeden židovský podnik. Naznačil mi, že si jeden ,,rezervoval ". Pravdepodobne išlo o nejaký podnik z elektroodboru (...) Z dôveryhodného zdroja som bol uistený, že jeho rodina si vytvára monopol v oblasti obchodu s rádioprijímačmi a čalúnnictva. Jeho sestry a bratia celý rad takýchto podnikov prevzali. ( Sedem súrodencov ). V odbore výroby sódy zlikvidoval celý rad židovských podnikov, čím prihral rodičovskému podniku široký okruh zákazníkov," napísal v júli 1941 v hlásení do Berlína Wisliceny.
Pobúrený bol aj Dôvernícky zbor HSĽS, ktorý listom žiadal prezidenta Dr. Jozefa Tisu, aby dal prešetriť podozrenia o tom, že Augustín Morávek pomohol v 41 (!) prípadoch arizovať svojim príbuzným, pričom iba on sám arizoval v šiestich prípadoch. Za tejto situácie Morávek v júli 1942 abdikoval z funkcie a okamžite utiekol s veľkou korisťou cez Maďarsko do neznámej krajiny, pravdepodobne do Južnej Ameriky... Po roku 1945 ho za neprítomnosti odsúdili...
Pod tlakom veľmi rýchlo sa meniacej situácie na frontoch 2. Svetovej vojny ( hlavne na Východnom fronte proti ZSSR ) postupne menil svoje politické postoje aj Dr. František Galan, bývalý Hlavný veliteľ Hlinkovej gardy. Po Salzburgu bol zástupca riaditeľa Obilnej spoločnosti ( ktorej riaditeľom bol Ing. Klinovský ). Dr. František Galan povedal : " spolu s riaditeľom ing. Klinovským umiestňujeme zásoby na Stredné Slovensko do Banskej Bystrice. Ja však mám na starosti aj iné veci ... " . Riaditeľ Ing. Klinovský hneď po začiatku povstania v auguste roku 1944 odišiel do Banskej Bystrice. Bol na návšteve vo Zvolene, kde ho partizáni zajali a spolu s ďalšími desiatimi zaistenými na brehu Hrona zastrelili. Dr. Františka Galana hneď v prvých dňoch povstania zaistilo Gestapo a zahynul v Rakúsku koncentračnom tábore Mauthauzen.
Príslušníci vyslanectiev Maďarska, Rumunska, Španielska odmietali spolupracovať v tretích krajinách s OKW Abwehr.
Prvé mikrofilmy o situácii v protektoráte prepašoval R. Fraštacký do Švajčiarska. Dal mu ich jeho príbuzný, diplomat ing. J. Országh, ktorý na ministerstve zahraničných vecí zhromažďoval informácie a služobne sa zaoberal problematikou hospodárskych vzťahov s krajinami, s ktorými malo Slovensko diplomatické kontakty. Zaangažovaní boli Dr. Lány, generál Novák, ing. Jokl a iní. Prepojenie viedlo až ku generálovi Lužovi prostredníctvom riaditeľa Zbrojovky ing. Karola Stallera. Informácie sa týkali hlavne hospodárskej oblasti a zbrojárskeho priemyslu. V tom boli efektívne zapojení aj zástupcovia firmy Baťa a ich vedúci ing.František Malota. Pravidelne cestovali na Slovensko na kontrolu nimi riadených podnikov.
1.januára 1944 bol odvolaný z funkcie veliteľa Pozemného vojska v Banskej Bystrici gen. Anton Pulanich (*1884 Holíč †1962 Dunajská Streda) a vymenovaný gen. Jozef Turanec. Náčelník štábu pplk. František Urban (*16.září 1902 Litovel †(?)1975 manželka Elena Pázmány) odovzdal funkciu pplk.gšt. Jánovi Golianovi.
3.marca 1944 pricestoval na Slovensko z Istanbulu spojovací dôstojník z Londýna št.kpt. Jaroslav Krátky *08.10.1911 Střížov, †1945 (?) (krycie meno Zdena) na pas pracovníka Dovus-u Dezidera Bukovínskeho. Fraštackého priatelia mu obstarali občiansku legitimáciu na meno Otto Bruckner. Ilegálne úlohy na Slovensku následne plnil bez problémov.
23.marca 1944 vzal prezident Dr. Edvard Beneš na vedomie informáciu o Slovenskej národnej rade. Poveril dočasným vedením príprav povstania v armáde na Slovensku pplk.gšt. Jána Goliana, náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici.
28.apríla 1944 sa pplk.gšt. Ján Golian a mjr. Jozef Marko stretli v byte Rudolfa Fraštackého so spravodajským dôstojníkom št.kpt. Jaroslavom Krátkym a dohovorili podrobnosti o rádiotelegrafickom spojení so zahraničím.
Alžbeta Ličková
Na prvom poschodí v budove firmy Telefunken AG na Grosslingovej ulici v Bratislave mala svoju kanceláriu s balkónom slečna Alžbeta Ličková až do mesiaca Máj roku 1944.

Jozef Ondrejkovič (Senica) miestny veliteľ žandárstva. Spolu so svojim zástupcom Františkom Masárom pomáhali ilegálnej činnosti (zdroj: archív OV SZPB v Senici).

Poznámky: Štvrtá správa Československého štátneho vyššieho reálneho gymnázia "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne za školský rok 1921-1922, strany 10 a 11. V správe sú uveďení na str. 11, 12 ako žiaci II. triedy Reis Štefan (o.i. budúci redaktor "Rádio Moskva"), Zliechov. (Trenčianske Teplice) a Tiso Jozef (budúci riaditeľ Kvasnicovej továrne v Trenčíne), Trenčín, na str 13 žiak IV. triedy Kočiš Oldřich (budúci šéfredaktor Dr. Aladár Kočiš), Trenčín, na str. 13 žiak VI. triedy Brtko Ludevít (budúci úradník MÚ Trenčín), Lipt. Sv. Mikuláš, (Trenčín). Podľa strany č. 4 triedny profesor triedy I.b bol Vladimír Němec, X., Ch, P, učil Ch, v tr. IV, V, VI, P v l.a, b, V, VII, Cs. v I.b, 20 h., v II. polr. tiež Z v III, 22 h., triedny v Ib, správca sb. Čh, dozor pri hrách

Zdroje: Viliam Kamenický ; Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková ;









Pauline Metternich Sandor a Simon Sina

8. dubna 2007 v 8:15
Pauline kňažná Metternich von Winneburg - grófka Sandor von Szlavnicza mala pozitívny vzťah k rodine otca, jeho predkom, príbuzným a kraju odkiaľ pochádzali. V snahe povzniesť jeho kultúrnu a ekonomickú úroveň sústredila značný objem finančných prostriedkov a s bankárom a filantropom, ktorého meno bolo Simon Sina (obdržal titul barón po r.1867 od Uhorskej vlády za financovanie vzdelania, kultúry, rozvojových odborov priemyslu a dopravy ) investovala do kúpeľov Trenčianske Teplice.
Najväčšiu zásluhu na ich rozvoji mal rod lllésházy. Patrili jemu a rodom s ním pokrvne zviazaným 251 rokov. (S rodom bol spoločnými majetkami, pokrvnými rodinnými zväzkami a záujmami prepojený rod Sandor de Slavnicza). Kúpeľe boli jednými z najvýznamnejších vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku.
Arumun národnosťou, barón Simon Sina

V roku 1836 ich získal viedenský bankár Georg Sina. ( Jeden z najbohatších mužov v monarchii a okolo roku 1850 bol najsilnejší konkurent rodiny Rothschild). Trenčianske Teplice prebudovali, zmodernizovali a spolu s kňažnou Pauline Metternich Sandor zmenili na európske kúpeľné centrum. Jeho syn Simon Sina dal postaviť hotel, rozšíril kúpeľný park, jeho dcéra Ifigénia nechala v roku 1888 pristaviť k zrkadlisku Sinay najvzácnejšiu zachovanú historickú pamiatku, kúpeľ Hammam archtektonicky napodobujúci v tej dobe v kúpeľníctve módny orientálny maurský sloh. Extra Hungariam non est vita, i est vita, non est ita.


Pauline kňažná Metternich grófka Sandor de Szlavnicza, najväčšia mecenáška svojej doby. Nezaostala za svojim otcom Móricom grófom Sandorom de Szlavnicza a starým otcom Klemensom kniežaťom Metternichom.


Academy of Athens postavil Simon Sina, obchodný spoločník Pauline kňažnej Metternich Sandor
Rieka zabudnutia Léthé


Princess Pauline Clémentine von Metternich - Winneburg zu Beilstein née Countess Pauline Clémentine Marie Walburga Sándor de Szlavnicza

Rodokmeň rodu Sandor de Szlavnicza, neobsahuje údaje z 20. a 21. storočia


Náhrobné kamene pod ktorými spočívajú na cintoríne vo Veľkých Bieliciach prastarý otec autora Obvodný notár Dominus Stefan Ondrejkovič I a jeho svokra praprastará matka autora Urodzená pani Mária Sandor de Szlavnicza rod. Marko


Palácový dom v Budapešti, ktorého majiteľom bol Antal gróf Sandor de Szlavnicza, dnes už jeho pôvodný slohový šýl značne pozmenený.


Pauline kňažná Metternich von Winneburg grófka Sandor von Szlavnicza zdedila svoj temperament nesporne viac po slávnom otcovi ako po matke.


Otec Pauliny kňažnej Metternich von Winneburg zu Beilstein grófky Sandor von Slavnicza, najlepší jazdec v Európe slávny Móricz gróf Sandor de Szlavnicza v roku 1844.


Vnuci a vnučky Urodzenej pani Anny Sandor de Szlavnicza a jej manžela Obvodného notára v Dolných Držkovciach a Šimonovanoch pána Stefana I. Ondrejkoviča. Zľava budúci pplk. tank Aladár II. Ondrejkovič, Editka vydatá Vrbacká, budúci prokurista fy Thonett Mundus a riaditeľ Nábytkárskych závodov v Bratislave Tibor Ondrejkovič a Magda vydatá Suchánková.


Čatár aspirant jazdectva neskorší pplk. tank v. v. Aladár II. Ondrejkovič slobodný pán Sandor de Szlavnicza




Generál MVDr. Mikuláš Ferjenčík a Slovenská armáda v r.1939-45

7. března 2007 v 18:47
(*5.decembra 1904 †4.marec 1988, Denver) bol veterinárny lekár. Brat učiteľ Ján Ferjenčík učil o.i. vo Vyhniach a neskôr bol riaditeľ meštianskej školy Sečovciach. Ich prastarý otec bol starosta mesta Zvolen (vtedy s menom Ferjentschík). Myšlienku prvého Potravného spolku na Slovensku presadzoval vo svojom Hlásniku Mikuláš Ferjenčík, v tom od roku 1868 spolupracoval s profesorom gymnázia v Revúcej, ktorým bol evanjelický kňaz Samuel Ormis.
Študoval na gymnáziu v Rožňave, v roku 1928 absolvoval veterninárnu fakultu v Brne. Pôsobil ako vojenský zverolekár v jazdeckom vojenskom učilišti v Pardubiciach, kde sa s ním spoznali o.i. aj kniežatá Swarzenberg a poručík Aladár Ondrejkovič. Od 29.augusta do 24.septembra 1939 náčelník veterinárnej služby veliteľstva poľnej armády ,,Bernolák". Generál Ferjenčík bol protifašisticky orientovaný účastník odboja, zástupca generála Jána Goliána vo Vojenskom ústredí a povereník SNR pre Národnú obranu. Po februári 1948 emigroval do USA.
Čechoslovakisticky a protikomunisticky orientovaný činiteľ, predseda Čs. národnej rady v Amerike. V USA u Chicaga pracoval vo svojom pôvodnom povolaní. Okrem iných, jeho spolupracovníci v emigrácii boli Rudolf Fraštacký, Alexander Kerney, knieža František Schwarzenberg a pravdepodobne aj Miroslav Ličko. V roku 1992 bol povýšený do hodnosti armádneho generála in memoriam.
Jeden z prvých prejavov vzťahu príslušníkov slovenskej armády k novému režimu bola tzv. ružomberská vzbura dňa 4.6.1939, rozšírila sa z fyzickej konfrontácie medzi vojakmi slovenskej armády a príslušníkmi Hlinkovej gardy toho istého dňa. Vzbúrilo sa asi dvetisíc vojakov ružomberskej posádky. Museli byť potlačení privolanými tankami z Martina, Žiliny a Dolného Kubína. Podľa vyšetrovania boli organizátormi čatár Tibor Medvecký, desiatnik E. Čikel, vojaci Kočár, Nosák, slobodník Záturecký. Vyšetrovanie sa dňa 5.júna skončilo tragicky. Z organizovania vzbury podozierali aj desiatnika Štefana Kaňkovského. Dôstojník, ktorý ho vyšetroval, mu hrozil verejnou popravou. (Svedkovia vypovedajú, že dôstojníci Slovenskej armády sa takto nesprávali k svojmu mužstvu ani na fronte). Desiatnik Kaňkovský pod touto hrozbou vystrelil na vyšetrovateľa. Ten sa zbabelo ukryl pod stôl. Vyšetrovaný sa potom zastrelil. Čatára Tibora Medveckého a skupinu vojakov zadržali na hraniciach do Poľska a následne eskortovali do Ružomberka. Organizátori boli odsúdení na tresty väzením. Npr. čatár Medvecký bol odsúdený na 3 roky väzenia. Počas vyšetrovania pozatýkali aj viaceré nevojenské osoby, ktoré sa podielali na organizovaní vzbury. Vojenské útvary sídliace v Ružomberku za trest zrušili. Mužstvo bolo rozdelené do útvarov po celom Slovensku. V kasárňach zostal len horský delostrelecký pluk. O hrabovskej vzbure a tragédii pri vyšetrovaní sa nesmelo písať. Za existencie Slovenského štátu sa nepodarilo eliminovať nenávisť príslušníkov Slovenskej armády voči členom Hlinkovej gardy, ktorých pri každej príležitosti vojaci fyzicky napadali. Úplne neriešiteľný problém pre štátnych fukcionárov bolo, že fyzicky ich inzultovali aj (vrátne tých, ktorí s nimi boli príbuzensky spriaznení) niektorí dôstojníci Slovenskej armády, alebo prinajmenšom nepriamo podporovali v tomto smere svojich vojakov.


Minister národnej obrany Slovenskej reubliky 1939-1944 generál Ferdinand Čatloš v svojej pozostalosti napísal: ,,Prvé otvorenejšie slovo proti Hlinkovej garde povedal Ružomberok, sídlo Hlinkovo, začiatkom júna 1939. Vojsko inscenovalo vzburu a rozhádzalo zo širokého okolia sa zhromaždených gardistov na juniálesovú veľkozábavu. Skutočná zámienka bola malicherná: nepripustenie vojska na gardistický tanec. To však bola kvapka, ktorou sa preliala voda nenávisti proti neskrotnej gardistickej nespratnosti v slovenskom hrnci. Následok ? Tristo vyšetrovaných ! Masový zjav. ... Vojaci sa vzbúrili a najhlavnejší vinník Medvecký dostal 4 a pol roka. Naproti tomu ich podradní pomáhači - civili boli odsúdení na 8 a viac rokov. ... Trestné činy boli takého rázu, že vojaci mohli za ne dostať trest smrti podľa zákona na ,, Obranu Republiky ".
Spôsob myslenia a konania novej štátnej moci najlepšie charakterizuje táto časť textu zo žaloby štátneho zástupcu pred Hlavným súdom v Bratislave v procese proti Danešovi a spol.: ,, Je potrebné energicky vyrezať hnijúci vred, ktorý na hlodá na tele samostatného Slovenského a treba príkladne potrestať vinníkov, aby národ videl, čo čaká toho, kto sa dá na podobné chodníčky ! ". Daneš zomrel v Leopoldovskej väznici.
Jazdecký priezvedný oddiel

Veliteľstvo Bernolák (1939)

29.august - 24. september 1939

Veliteľ slovenskej poľnej armády "Bernolák" gen. I tr. Ferdinand Čatloš

náčelník štábu - mjr gšt. Emil Novotný
podnáčelník štábu - mjr gšt. Karol Peknik
náčelník 1 odd. štábu - mjr gšt. Viliam Kanák
náčelník 2 odd. štábu - mjr pech. Alojz Androvič
náčelník 3 odd. štábu - mjr gšt. Koloman Brezáni
náčelník 4 odd. štábu - mjr gšt. Alojz Ballay
veliteľ delostrelectva - pplk gšt. Rudolf Pilfousek
veliteľ letectva - mjr del. Rajmund Šmarda (v.r.)
veliteľ ÚHS - stot. let. Pavlišta
veliteľ ženijního vojska - mjr žen. Štefan Pohranc
veliteľ tel. vojska - mjr tel. Ján Morvic
náčelník výzbrojní sl. - stot. spr. zbroj. Max. Rudolf Prokscha
náčelník zdrav. sl. - stot. zdrav. Dr Pavel Mráz
náčelník vet. sl. - mjr vet. Dr Mikuláš Ferjenčík
náčelník SCD - mjr del. Vladimir Schmidt
náčelník intend. - mjr int. Vojtech Bauman
náčelník duch. sl. - pplk duch. Valentin Vilkovský
veliteľ hlavného stanu - por. pech. v z. Matej Roth
vedúci kancelárie - por. kanc. František Pokorný

veliteľ tel. práp. - stot. tel. Jozef Marko
náčelník pol. četn. - mjr Alojz Sonderlich
Hlinkova garda bola založená dňa 28.07.1938. Prvý jej veliteľ bol Jozef Baxa. Slovenská vláda dňa 28.10.1938 nariadila rozpustenie polovojenských branných organizácií Národná garda, Sväz stráže slobody, Strelecká jednota, Ozbrojené formácie Sokola, RTJ, Orol, Sedliacka jazda, Dunajská stráž a podobné pôsobiace na Slovensku. Malo to veľmi negatívny vplyv na vzťah príslušníkov Slovenskej armády k Hlinkovej garde. Mnohí vojaci p.p.dôstojníci boli dovtedy príslušníkmi p.p. dobrovoľnými inštruktormi v zrušených branných organizáciách, alebo boli dlhoročnými členmi zakázaných telovýchovných spolkov a jednot. Dňa 17.12.1938 nadobudol učinnosť zákon, ktorým vláda schválila stanovy HG a zároveň ktorým rozpúšťa telovýchovné spolky, jednoty a podobné organizácie. Neuposlúchnutie sa trestalo podľa tohoto zákona pokutou 20 000 Kčs, alebo 6 mesiacmi väzenia. Všetok majetok predmetných organizácií prešiel na HG..


Pani Milena Mileczová (Milecová) rod. Slezáková a por. jazd. Aladár II. Ondrejkovič z rodiny, ktorá mala s jej manželom Dr. Ivanom Mileczom (Milec) priateľské, príbuzenské a profesionálne vzťahy (matka Oľga Makovická, sestry Margita Paulíny-Tóth a Oľga Kuzmány). Snímka na Šrbskom plese z r.1943 tesne pred emigráciou s manželom, slovenským vyslancom v kráľovstvách Rumunsko a Juhoslávia do Turecka a následne s poslaním od domáceho odboja do Londýna.


Pod tlakom rýchlo meniacej sa situácie na frontoch 2. Sv. vojny postupne od roku 1943 menil svoje politické postoje o.i. aj Dr. František Galan, bývalý Hlavný veliteľ Hlinkovej gardy a po Salzburgu zástupca riaditeľa Obilnej spoločnosti (riaditeľom bol Ing. Klinovský). Galan prehlásil : " S riaditeľom Klinovským umiestňujeme zásoby do Banskej Bystrice. Ale ja mám na starosti však aj iné veci..." .

Riaditeľ Ing. Klinovský hneď po začiatku povstania v auguste 1944 odišiel do Banskej Bystrice. Bol na návšteve vo Zvolene, kde ho partizáni zajali a spolu s ostatnými desiatimi zaistenými zastrelili na brehu rieky Hron. Dr. Františka Galana hneď v prvých dňoch povstania zaistilo Gestapo a zahynul v Nemecku.
JUDr. Jozef Lettrich mal dobre známu a zavedenú advokátsku kanceláriu v Bratislave, ako advokát Zväzu hospodárskych družstiev.
Na nábreží Dunaja medzi terajšou budovou SNG a hotelom Devín boli až do roku 1945 konšpiračné byty Ústredňe štátnej bezpečnosti (ÚŠB).

Po roku 1948 bola jednou najvýznamnejších osobností čs. emigrácie v Toronte Lady Gizelle Kerney, dcéra Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča, sesternica pplk. tank v. v. Aladára II. Ondrejkoviča. Pomáhala odkázaným svojimi kontaktami na najvýznamnejšie osobnosti kanadského verejného života. Často to bola podľa politického emigranta pána Smolnického aj jej osobná finančná výpomoc nielen radovým emigrantom, ale aj bývalým prominentom slovenského a českého politického života.

Zdroj: CzechFolks Plus. Slovenská televize v Bratislavě 2010 film "Slováci v Kanadě", který už byl vysílán i v Kanadě. Film natočili Markéta Slepčíková a její manžel Igor Rešovský. Jednou z kanadských osobností slovenského původu, ve filmu portrétovaných, je Gizelle Kerney.

Poznámky: JUDr. Milan Mičura Malar Magdin 1921-1997 ; Magdaléna Fábry rod. Vojčeková 1908-1996 ; Magdaléna Mičurová r. Sohlmannová.







Juraj Mičura

21. ledna 2007 v 12:31
národný dejateľ, právnik (narodený *18.11.1851 Dlhé Pole, okres Žilina - zomrel †22.03.1919 Těšín, pochovaný v Dlhom Poli). Otec Ján Mičura, matka Dorota, rodená Kudelčíková, manželka Sidónia, rodená Rovnianeková sesternica finančníka, podnikateľa, vydavateľa a národovca Petra Víťazoslava Rovnianeka (dožila u Anny Ondrejkovičovej).
Maturoval na gymnáziu v Ostrihome, právo študoval na Právnickej akadémii v Bratislave. Advokát v Bytči. Spoluorganizátor národného a kultúrneho života v Bytči a na okolí, praxovali u neho viacerí predstavitelia slovenského verejného a kultúrneho života (synovec Martin Mičura, Janko Jesenský, Vladimír Pivko, Jozef Hranec). Kandidoval 1896 v Bytči vo voľbách do uhorského snemu s programom Krajinskej katolíckej ľudovej strany. V roku 1918 člen SNR, signatár martinskej Deklarácie slov.národa.
Biblia
Literatúra a zdroje: Podrimavský, M.: Slovenská národná strana v druhej polovici 19.storočia.Ba 1983, s.151; Dejiny Slovenska 4. Ba 1986; s.198 ; nekrológy : Národné noviny, 50, 12.4.1919,s.5 ; Právny obzor, 2,1919,č.1-3, s.27-28 ; Archív BiO MS (výpis z matriky). Encyklopédia Slovenska A-Z ; JUDr. Ján Mikula " Povstanie s legendou " ; pplk. tank Aladár Ondrejkovič II ; Sidónia Hutárová ; Lady Gizelle Kerney r.Ondrejkovič ; ing. Miroslav Maxon ; Marián Tkáč ;
K.K.
Posvätil ich rodák z Dolných Držkoviec poslanec, člen SNR a signatár martinskej Deklarácie slov. národa biskup ThDr. Karol Kmeťko. Jeho otec Karol K. bol v Dolných Držkoviciach Obvodný notár, kde bol neskôr Obvodný notár Stefan Ondrejkovič I. Posviacky sa zúčastnil aj príbuzný M. Mičuru a rodiny Kmeťko Správca učiteľ Štefan Ondrejkovič II, tiež rodák z Dolných Držkoviec. Vo svojom vyššom veku žila pani Sidónia Mičurová r. Rovnianeková u sestry Správcu učiteľa Štefana Ondrejkoviča II Anny (pratety Pavla Ondrejkoviča, autora tejto web stránky).


Na snímke JUDr. Martin Mičura zo svojim otcom Imrichom Mičurom a strýkom advokátom Jurajom Mičurom


Notariát v Rovnom. V obci Kolárovice pôsobil v r.1904-06 správca učiteľ Štefan II Ondrejkovič. V obci Dlhé Pole bol Obvodný notár jeho švagor Rudolf Mičura.


Syn Františka I. Thurzu a Kataríny Zrínskej hlavný župan Oravy a palatín Uhorska Juraj (Georgius) VII. gróf Thurzo de Bethlenfalva.


Na snímke zo svojimi žiakmi rodák z Dolných Držkoviec správca učiteľ Štefan II. Ondrejkovič ktorý pôsobil v obciach Kolárovice, Čierna Lehota, Lednické Rovné a Trebatice. Birmovným otcom jeho dvom synom bol bývalý župan, minister pre Správu Slovenska, poslanec a predseda Čs. strany Lidovej na Slovensku JUDr. Martin Mičura.

Po vzniku ČSR odkúpil JUDr. Martin Mičura od L. Poppera časť lesov bytčianskeho panstva ktoré pôvodne patrili rodu Thurzo s ktorým sa predtým dostal do príbuzenstva a majetkových vzťahov cez rody Ondrejkovič, Sandor de Szlavnicza a von Rottal.


Poznámky: JUDr. Milan Mičura Malar Magdin 1921-1997 ; Magdaléna Fábry rod. Vojčeková 1908-1996 (medzi rokmi 1939-45 slúžil por. aut. Anton Fábry s priateľom a kolegom por. jazd. od jari 1944 npor. aut. zál. Aladárom II. Ondrejkovičom v Automobilnom prápore 1) ; Magdaléna Mičurová r. Sohlmannová ;


Gróf Csáky palace Bratislava

17. listopadu 2006 v 9:05 | Stephanus

Csáky Gustav dr, veľkostatkár v Hrhove. Narodil sa dňa 30. mája 1883 v Smižanoch. Študoval v Bratislave, Budapešti a Kluži s JUDr. Martinom Mičurom. O.i. bol viceprezident Slovenského liehového priemyslu úč. spol. Levoča-Malacky a prezident Spišského historického spolku. Konal mnohé štúdijné cesty v Rusku. Od roku 1907 bol v službách rakúsko-uhorskej diplomacie. Od roku 1910 do roku 1918 bol poslancom uhorského snemu.




ppp
Palác rodu Csáky spriazneného s rodom Sandor de Szlavnicza aj prostredníctvom rodu Szirmay neďaleko Dómu Svätého Martina, v ktorom (ako sa pamätá autor ešte zo svojho vyučovania na základnej škole) sa konal koncom 19.storočia posledný cirkevný súd v Uhorsku s heretikmi pred cirkevným súdom, ktorý viedol Ján Ondrejkovič. (Joanes Ondrejkovics). Autorovi to pripomenuli farníci z Dolných Držkoviec pri jeho vtedajšej návšteve pred siedmymi rokmi.
ppp
Erb grófa Csáky na paláci jeho rodu v Bratislave na Panskej 33 oproti Rudnayovho námestia a Dómu Svätého Martina. Za bývalého režimu tu sídlila Správa služieb diplomatického zboru. Palác rodu Balassa v Bratislave je Panskej ulici 15. S rodom Sandor de Szlavnicza bol rod Balassa pokrvne spriaznený sobášom Anny barónky Balassa de Kékkö et Gyarmat s Františkom II. Sandorom de Szlavnicza.
Ostrihom
Snáď už neúmerne dlho na opravu čakajúci palác rodu Sandor de Szlavnicza v sídelnom meste Ostrihomskej kapituly (Esztergom).
Ostratice
Autor sa vrátil do minulosti svojej rodiny v Malých Ostraticiach pri kaštieli rodu Sandor de Szlavnicza s tým rozdielom, že namiesto kočom pricestoval s automobilom Škoda Favorit.


Náhrobné kamene pod ktorými spočívajú na cintoríne vo Veľkých Bieliciach Obvodný notár v Dolných Držkovciach a následne v Šimonovanoch Dominus Stefan Ondrejkovič I. a jeho Urodzená svokra Illustrissima Domina Mária Sandor de Szlavnicza rod. Marko


Zeman, mecén, Litovskomarský titulárny prepošt ThDr. Ondrej Ondrejkovič dal zreštaurovať vzácne nástenné maľby zo 14. - 16. storočia v kostole v Žehre kde nechal v r.1656 postaviť aj ranobarokový hlavný oltár. Na cirkevnú dráhu sa dal aj jeho rodák zo Spiša gróf Mikuláš Csáky, kanonik, primas *1757 †09.03.1824 Trnava. Patril medzi členov trnavského stánku Bernolákovcov.

Hrad a panstvo Tematín dal panovník v r.1638 do zálohy Jánovi barónovi von Rottal a jeho súrodencom, ktorí boli v príbuzenských vzťahoch s rodinou Sandor de Szlavnicza o.i. cez Catherine baroness von Rottal, manželku Františka I (Franciscus) Sandor de Szlavnicza. Joanes Jacob von Rottal prepustil časť panstva Tematín Stephanovi grófovi Csáky a jeho manželke Eve, grófke Forgách. Suzane baroness von Rottal podiel prenajala v roku Pána 1653 Jurajovi (Georgius) slobodnému pánovi Berényi s ktorým bola v rodinných vzťahoch o.i. cez rodiny Sandor de Szlavnicza, Szluha a Nyári. V r.1658 sa majiteľmi časti Tematína stal rod Bercsényi. Nadobudol majetky aj v Brunovciach. Na hrade Tematín sa narodil v r.1665 Miklós (Mikolaus) Bercsényi †1725 budúci Užhorodský župan a veliteľ vojsk Františka II (Franciscus) kniežaťa Rákoczi. Mikuláš Bercsényi bol v rodinných zväzkoch s grófmi Csáky aj prostredníctvom svojej manželky Christine grófky Csáky.


Snímok sarkofágu z Dómu Sv. Alžbety v Košiciach. V štvrtom osobitne stojacom sú pozostatky kuruckého vojvodu Mikuláša (Miklós) Bercsényi a jeho manželky Kristíny (Christine, Krisztine) Csáky. Je na ňom maďarsky napísané - Gróf Mikuláš Bercsényi de Székes, zomrel 6. novembra 1725 a manželka grófka Kristína Csáky de Keresztszegh, zomrela v Rodosto 25. apríla 1723. Snímok s popisom je tu uverejnený vďaka pánovi ktorým je Peter Petrulák. Nezištne ho zaslal k tomuto účelu.

Stephanovi grófovi Csáky mladšiemu držiteľovi Tematína, skonfiškovali majetky za účasť v povstaní Imricha Thököly v r.1684 †1705. V dokumente o delení panstva Tematin z r.1687 sú ako užívatelia hradu zapísaní Gasparus (Gašpar) IV Sandor de Szlavnicza (vyslanec kurucov na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV de France Bourbon) a jeho manželka Erszébeth Thököly.


Minister financií Jean-Baptiste Colbert markíz de Seignelay v čase keď Francúzsko podporovalo stavovské povstanie v Uhorsku. V tejto súvislosti pôsobil kurucký vyslanec Gaspar IV Sandor de Szlavnicza na dvore u francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. V roku 1704 obdržal od Gaspara IV Sandora finančný príspevok na svoj pluk Šimon gróf Forgách. Sumou prispel aj jeho brat vicežupan Nitrianskej stolice Adalbert Sandor de Szlavnicza. Väčšinu hradu a panstva vlastnil rod Bercsényi, ktorí začali so stavbou kaštieľa v Brunovciach. Mikuláš Bercsényi počas povstania Františka II Rákoczi dal opraviť hrad Tematín.


Helena Zrínska (Ilona Zrínyi *1643, Ozalj, Chorvátsko †1703 Nicomedia, Osmanská ríša). Rodom Chorvátka, dcéra bána Petra Zrinskeho a Kataríny Anny, rod. Frangepán. Otec aj brat jej ctenej pani matky, básnik František Krištof Frangepán, boli rekmi protitureckých bojov. Súčasníci ich nazývali štítmi kresťanstva a postrachom Turkov. Obaja však za účasť v kuruckom povstaní vedenom Wesselényim boli popravení sťatím vo Viedenskom Novom Meste v apríli roku Pána 1671. V r.1666 sa vydala za Františka I. Rákoczi. Mala s ním deti: Juraj (zomrel ako dieťa), Juliana a známy František II. Rákoczi. Po smrti manžela držala správu nad Rákoczi majetkom Regec, Makovica a Mukačevo. V r.1682 sa vydala za vodcu protihabsburského povstania Imricha Thököly. Aktívne sa zapojila do povstania a obrany bašty povstalcov na hrade Makovica v Zborove. Preslávila sa obranou hradu Mukačevo. Bránila ho pred cisárskymi vojskami tri roky. Po zrade jej tajomníkom pri presile cisárskych vojsk bol 14.októbra 1688 hrad dobytý a zbúraný. Bola internovaná v Uršulínskom kláštore vo Viedni. Imre Thököly ju po troch rokoch výmenil za zajatého generála Donata Heisslera. Žila 12 rokov v tureckom exile s manželom až do smrti. Jej telesné pozostatky boli v r.1906 prevezené do Košíc. Pochovaná je zo synom Františkom II. Rákoczi v krypte Dómu svätej Alžbety.


Na jej sarkofágu je nápis v latinčine - "Tu odpočíva po hrdinskom výkone žena zmužilej duše, sláva svojho veku a jeho ženstva, najvznešenejšia pani Helena Zrínska, posledná ozdoba rodov Zrinski a Frangepán, manželka kniežaťa Thököly a predtým manželka kniežaťa Rákoczi, hodná oboch, vynikajúca medzi Chorvátmi, Sedmohradčanmi, Maďarmi a Sikulmi svojou skvelosťou a skutkami, na celej zemi viac slávna, ako jej manželia. Zvraty osudu znášala silou ducha, skromná v šťastí, víťaziaca nad vlnami nešťastia, víťaziac nad smrťou navrátila s kresťanskou pokorou svoju hrdinskú dušu ovenčenú slávnymi bojmi Pánu na nikomédijskom rozkvitnutom poli pri Bythýnskom zálive v roku spasenia 1703 18. februára vo veku 60 rokov."

Rodina Ondrejkovič je viacnásobne pokrvne spojená s významnými rodmi chorvátskeho pôvodu. Npr. koncom 19.storočia sa Dominus Casimirus Horváth zosobášil s Máriou Ondrejkovics, sestrou Obvodného notára Štefana I. Ondrejkoviča.


V roku 1906 previezli z Izmiru v Osmanskej ríši telesné pozostatky sedmohradského kniežaťa Emerica Thököly (*25.09.1657 Kežmarok †13.09.1705 Izmir, Osmanská ríša) do Kežmarku a uložili do mauzólea Nového evanjelickeho kostola. Pozostatky jeho manželky Heleny Zrinski a jej syna Františka II. Rákoczi sa však rozhodli previezť v r.1906 z Osmanskej ríše do Košíc.


Autor navštívil v Kežmarku Nový evanjelický kostol aj mauzóleum Imricha kniežaťa Thököly, príbuzného matky jeho starého otca Štefana II. medzi rokmi 1982-90 viac krát. Vždy si pripomenul pri tej príležitosti aj priateľa jeho rodiny Dr. Alexa Lušteka, bývalého Okresného náčelníka v Kežmarku, švagra generála M. R. Štefánika.


Kaštieľ Malé Zlievce v okrese Veľký Krtíš Banskobystrického kraja. Tu sa narodila v r.1786 Estera barónka Ivanka de Draskocz et Jordánfold, neskôr aj jej syn Stephanus Sandor de Szlavnicza, ktorého otec bol Thomas Sandor de Szlavnicza a stará matka Terézia Beniczky, dcéra Zvolenského vicežupana. Jej otec bol D. Spectabili ac Perillustris Enrico Ivanka de Draskócs et Jordánfold a matre D. Spectabili Susanna Gedey. Bezútešný stav kaštieľa baróna Prónay pokrvne a majetkovo spojeným s rodmi Beniczky, Ivánka, Gedey, Sandor de Szlavnicza vystihuje súčasnú spoločenskú objednávku ku stavu kultúrnych pamiatok. Je spoločenská objednávka aj na definitívne uzavretie úlohy bývalých vážených rodín ?


Hrad a zámok Modrý Kameň v okrese Veľký Krtíš Banskobystrického kraja bol majetkom rodu Balassa de Kékkö et Gyarmat. S týmto rodom bola rodina Sandor de Szlavnicza spojená majetkovo a pokrvne sobášom Anny barónky Balassa de Kékkö et Gyarmat a Františka II. Sandora de Szlavnicza.

Poznámky: Prvé číslo novín Mercurius Hungaricus vydal gróf Antal Esterházy (*03.02.1676 Galanta †08.08.1722 Rodosto Osmanská ríša) roku 1705, druhé toho istého roku v máji, augustové číslo Mercurius vyšlo pod názvom Mercurius Veridicus ex Hungaria.


Sandor de Szlavnicza








Okresný náčelník Dr.Aladár Ondrejkovič

8. listopadu 2006 v 12:10 | Stephanus O.-S.
Obeta



Do pôsobnosti Okresného náčelníka v Zlatých Moravciach Dr. Aladára Ondrejkoviča patrilo aj letné sídlo prvého prezidenta Československej republiky T. G. Masaryka v Topolčiankach.


Tu pán prezident a jeho deti prijímali v rodinnej atmosfére svojich priateľov a politikov. Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič (*02.VI.1889 Dolné Držkovce †28.VII.1964 Bratislava) sa v zámku Topolčianky, bývalom majetku svojho príbuzného grófa Keglevich de Buzin, sa ale najčastejšie zvítal so svojim ďalším príbuzným prezidentom Správneho súdu Dr. Martinom Mičurom, dôverným priateľom celej rodiny pána prezidenta T. G. M.

Život v radosti i starostiach (S080)
V septembri 1931 začal nový školský rok pre vyše 100 chlapcov v Šaštíne. Okrem štúdia im však po rozume lietajú aj všelijaké huncútstvá, ktoré udržujú veselého ducha. Jeden z chlapcov ich opísal takto :
" Je pondelok. Máme chémiu. Chystáme sa na pokusy. Priateľ Štefo spravil dnes na poludnie prvý pokus a vydarilo sa mu. Ošmekol kuchárov o dve porcie salámy. Nech žije veda!" O pár dní bola tradičná oberačka v Horných Orešanoch. Pozval nás dp. Augustín Vávra. V Bolerázi ráno po posilnení sme si prezreli továreň na škrob. Radi si spomíname aj teraz na veľkú ochotu a úslužnosť pánov inžinierov. Šándor si už dva dni sladí kávu pekným škrobovým cukrom, lenže svet je zlý a ktosi ho oň olúpil...........Po svätej omši v Orešanoch prišiel obed. Každý si vytiahol svoj " vercajch " a či " echcajch " a sliepky, kačice a husi sa museli podrobiť. A tých slivkových gúľ bolo veru do päť tisíc. Nuž a veru sme sa riadili i starým porekadlom : - Suché polej, aby sa ti nechytilo........ Keď sme sa vrátili z oberačky, prišiel medzi nás pán inšpektor. Direktor bol vtedy až hen v Dlhej žobrať skyvu chleba, veru treba, nás je pekný šík a žalúdky nám lepšie fungujú ako mozgy. V Benediku tento rok bola obliečka 40 klerikov, laici dostali medailónik Panny Márie Pomocnice kresťanov. Po tomto obrade všetci s horiacou sviecou v rukách počúvajú kázeň Jozefa Bokora, direktora zo Šaštína. Slávnostnú svätú omšu mal msgr. Dr. Štanzel, veľký priateľ a podporovateľ saleziánskeho diela na Morave. Noviciát aj filozofický študentát bol vtedy v Benediku spoločný s českými saleziánmi. Tento rok sa v Benediku začalo so stavbou kaplnky, do ktorej by chodievali novici spolu so študentami. Dobrodinci zo Psár venovali do tejto kaplnky peknú sochu Božského srdca. Keď bola kaplnka dokončená, prišiel ju posvätiť pán biskup Marián Blaha. Tri dni pred sviatkom Nepoškvrnej sa konala posviacka " Kultúrneho domu Don Bosca " v Kozárovciach. Posviacku previedol dekan z Hr. Nemiec vdp. Dodek. Salezián Dr. František Sersen, ktorý bol kaplánom v Kozárovciach na posviacke osvetlil význam diela. Na posviacke prehovorili aj najväčší dobrodincovia -
kkkk
Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič a pán organista Belo Fajta. Deň pred posviackou neočakávane zomrel generálny predstavený saleziánov don Filip Rinaldi vo veku 76 rokov. Saleziáni odchádzajú, ale dielo, ktoré vytvorili v nesmrteľných dušiach bude trvať naveky.

Prešovský Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič žiadal 20 - 22 februára 1939 od predsedu autonómnej vlády Dr. Jozefa Tisu pomoc pohraničným obciam, výstavbu železnice Prešov - Strážske, reguláciu povodia rieky Torysa, zlepšenie dopravného systému na východe Šariša a úpravu pozemkových kníh.


Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič, jeho manželka Anna Torok a ich dcéra Gizella

Notes for Aladar Ondrejkovič:
In 1912 he received his Doctorate of Law from the University of Budapest. He had been a prisoner of war (P.O.W.) in Siberia (Krasnoyarsk) in World War 1 (WWI). War ended in 1918, but because the news of this was slow to reach the camps it was a year before all the guards began leaving. The prisoners weren't told what was happening and were just left there to die. Since the guards were leaving and there was no food, Aladár and his fellow captives escaped their confines and began walking from village to village on their journey home. In each village, all they were given to eat were onions as that was the only thing the villagers had to give. It took almost a year to get back to Budapest, Hamburg in 1920.
krasnoyarsk
Aladár and Anna moved to Slovakia in 1922. He became the Deputy Governor of the town of Topolčany, then two years later he transferred to become the Governor of the Považská Bystrica and of the Zlaté Moravce District where he was for ten years.


Note: He funded the first fire vehicle in the district and was given an honourary fire chief status from all the area villages. He had the certificates hung in the hallway (source: Gizelle Kerney - daughter).

More About Aladár Ondrejkovic: Degree: 1912, Doctorate of Law from the University of Budapest.1
More About Aladar Ondrejkovic and Anna Török: Marriage: 1914
Children of Aladar Ondrejkovic and Anna Török are: Gizelle Ondrejkovic *25.02.1916 in Budapest. Kamila Ondrejkovic, b. 25 Mar 1926, Budapest, d. 1991 in the Toronto, multiple sclerosis. ch.


V Považskej Bystrici bol v roku 1923 Okresným náčelníkom Dr. Aladár Ondrejkovič, jeho matka bola Domina Illustrissima Anna Sandor de Szlavnicza a otec Obvodnéhý notár v notárskom obvode Dolné Držkovce a následne v notárskom obvode Šimonovany Dominus Stefan I. Ondrejkovič. Považský hrad a panstvo boli do polovice 19.storočia majetkom rodu Balassa de Kekko et Gyarmat, sobášom pokrvne a majetkovo priamo spojeným s rodinou Sandor de Szlavnicza. V roku 1684 obliehalo hrad vojsko cisára Leopolda I., keď ho krátko predtým obsadili vojská Imricha kniežaťa Thököly, tiež pokrvne a majetkovo príbuzného s rodinou Sandor de Szlavnicza.


Župný palác v Prešove. V roku 1938 jeden z najosvedčenejších okresných náčelníkov menovaných Krajinským úradom v Bratislave bol Dr. Aladár I. Ondrejkovič. V súvislosti s Mníchovskou dohodou bol preto odvolaný zo Zlatých Moraviec (tu boli jeho schopnosti viac ako 10 rokov podrobované trvalej skúške, podliehalo mu totiž aj letné sídlo prezidenta čs. republiky Topolčianky). Následne bol menovaný do funkcie Okresného náčelníka v Prešove s úlohou organizovať v okrese dislokáciu a prácu štátnych úradov, ktoré bola Česko-slovenská republika prinútená evakuovať z Košíc a časti Východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi po Viedenskej arbitráži 2. nov. 1938. V Prešove bol Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič nútený čeliť aj ozbrojeným záškodníkom ktorí na územie jeho okresu prenikali z Poľska a časti územia okupovaného Maďarskom. Ešte väčšej pracovnej a organizačnej záťaži bol vystavený Dr. A. Ondrejkovič po 14. marci 1939 keď sa okres Prešov ocitol vo vojnovej zóne v súvislosti bojmi vojsk (a ich evakuáciou s úradmi a civilnými osobami) už neexistujúceho čs. štátu na Podkarpatskej Rusi s maďarským vojskom, ktoré už 22. marca napadlo aj územie Slovenska.


Záver samaritánskeho kurzu a skúšok, ktoré sa konali v Čiernom orli od 28.8. do 24.09.1939 s účasťou 28 mužov a 175 žien. Predný rad zĺava: policajný kapitán Kováč, veliteľ východoslovenskej divízie plukovník gšt. Augustín Malár, minister národnej obrany generál I. tr. Ferdinand Čatloš, Okresný náčelník a veliteľ Okresnej hasičskej jednoty č. 5 v Prešove Dr. Aladár Ondrejkovič a Okresný lekár a predseda samaritánskeho odboru Červeného kríža v Prešove Dr. Anton Frič.


Tatra T 57 L Sanita. Prvé sanitky Tatra 57L pre ČSČK v Prešove zaviedol tamojší Okresný náčelnik Dr. Aladár I. Ondrejkovič.
Magda a Milecz ?
Slečna Magda Ondrejkovičová a Správca učiteľ Stefan Ondrejkovič v roku 1941 v Bielych Karpatoch ?


Kaplnka rodu Országh príbuzného s rodinou Ondrejkovič-Sandor de Szlavnicza v obci Abramová. Svokor Rudolfa Fraštackého bol dlhoročný Krajinský prezident Dr. Jozef Országh.
Dr.
Župný palác v Bratislave. Tu bolo sídlo župana grófa Pálffy. Po roku 1928 tu bolo sídlo Krajinského presidenta Dr. Jozefa Országha a neskôr aj sídlo Okresného náčelníka ktorým bol Dr. Aladár Ondrejkovič. (Boli vzájomne príbuzní o.i. cez rody Ruttkay a Sandor de Szlavnicza).

V období druhej svetovej vojny bol riaditeľ "Kvasnicovej továrňe" v Trenčíne Josef Tiso, manžel Renky Taus (obaja spolužiaci nadporučíka aut. zál. Aladára II. Ondrejkoviča z gymnázia). Limitujúcim výrobu margarínov bol prídel devíz na dovoz olejnatých surovín, aj keď výroba kvasníc, liehu a liehovín sa exportom aj do Švajčiarska na získavaní devíz podieľala. Továreň zamestnávala viac ako 200 robotníkov a 30 úradníkov. Vzhľadom na direktívy ktoré vydal guvernér Národnej banky a predseda Najvyššieho úradu pre zásobovanie JUDr Imrich Karvaš (jeho priateľ, príbuzný, od roku 1910 politický spojenec rodiny Ondrejkovič a od roku 1918 príbuzný predseda Najvyššieho súdu JUDr Martin Mičura, kolega z Právnickej fakulty aj ilegálneho odboja) a generálneho riaditeľa kartelu 7 slovenských cukrovarov "Cukorspol" úč. spol. Rudolfa Fraštackého (jeho kolega a spolupracovník z ilegálneho odboja Alexander Kornhauser - Kerney - po 1945 manžel Gizely Ondrejkovičovej, úspešnej šéfky volebného štábu Demokratickej strany v roku 1946, dcéry Dr. Aladára I. Ondrejkoviča) v roku 1941 prešla "Kvasnicová továreň" Trenčín pod "Družstvo hospodárskych liehovarov" Bratislava. V "Družstve hospodárskych liehovarov" pri hlasovaní a uplatňovaní ich nariadení na rozdeľovanie štátom regulovaných prídelov liehu výrobcom alkoholických nápojov (v súlade s ich daňovými priznaniami) t.j. aj firme "Herbária" Liška a spol., Trenčín mal rozhodujúce slovo Okresný náčelník v Bratislave Dr Aladár I. Ondrejkovič. Zdroj: aj Fond Krajský súd Prešov, Firemné oddelenie, i. č. 592. B II 272. kr. 53. 49/1942 ; CzechFolks.com PLUS » Josef Čermák: Dvojice slavných narozenin ;
Gizelle a Peter Kerney
Dcéra Okresného náčelníka Dr. Aladára Ondrejkoviča Lady Gizelle Kerney a jej najbližšia rodina z Toronta. Lady Gizelle Kerney rod. Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza sa prihovorila divákom Slovenskej televízie STV 2 spolu s najúpešnejšími osobnosťami Slovenského pôvodu v Kanade v programe "Slováci v Kanade". Vpravo jej syn sir Peter Kerney.

Poznámky: Magdaléna Fábry rod. Vojčeková 1908-1996 (medzi rokmi 1939-44 slúžil por. aut. Anton Fábry s priateľom a kolegom por. jazd. (od jari 1944 npor. aut. zál.) Aladárom II. Ondrejkovičom v Automobilnom prápore 1) ; Magdaléna Mičurová r. Sohlmannová ; Do núteného odovzaniu svojho okresu Maďarsku po 2.nov. 1938 bol Okresný náčelník v Košiciach Stefan Balažovič (Okresný náčelník vo Vrábloch do 08.12.1933). Bol bratanec nielen učiteľky Márie Turba manželky správcu učiteľa Stefana II. Ondrejkoviča, brata Dr. Aladára I. Onrejkoviča, ale aj bratanec riaditeľa pôšt na Slovensku Štefana Turbu, manžela jeho sestry Márie Ondrejkovičovej ; JUDr. Milan Mičura Malár Magdin 1921-1997 ; Katarína Ondrejkovičová rod. Malár *1926 †1992 ;

Zdroje: Lady Giselle Kerney rod. Ondrejkovič ; pplk. tank Aladár II. Ondrejkovič ; Magdaléna Suchánek ; Mária Turba ; pani Elenka Žuborová rod. Fraštacká ; pán Marko ; Národné noviny Issue: 8.12.1933. Štefan Balažovič (bratanec Márie Ondrejkovičovej rod. Turba) bol výmenovaný Krajinským úradom (prezident Dr. Jozef Országh) v Bratislave za nového Okresného náčelníka v Košiciach. Úrad nastúpil ešte pred vianocami ;



Biblia











Další články


Kam dál