Stefan Ondrejkovič, učiteľ správca

16. července 2018 v 19:51 | S.
Stephanus II. Ondrejkovics, učiteľ správca sa narodil v Dolných Držkovciach, jeho manželka učiteľka Maria Ondrejkovič rod. Turba, dcéra a vnučka notárov sa narodila v meste Bojnice. Jeho otec bol Obvodný notár D. Stephanus Ondrejkovics, narodil sa v Bánovciach nad Bebravou, jeho matka Anna Sandor de Szlavnicza, sa narodila v obci Tvrdomestice č.23. Jeho starí rodičia boli Petrus Ondrejkovics a Antonia Ondrejkovics rodená Zsittnyan z Bánoviec nad Bebravou. Rodičia Anny Sandor boli Trenčiansky župný sudca Stephanus Freiherr Sandor de Szlavnicza compossessor a Mária Sandor de Szlavnicza rodená Marko. Titul s prídomkom zdedil v roku 1922 Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič. Podľa jeho poslednej vôle titul s prídomkom a pečatným prsteňom zdedil jeho najstarší synovec pplk. tank. Aladár II. Ondrejkovič.

Šľachtické tituly
napísal Peter Wittgruber


Barón
najnižší titul panského stavu, ktorému sa od panovníka nedostávalo vyšších titulov grófa alebo kniežaťa. Latinský termín baro označoval pôvodne vladárovho služobníka, ktorý spravidla dostával nejaké léno a stal sa kráľovským manom. Na rozdiel od Francúzska a Anglicka dosiahli v Nemecku baróni isté bezprostredné slobody v rámci ríše - preto boli aj zvaní slobodnými pánmi /liber baro/ - keď držali svoje majetky a na základe panovníckych privilégií vykonávali vlastnú súdnu právomoc. Za posledného bezprostredného ríšskeho baróna je všeobecne pokladaný slobodný pán z Freibergu /+ 1751/. V Čechách a na Morave je tento titul známy od 12. storočia, keď boli barónmi všetci šľachtici, ale neskôr nastala diferenciácia na stav panský /domini, barones/ a vladycký. Barón alebo slobodný pán /Freiherr/ bol pôvodne oslovovaný ako Urodzený pán alebo Blahorodý pán /Wohlgeboren/. V súčastnosti je im ako členom panského stavu priznaný titul Excelencia. Barónova manželka je barónka alebo slobodná pani /Freiin, Freifrau/, synovia sú baróni alebo slobodní páni, nevydané dcéry sú barónky alebo slobodné panie, niekedy neoficiálne, hlavne familiárne baronesy /Freifräulein/. Prvé tituly slobodných pánov v Čechách získali Wratislavovia z mitrowicz /1607/ a Michnovci z Vacínova /1622/, ale onedlho boli povýšení do grófskeho stavu, takže ich baronát zanikol. U niektorých starších rodov sa odlišuje predikát odlišný od priezviska /napríklad Bechinie z Lažan, Hrubý z Gelenj, Hildeprandt von und zu Ottenhausen/, u pôvodom cudzích rodov býva ponechaný aj cudzí predikát /napríklad Battaglia di Sopromonte e Ponte alto/, zatiaľ čo u novších nobilitácií býva spravidla predikát tvorený bývalým priezviskom /napríklad von Liebig, von Geymuller, von Kraus/. V Anglicku bol titul baróna zavedený po normanskom zábore a označoval všetkých lénnych vazalov /Barons by Tenure/, svetských aj duchovných. Od čias Henricha III. /1216-1272/ boli barónmi aj šľachtici osobný, bez ohľadu na to, či držali nejaký majetok alebo nie. Stávali sa barónmi na základe kráľovskej listiny /Barons by Writ/. Za Eduarda III. /1327-1377/ sa objavuje všeobecný názov pares regni /peers, peerage/ pre dedičných členov vyššej šľachty a od tej doby je barón najnižším šľachtickým stupňom vyššej aristokracie /nobility/. Richard II. zaviedol nobilitácie patentom Barons by letters patent/, z ktorých prvým barónom sa stal John Beauchamp de Holt Baron of Kidderminster. Najstarším existujúcim baronátom v Anglicku je De Ross /1253/, v Škótsku Forbes /1421/ a v Írsku Kingsale /1181/, ktorý má naviac úplne ojedinelé privilégium, totiž mať pokrytú hlavu v prítomnosti kráľa
Späť na: Obsah

Gróf
lat. comes, fr. comte, nem. Graf, angl. earl, count. Titul vyššieho šľachtica, ktorý je vo svojom dôstojenstve nižšie ako knieža alebo markíz, ale vyššie ako barón /slobodný pán/ alebo vikomt. Nie je úplne jasné, či úrad a titul grófa je pôvodu germánskeho alebo rímskeho, ale najskôr sa vyvýjal v oboch oblastiach autonómne. V starom Ríme senátori vybraní, aby sprevádzali cisára ako jeho radcovia na cestách, obdržali titul comites principis. U germánskych národov bola funkcia grófa stanovená už tzv. Salickým zákonom.


Vnuk správcu učiteľa Stefana Ondrejkoviča a prapravnuk trenčianskeho župného sudcu Stephana Sandora de Szlavnicza Pavel Ondrejkovič v roku 1966 pred nástupom na ZVS po návrate vlakom z plavby nesamohybným plavidlom ČSPD n.p. do rumunského prístavu Galati. V ČSPD sa zamestnal v domnení, že jeho rodina a kádrovanie rodín a ich príslušníkov kapitánov a posádky lodí nebude zaujímať.

Poznámky: V dokumente o delení panstva Tematín z roku 1687 sú ako užívatelia hradu zapísaní Gasparus (Gašpar, Caspar) IV. Sandor de Szlavnicza (vyslanec kurucov na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV de France Bourbon) a jeho manželka Ersze (Alžbeta) barónka Thököly.

Zdroje:













 

Tatra Kopřivnice a Tanax Bánovce n.B.

27. května 2018 v 19:12
Autor, syn býv. autodôstojníka Rýchlej divízie kpt. tank. Aladára II. Ondrejkoviča, po r. 1945 referenta tankového vojska a pobočníka veliteľa tankového vojska 4. vojenskej oblasti v Bratislave. V r.1953 autonáčelníka 64. ženijného pluku.


Tatra T 57 sport v bývalých jazdeckých kasárňach Dragúnskeho pluku 11 " KC II R "v Bratislave, prvé súkromné vozidlo por. jazd. Aladára II. Ondrejkoviča. V zime vždy naštartovala, len ju bolo teba natočiť kľukou. Benzín bol nekvalitný tak sem tam preto Tatrička zostala stáť. Bezínová nádrž bola pod predným sklom, stav sa musel merať pravítkom. Bol to štvorvalec vzduchom chladený, ventilátor chladenia na konci hriadeľa, Tatra nešla viacej ako 70 km/hod. Zvykol sa pri trvalej jazde touto rýchlosťou zadrieť motor. Oprava bola pomerne jednoduchá. Otec je zvládol aj na ceste sám, len musel mať rukavice a nové valce. Kúpu Tatričky mu sprostredkoval brat Tibor za 5 000 korún od svojich obchodných partnerov vo firme v protektoráte, kam vyvážal svoje výrobky, stoličky Tonett. Pneumatiky boli nekvalitné nevydržali viac ako 5 000 km. Nám ďeťom sa veľmi páčila, keď mala hore zdvihnutú kapotu boli sme z nej nadšené, pripomínala nám hroch. Zažila tri karosérie, kabriolet, malé nákladné auto, a typ tudor T 57 A, vzadu mala rezervu vonku.


TATRA T 138 AV 8. Obrnené transportéry OT-64 SKOT od 20. Motostreleckej divízie Karlovy Vary sa zúčastňovali týždenných spoločných cvičení vrátane zimných s automobilným práporom VÚ 4404 Ostrov nad Ohří. Rýchlosťou na spevnených a nespevnených komunikáciách im nestačili žiadne vozidlá 62. automobilového práporu. Prvý krát sa prišli predstaviť do kasární v Ostrove nad Ohří na jeseň roku 1966 ako doprovod najmodernejšieho vozidla Tatra T 138 AV 8, ktorý u útvaru ostal natrvalo. Vyprosťovacie vozidlo Tatra AV 8 urobilo dojem na vojakov a dôstojníkov 62.automobilového práporu modernosťou, eleganciou, kvalitou dielenského spracovania, pohodlnosťou a svojim V motorom (vzduchom chladený, 180 PS, osemválec Tatra T-928).

V roku 1966 boli občania čs. štátu oveľa náročnejší na kvalitu strojárenských výrobkov značky Made in Czechoslovakia ako dnes. Pokladali za samozrejmosť, že predstavovala svetovú špičku. Po roku 1993 došlo k ich vyraďovaniu a odpredaju obrnených transportérov OT-64 SKOT zahraničným a domácim záujemcom, p.p. ich šrotovaniu napriek tomu, že ani zďaleka neboli vyčerpané možnosti na ich modernizáciu za stavu keď aj náklady na ich opravy sú v porovnaní s konkurenciou minimálne.


Autor bol od roku 1970 vlastník červeného osobného vozidla Škoda Š 100. Občania si mohli kúpiť osobné automobily iba na poradovník po dlhodobej vinkulácii vysokej sumy v Štátnej sporiteľni v prospech Mototechny n.p. Okrem toho majitelia devízového účtu, tak ako npr. autor ktorý ho mal z ušetrených diét keď pracoval na plavidlách ČSPD n.p. si mohli motorové vozidlá zakúpiť aj v P.Z.O. Tuzex. V roku 1974 vypukol u jeho zamestnávateľa škandál, tuzexové poukážky za ušetrené diéty si za nich čerpala tzv. verchuška p.p. jej rodinní príslušníci. V zahraničí nepracovali. Autor sa o týchto zvrátených konaniach dozvedel náhodne v meste, čerpali ich aj za jeho osobu. Vypočul si jedovatý komentár, keď boli jeho nároky so škrípajúcim zubami vrátené na učet v devízovej účtárni ČSPD. n. p.


BAC - 27 64. V roku 1974 si autor po návrate z plavby kúpil bledomodrý kvalitný automobil VAZ 2101, ktorému v tom čase nemohol v československom automobilovom parku konkurovať žiadny iný osobný voz.

dňoch 03 - 05.05.2006 sa konal na výstavisku Incheba prvý krát medzinárodný veľtrh obrannej techniky IDEB Bratislava 2006. Výstava je koncipovaná pre výrobcov a obchodníkov s obranným sortimentom produkcie a ich zákazníkov. Účasť väčšiny firiem sa obmedzila na prezentáciu pomocou katalógov a elektronických médií. In natura boli vystavené exponáty u ktorých je predpoklad na uplatnenie sa na Slovensku. Z vystavených exponátov prejavila Slovenská armáda záujem o vojenské nákladné automobily TATRA a TANAX. Konkrétne sa jednalo sa o moderné dvojnápravové nákladné terénne automobily.

T A T R A vystavila nákladný automobil zo zníženou kabinou pre leteckú dopravu. Tomuto konštrukčne podobný automobil Tatra T 128 (montáž iba dvoch náprav a montáž veľkorozmerových pneumatík) poznajú starší vojaci zo 60-tych rokov. Pre jeho vysokú vlastnú váhu, vratkosť a veľkopriemerové veľmi ťažké pnematiky nebol obľúbený. Nevýhodou bolo aj, že pri jeho výrobe použili časti vozidla Tatra T 111, (nápravy a centrálnu nosnú rúru) ktoré boli skonštruované na podstatne vyššiu nosnosť a tieto diely boli pre T 128 zbytočne predimenzované a finančne nákladné.

Fy Tanax vystavila dvojnápravový hasičský automobil a vojenský valník Aktis 4x4 dvomi pevnými nápravami. Tanax Bánovce vyrába už menej náprav pre a.s. Tatra ako v minulosti. Firma Tatra a.s. si moderné pevné nápravy pre vojenský stredný nákladný automobil zabezpečuje sama a modernejšie výkyvné nápravy prispôsobené pre montáž ABS obdobne.

TANAX podstatnú časť novovýroby výkyvných náprav TATRA dodáva licenčnému výrobcovi vozidiel TATRA v Indii, ktorý si ich nakupuje v Bánovciach a tieto nákladné automobily dodáva Indickým ozbrojeným silám. Podstatná časť dielcov vozidla stredného vojenského nákladného vozidla fy Tanax je kompletizovaná od výrobcov z Nemecka (motor, kabina, systémy atď.) Je otázkou položenou výrobcovi, či vstúpil do jednania s rôznymi výrobcami nákladných vozidiel, ktorí by boli ochotní kooperovať pri výrobe tohoto vozidla nákupom npr. náprav a prevodov od fy Tanax a dodávať požadované diely ako protihodnotu.

Obsah článkov v našom webe

1. května 2008 v 7:25



Obvodné notariáty Anny Sandor de Szlavnicza...manžel Márie Obvodný notár rozhodoval o všetkých obecných záležitostiach. Bol pre obec dôležitou osobnosťou. Okrem vedenia štátnej agendy pripravoval zasadnutia...
Povinná úcta k božím zákonom Vysoké stavy sa verejne hlásily k viere a svojej spoločenskej vrstve prostredníctvom pužívania čísla 13 ktoré používali vo verejných listinách, označovaním...
Andreas Ondrejkovicz Liptovskomarský prepošt Spišská kapitula - Paneurópska únia 2005 Kanonický dom titulárneho Liptovskomarského prepošta Andreas Ondrejkovicz.. Náhrobný kameň Liptovskomarského prepošta ...
Stephanus Sandor de Szlavnicza otec Anny Sandor de Szlavnicza a manžel Márie Sandor de Szlavnicza rod. Marko. Z vôle Pána Urodzený pán, nobilus, compossesor, narodený roku pána 1802...
Ondrejkovics - Sandor de Szlavnicza Nádvorie Sandor de Szlavnicza Palace Valentinus Ondrejkovics, Liptovskomarský prepošt Andreas Ondrejkovicz, Ján Ondrejkovics ...Ondrejkovics Obernotar Saint Georgien.. .Hunyady Judit - kráľovská krv...
Vo vetre času . Cisár Lepoldus I. polepšil erb a potvrdil armáles pre Liptovskomarského prepošta Andreasa Ondrejkovicz a odmenil jeho ...snahy o zlepšenie hospodárskej...
Gejza Turba narodený v Bojniciach, alebo vo Veľkých Bieliciach 25.júla 1882. Pracoval na Okresnom súde v Prievidzi, ako oficiál pozemnoknižného oddelenia. Amatérsky sa venoval archeológii, hlavne paleontológii a ...
Najmilšia Tatrička v rokoch 1939-54 Druhé motorové vozidlo, súkromné vozidlo pplk.Aladára O....zime vždy naštartovalo, len ju bolo treba natočíť kľukou. Benzín bol nekvalitný, tak Tatrička ..Bulharský cár otec Ferdinand Coburg..
Investor and steelmaker born in Czechoslovakia in 1910..fleeng his homeland after the Communist take over in 1948...escape of his wife..set up
Compossesor ...21:18 | S. Nezainteresovaný pozorovateľ zo zahraničia, ktorý má aspoň prababičku z druhého kolena pochádzajúcu z ú
Dragounský pluk č.8 Knížete Václava Svatého (Pardubice), jeho názov do rozpadu Rakúsko-Uhorska bol Montecucolliho dragounský pluk 13. V tejto najstaršej vojenskej jednotke v monarchii, slúžili ako dôstojníci p.p. kadeti...
Dragounský pluk č.11 Kráľa Carola II. Rumunského. V 1937 sa uskutočnila štátna návšteva hlavy štátu Rumunského kráľovstva. Kráľovstvo...spojenec ... odhodlaného splniť zmluvné záväzky ...
Štefan Ondrejkovič (Stephanus Ondrejkovics). Dňa 28. októbra 1918 Český národný výbor v Prahe vydal zákon o zriadení samostatného Česko-Slovenského štátu. Dňa 30. októbra sa k tomuto vyhláseniu prihlásila aj ...
Okresný náčelník Dr.Aladár Ondrejkovič ...Z výročnej správy KČST - odbor " Tekov " Zlaté Moravce z roku 1936 sa dozvedáme, že Okresný náčelník bol ako súkromná osoba najväčším sponzorom ...
Kerney Alexander ..12:34 | ca.on.york.toronto.globe Wednesday, October 13.2004 - Page R9 zemia Uhorska zo záujmom sleduje vývoj na Slovensku, čo sa týka pôdy neznámych vlastníkov ...
Jules Verne ,, Matiáš - Šándor - nový gróf Monte Christo " ...väčšinu románov. Námet z tlače, týždenníkov a odborných.. Pri výbere tém svojich románov sledoval objednávku. Zaujímal sa o politický život...
O Nás Galéria fotografiií...Furstin Pauline Metternich-Sandor de, kapitán Aladár Ondrejkovič (Ondrejkovics-Sandor de), Linienschiffsleutnant Virgil Sandor de, stotník...Lošonský, tajomník Bulharského cára Gondor, Elisabeth Ličko...
Prof.Dr.Martin Mičura Fraštacký, Dr.Markovič, Zaťko, Dr.Karvaš atď. Mičura - kresťanský politik, právnik, poslanec za Lidovú stranu...minister pre správu Slovenska...SNR...UK..
Eduard Ondrejkovič - filmografie, zástupca vedúveho produkcie, biografie, foto, ceny...dramaturgia k filmu Zemianska česť(1957)....
Ambrózy de Séden 1 Ant... *Bágyon 1812; Károly Ondrejovics (*Tiszabura 1802); G4. Krisztina;
Farnosť Trenčianska Teplá - História farnosti Samuel Ondrejkovič farár ...v rokoch....• 1841-1850 •
Csúzy HISTÓRIA, získal majetkové...barón František Szluha...R. 1734 sa zemepánmi obce Juraj Fekete, Imrich Csúzy a Michal Király, obec Rúbaň (Fyor).... pamäti -
Dr.František Csúzy, manželka Camila Csúzy rodená Ondrejkovics, svokor Okresný náčelník Dr. Aladár ..od roku 1968 v Cana...
ThDr.Karol Kmeťko, arcibiskup, otec Obvodný notár príbuzný Rodiny Ondrejkovics, narodený v Dolných Držkovciach... marca 1943/ Kmeťko Karol Obežník slovenských biskupov...
Pplk. Aladár Ondrejkovič ...Čiernej Lehote...ŠDJZ Pardubice, Dašice, Jaroměř, pevnosť Jozefov, Vysoké Mýto...JPO 1...ženijný pluk v Seredi...
Násilné prechody cez vojnovú zónu Vukovar ..prechody sa uskutočňovali priamo cez bojovú líniu okolo obkľúčeného mesta počas priameho delostreleckého ostreľovania...
Dunaj - domov a živiteľ generácií lodníckych rodín. Je opomínané, že 300 rokov do zaveďenia železničnej dopravy bol hlavnou obchodnou cestou medzi...kormidelník Messing ...
Paolus Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza I. Valentinus Ondrejkovics, Ján Ondrejkovics Obernotär, Liptovskomarský prepošt....
Paolus Ondrejkovics - Sandor de Szlavnicza II. Sandor de a Plathy Klary 1768, Bora Sandor de, dcéra Lászla Sandora de a Kláry Plathy, jej manžel Otlík Ján, Zsuzsa dcéra Lászla Sandora a Kláry Plathy, jej manžel Ilgó Sándor, Anna...
Gasparus Sandor de Szlavnicza ....Vicecomes Trenčianskej župy (vicežupan). Jeho sídlo ...v Trnečíne neďaleko...Anna dcéra Lászla a Kláry Plathy. Pál (Paolus) Sandor de syn Kláry Plathy a Lászla manž. Sréter Zsuzsi ...
IDEB 2006... dňoch 03 - 05.05.2006 sa koná na výstavisku Incheba prvý krát medzinárodný veľtrh obrannej techniky IDEB Bratislava 2006. Výstava je koncipovaná v prvom rade pre obchodníkov s obranným ...
Panstvo rodu Sandor de Szlavnicza v Slavónii ...osídlenia na základe, ktorého vznikol ... stáročné centrum postavil rád Sv.Benedikta v polovici 12 storočia zriadením samostatného komplexu Svätého Ducha. V polovici 14 storočia kráľ Karol Róbert....
Gróf Csáky palace Bratislava ... dňoch ... neďaleko Rudnayovho námestia a Dómu Sv. Martina v Bratislave. V budove okrem iného sídlila za bývalého režimu Správa služieb dilomatického zboru a jeden čas aj veľvyslanectvo...
Juraj Mičura (výpis z matriky). Mičura - národný dejateľ, signatár Martinskej deklarácie ...avokát v Bytči, synovec Dr. Martin Mičura...
Generál MVDr. Mikuláš Ferjenčík a Slovenská armáda v r.1939-45 * 5.decembra 1904, Polomka - † 4. marec v Denver USA..veliteľstvo Bernolák...veterinárny lekár...
Pauline Metternich Sandor a Simon Sina ......Najväčšiu zásluhu na ich rozvoji mal rod lllésházy. Patrili jemu a rodom s ním príbuzensky...
Augustín Morávek a Vysoká škola zlodejov Z iniciatívy Augustína Morávka vznikol dňa...septembra 1940 Ústredný hospodársky úrad...
Pevnosť Európa nemala žiadnu strechu....synovcami boli František Politzer wireles operator...
Čertova stena.....film....na Téryho chate...Václav Wasserman...Jána Rotha... Ireny Cihovej (Schaner)...SLOVLIK.. Klára Cihová. (Ich otec Emil Ciho)...
Coneco ...Výstava v Bratislave v areáli Incheba 04. - 8.04.2006 prekonala všetky očakávania vystavovateľov. Osobitne pozitívne možno hodnotiť účasť rôznych českých firiem, ktoré...
Kaštiele v Nitrianskej stolici...Hunyady László (Ladislav, Ladislaus)...Pál (Paolus, Pavel) Sandor de...Čereňanoch...Ivanke pri Nitre 18.storoč...(vydatej Madocsányi)...1625 nitriansky vicežupan Ladislav (Lászlo) Sandor de Szlavnicza...Alžbeta Balogh..* Štátny archív v Nitre..Hunyady z Mojmíroviec (1245 )...hrad Branč...Nyári...komposesorát.
Ferdinand Coburg ...Ondrejkovics-Sandor de Slavnicza .....Ferdinand, Jeho Výsosť cár otec Bulharský....Coburg ...
Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková ...v r. 1927 v kúpeloch na Sliači...Anna Horvátová, sekretárka poslanca Pavla Čarnogurského...v r. 1942...rodina Buchler...


........



 


Notársky stav

4. února 2008 v 14:10




D. Stephanus Ondrejkovics bol po svojom úspešnom pôsobení vo funkcii Obvodného notára v Dolných Držkovciach preložený do funkcie Obvodného notára v Šimonovanoch. V neďalekých Veľkých Bieliciach bol Obvodným notárom jeho zať D. Stephanus Turba. V okolí rajónu Šimonovany pôsobili jeho ďalší zaťovia Obvodný notár D.Stephanus Androvics, Obvodný notár D. Rudolf Mičura. Jeho rodinou bol aj Obvodný notár Stefan Balazsovics a Obvodný notár Michael Turba.
V dome Obvodného notára Štefana Ondrejkoviča (Stephanus Ondrejkovics) ako seniora, sa stretávali vážení páni notári zo širokého okolia. Tu prejednávali profesionálne, politicky a ľudsky delikátnejšie problémy. Uzatvárali ich v konečnom dôsledku všeobecným konsenzom, v ktorom mal konečné slovo D.Stephanus Ondrejkovics, vysoký modrooký krásny starec s hustými bielymi vlasmi a impozantnou bielou bradou. Po vyčerpávajúcich rokovaniach usporadúval domáci pán stavovsky družné večery, pri ktorých si uctili pánov notárov svojou štvorručnou hrou na cimbale Lenka a Božka, jeho mladučké krásne dcéry. Aj po mnohých rokoch si pamätajú potomkovia miestnych vážených rodín, že takto prejednané a tu uzavreté dohody osvietení páni notári vždy dodržali. V Malých Bieliciach boli v tých časoch známe termálne kúpele, hojne navštevované váženými rodinami z okolia. Počas svojich školských prázdnin tu predávali gymnazistky Lenka a Božka vstupenky do kúpeľov aj stretnutím s nimi rozveseleným kolegom a priateľom ich cteného pána otca.
Pplk. tank Aladár Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza. Jeho starí otcovia boli Obvodný notár Stephanus Ondrejkovics I. a Obvodný notár Michael Turba. Jeho staré matky boli Anna Sandor de Szlavnicza vydatá Ondrejkovics a Pauline Balazsovics vydatá Turba ktorej otec Stephanus Balazsovics bol tiež Obvodný notár.
Rozľahlý palác s erbom rodu trenčianskeho vicežupana Gaspara Sandor de Szlavnicza v Trenčíne. V súčasnosti je tu umiestnené múzeum. Cez funkciu Hlavného slúžneho vicežupanovi podliehali Obvodní notári v Trenčianskej župe. Notár Stephanus Ondrejkovics bol skutočným a nezištným priateľom aj majiteľa veľkostatku v Šimonovanoch Mórica Salzbergera. Pán veľkostatkár s úspechom choval ušľachtilé pretekárske kone podľa príkladu Vysoko urodzeného Mórica grófa Sandor de Szlavnica, bratanca Osvietenej pani Anny, manželky pána Obvodného notára. Pevnosť ich priateľstva každoročne skúšal svojou agresivitou v období ruje impozantný jeleň pána notára (choval ho podľa ich rodinného erbu), ktorého mu dovolil pán Salzberger (snáď nerozvážne), chovať v jeho parku.
Viac ako 14 rokov po smrti pána Obvodného notára sa uzatvoril žeravý kruh okolo pána veľkostatkára Salzbergera a jeho detí z rasových dôvodov. Necítil sa ako žid, aj spôsobom života sa prispôsobil okoliu. Neuvedomil si pravdepodobne, že jeho priateľ a ochranca Stephanus Ondrejkovics už dlhší čas nežije a pre jeho s rodinou je najrozumnejšie riešenie emigrácia. Pán Salzberger odpredal svoj veľkostatok firme Baťa ú.s. v Batizovciach ešte pred rokom 1939. On i jeho deti dostali výnimku z rasových zákonov.


Náhrobný kameň Obvodného notára Stefana Ondrejkoviča na cintoríne vo Veľkých Bieliciach, autorovho prastarého otca po oprave. Vpravo je náhrobný kameň jeho svokry, autorovej praprastarej matky Urodzenej pani Márie Sandor de Szlavnicza rod. Marko.
Aktivitami oživujúcimi históriu Hornej Nitry sa zaoberá jedna z osobností mesta Partizánske pán Peter Múčka. K nim patrí okrem publikácie zozbieraných historických podkladov aj ich záchrana a indetifikácia. Aj náhrobné kamene na fotografii identifikovali a nezištne opravili v záujme zachovania historických podkladov pre budúce generácie spolu s priateľom pánom Jurajom Krasulom, ktorý je poslancom MsZ v Partizánskom, Bieličan. Bez neho by to nebolo jednoduché..


Súsošie Svätá rodina v obci Veľké Úľany. Postavili ho v roku 1871 D. Ondrejkovics János a D. Kovács Erzsébet. V r.1830-47 občania Banskej Bystrice Maximilianus von Ondrejkovits, D. Priehradský a S. Sumrak boli akcionári cukrovaru vo Veľkých Úľanoch.


Joannes *18.07.1872 Rohov č.60, rodičia Joannes Ravasz Nobilis Rohoviensis a Maria Ondrejkovics, krstní rodičia Josephus Ravasz Nobilis Rohoviensis a Maria Nozdroviczky. Anna Ravas bola manželka Juraja, člena rodu Sandor de Szlavnicza. Rodina Nozdroviczký bola s týmto rodom viacnásobne príbuzná. Sobášom Obvodného notára D. Štefana Ondrejkoviča s Annou Sandor de Szlavnicza sa rozšíril ich príbuzenský vzťah. Jeho syn Štefan v tom pokračoval, keď sa zosobášil s Máriou dcérou notára Turbu a vnučkou Stefana Balazsovitsa a Anny Závodszky.


Janos *30.06.1850 Bánovce nad Bebravou, jeho rodičia Anton (Antal) Zsittnyan a Mária Kmetyko. Matka pána Obvodného notára v Dolných Držkovciach a neskôr v Šimonovanoch Stephana Ondrejkoviča bola pani Antónia Zsittnyan. Úrad zdedil po pánovi notárovi Karolovi Kmeťkovi, svojom príbuznom po matke, ktorý bol otcom prvého slovenského arcibiskupa ThDr. Karola Kmeťka.

III. tábla.
Balás, ki a II. táblán.; Mátyás; Mátyás; Mátyás †; István; Pál; Miklós; Sándor; Gábor; István †; László. †; Mátyás †; Péter.; Pál.; János.; Miklós; Soma.; János; Pál.; József.; Dániel †; Miklós. †; Samu.; Péter; József; Samu.; Pál.; Gábor.; I. Imre 1776. (Gedey Zsuzsa); Eszter (Tamás Sandor de Szlavnicza) ; Apollonia (Sembery László); II. Imre Kis-Zellőben (Prónay Amal.); László (Péchy Petronella.) Zsigmond honti képviselő 1848. (Rudnay Etelka); III. Imre forr. ezr. (nyéki Németh Mária); Ida (báró Kaas Ede); Petronella.; Oszkár.; László.; Móricz. †; Béla.; György.; Ödön.; Etelka (Szilassy István); Ida. (Rőth Sándor); Amália.; Jolánta.


Jeden z najvýznamnejších Slovákov 19. a 20. storočia, od 1919 do 1922 generálny dozorca evanjelickej cirkvi, poslanec NZ, od roku 1920 predseda slovenského výboru Ústredného zväzu československých priemyselníkov JUDr. Milan Ivánka de Draskócz et Jordánfold mal blízkych príbuzných vysokých funkcionárov Trenčianskej a Nitrianskej župy (okrem tu neuveďených ďalších žúp). Po roku 1939 sa zapojil do odboja a do roku bol 1945 väznený v Terezíne. Poznámka: Stephanus Ivánka de Draskócz et Jordánfold a jeho manželka Anna Zsittnyan, Bánovce nad Bebravou rok 1845. Ctenou pani matkou Obvodného notára v Dolných Držkovciach a Šimonovanoch Stefana I. Ondrejkoviča narodeného v Bánovciach nad Bebravou bola Antónia Zsittnyan, Urodzenou pani matkou jeho Urodzeného pána svokra Stephana Sandora de Szlavnicza bola Eszter Ivánka de Draskócz et Jordánfold ;

Štvrtá správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne za školský rok 1921-1922, strany 10 a 11. V správe sú uveďení na str. 11, 12 žiaci II. triedy Reis Štefan, Zliechov (Trenčianske Teplice) a Tiso Jozef, Trenčín, na str. 13 žiak IV. triedy Kočiš Oldřich (šéfredaktor a minister Aladár Kočiš), Trenčín. Žiaci 1.a triedy Ružena Martinová (budúca sudkyňa Dr. Ružena Martiny-Brtková, vydala vedome zavádzajúce Uznesenie OS TN "Vyhlásenie za mŕtvu" sp.zn. M 155/1947 z 13.01.1948 poškodzujúce a znevažujúce rodiny Stiglitz, Buchler, Ličko, Ondrejkovič, Lederer, Kellermann), narodená v Budapešti (Trenčín), Ladislav Kellermann, Trenčín a 1.b triedy Oldrich Ondrejkovič (v skutočnosti Aladár Ondrejkovič) narodeny v Čiernej Lehote (Lednické Rovné).

Personál gymnázia svojvoľne účelovo zmenil krstné meno Aladára II. Ondrejkoviča na Oldrich. Jeho bezdentní (resp. ktorí mali iba dcéry) rodinní príslušníci s najvyšším postavením na Ministerstve pre správu Slovenska v Bratislave a v trenčianskej a nitrianskej župe ktorými bol určený za budúcu hlavu rodu proti tomu namietali. Škandál si aj po rokoch pamätali bývalí študenti gymnázia.

Výročná správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne za školský rok 1922-1923, I.a trieda: Anton Bútora, Nemšová, Peter Černo, Prusy, Karol Dembovský, Tr. Teplá, Max Drucker, Trenčín (Trenčianske Teplice), Štefan Ďuriš, Stankovce I.c treida: Koloman Prónay, Malá Slatina (Továrniky), Renáta Tausová (budúca manželka Jozefa Tisu), Bošáca (Trenčín), Imrich Záhumenský, Vysoká ;

VIII. Ročná správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne za školský rok 1925-1926, VI.A trieda 21. *Štefan Reis (minister spravodlivosti 1950-1953), Zliechov-Gápel (Trenčianske Teplice), 26. Jozef Tiso (riaditeľ Kvasnicovej továrne), Trenčín ;

XII. Výročná správa Čs. štátneho vyššieho reálneho gymnázia "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne za školský rok 1929-1930, str. 32, I.b 13. Edita Ondrejkovičová Prečin Lehota (Trenčín) str. 32, V.b 36. Pavel Žitňan, Bánovce n./Bebr. str. 38 ;


Pán veľkostatkár Móric Salzberger bol zaslúžilým členom aj veľkým finančným prispievateľom Masarykovej Leteckej Ligy MLL


Civilné letisko Bielice okolo roku 1933. Na fotografii je dopravné lietadlo Avia Fokker F VII registračnej značky OK ZJE

V roku 1937 bol v obci Melčice vedúci notár Ferdinand Taus. Požiadal o preloženie do Parkanu. Bolo mu vyhovené až keď sa zriekol svojho dovtedajšieho náboženstva. Zdroj: Pamätná kniha obce Kochanovce 1937-1949.


Zoznam finančných príspevkov Verejných notárov na Obranu republiky zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi do dňa 31. augusta 1938. Dr. Viktor Ravasz prispel sumou 900 Kč.

Podľa autorovi ústne podanej informácie miestnymi obyvateľmi vo Veľkých Bieliciach, sa v roku 1945 (nakoľko sa podľa nich cítil Maďar) pripojil pán Salzberger s rodinou k maďarskému vojsku, ktoré ustupovalo cez Šimonovany pred sovietskou armádou a odišiel s nimi do Nemecka. Obdobná informácia bola opakovaná v periodickej tlači. Pri návšteve v Bošanoch autorovi pred štyrmi rokmi povedal pán starosta o tejto udalosti niečo iné. Na potvrdenie jeho informácie mu dal telefónne číslo pána Semana, Salzbergerovho synovca. Ten mu po vzájomnom sa predstavení a oboznámení sa s vzájomnými rodinnými pomermi povedal, že jeho matku, otca i jeho samého po povstaní uväznili a deportovali príslušníci Hlinkovej gardy s tým, že musia so židmi spraviť poriadok. Matka pána Semana bola Slovenka a on ako jej syn mal výnimku z rasových zákonov. Výnimka z rasových zákonov sa vzťahovala aj na otca, vzhľadom na jeho manželku. Napriek tomu ich všetkých deportovali do koncentračného tábora v Nemecku. Pani Semanová zahynula v koncentračnom tábore a otec pána Semana zomrel pri vysilujúcich hladových pochodoch. Mladší Seman prežil, ako silný mladík. Po vojne sa vrátil do Bošan. Hľadal svoju rodinu Salzberger v Šimonovanoch. Po dôvernej informácii sa dozvedel, že pána Salzbergera aj s rodinou gardisti postrieľali a zahrabali za dedinou do priekopy. Podľa svojej výpovede sa pán Seman postaral o exhumáciu a riadne pochovanie týchto členov rodiny.
Potom len už vietor času a zabudnutie navždy uzavreli minulosť a budúcnosť vážených miestnych rodín.


Poznámka: Hajdúsi Stefana Bočkaya v máji roku 1605 pod velením Gregora Némethyho prekročili pri Bratislave Dunaj a začali plieniť Zadunajsko, Rakúsko a Moravu ; napríklad aj Koloman Prónay z veľmi zámožnej rodiny z územia Slovenska bol pokrvným príbuzným aj spolužiakom pplk. tank. Aladára II. Ondrejkoviča.












Motorové vozidlá

28. srpna 2007 v 20:48

Po jari roku 1945 obdržala Tatrička kapitána tank. Aladára II. Ondrejkoviča, pôvodne typu Tatra T 57 sport novú karosériu typu Tatra T 57 A tudor.


Strieborná Tatra T 57A


Vyprosťovacie vozidlo Tatra T 138 AV 8 ziskalo uznanie vojakov 62.automobilového práporu vrátane autora modernosťou, eleganciou, kvalitou dielenského spracovania a pohodlnosťou. V roku 1966 boli češi aj slováci oveľa náročnejší na kvalitu strojárenských výrobkov značky Made in Czechoslovakia ako dnes CZECH MADE, alebo Made in Slovakia. Pokladali za samozrejmosť, že predstavovala svetovú špičku. Nepredpokladali, že nastane postupný pokles úrovňe strojárenskej výroby v ich krajine od roku 1966 do roku 1989 ktorý sa zrýchli do roku 2018.


Tehlovo červený automobil Škoda 1000 MB v exportom prevedení so sivým čalúnením sedadiel, krémovo-bielou strechou a lakovanou maskou bol v roku 1969 autorov prvý automobil.


Bledomodrý Жигули VAZ 2101 spz. BAC - 27 54. Autorov spoľahlivý, rýchly, ale zároveň aj robustný VAZ 2101 bol svojho času nejlepšie rodinné osobné auto na vnútornom československom automobilovom trhu.


Жигули VAZ 2101 t.j Žiguli 1200 mal spoľahlivý, tichý zároveň robustný motor. Na autorovom vozidle jediná závada bolo roztrhnutie ventilátora chladiča a jeho prerazenie po jeho hnaní do nadmerných otáčiek treťou osobou.


FIAT 128 spz. BAB - 70 97. Autorov Fiat 128 L bol príjemný, rýchly, obratný, ale na slovenské cesty málo odolný. Prístupnosť náhradných náhradných dielov bola problematickejšia ešte viac ako ich vysoká cena.


Motor s rozvodom OHC vozu Fiat 128L bol v celku spoľahlivý a ochotne išiel do otáčok. To sa nedá povedať o jeho elektrickom príslušenstve npr. o rozdelovači, spínacej skrinke a alternátore. Aj rozvodový gumenný remeň mal obmedzenú životnosť. Okrem Mototechny České Budějovice sa nikde inde nedal kúpiť.


VAZ 2103 Жигули 1500, zelený farby trávy bol vo vlastníctve autora o niečo neskôr. Bola to vtedajšie slovenské pomery už vyššia kategória vozidiel. Autor dvakrát menil spínaciu skrinku, na dnešné pomery bola lacná. Jeho nevýhodou bola o niečo vyššia spotreba paliva a v zime v snehu na neodrhnutých cestách ľahký zadok.




Pevnosť Európa

22. července 2007 v 17:32

.........................................................................................................................................................
Hudobná skladateľka Júlia Ličková rod. Stiglitz, Greta Ličková (budúca majsterka Slovenskej republiky v plávaní v r.1941-1943), Alžbeta Ličková (budúca nositeľka vysokých štátnych vyznamenaní), Robert Ličko a ich otec živnostník Ján Ličko II, bývalý príslušník k.u.k Kriegsmarine (slúžil na SMS Novara a SMS Viribus Unitis) v roku 1930 v Trenčíne.
Júlia
Rakúsko-uhorské námorníctvo, Císárske a kráľovské vojnové námorníctvo, skrátene C. a k. vojnové námornictvo (nemecky Kaiserliche und Königliche Kriegsmarine, skrátene K. u. k. Kriegsmarine, maďarsky Császári és Királyi Haditengerészet) bolo námornou zložkou ozbrojených síl Rakúsko-Uhorska.

Bratancom a druhostupňovými synovcami Júlie Ličkovej rodenej Stiglitz boli príslušníci Čs. vojenského letectva vo Francii a následne vo Veľkej Británii (vo vojnových rokoch 1939 - 1945) v službe u Royal Air Force Bomber Command -
ing. Bernard (Bartolomej, Berco) Buchler, narodený v Považskej Bystrici, (syn brata matky Júlie Ličko a súrodenec Jána Buchlera), pozemný mechanik u Royal Air Force Volunteer Reserve (predtým dobrovoľník v Španielskej občianskej vojne).


Civilným lietadlom Douglas Dc-2 Holandskej leteckej spoločnosti KLM plk. F. Moravec uletel s desiatimi vysokými zpravodajskými dôstojníkmi 14.marca 1939 krížom cez Nemecko osem hodín pred okupovaním Prahy Wehrmachtom. Rešpektovaný partner a obávaný súper svetových zpravodajských centrál plk. gšt. František Moravec, prednosta 2. odd. HŠ bol priamy nadriadený mjr. gšt. Alojza Androviča v 2. oddelení Hlavného štábu v Prahe. Mjr. Androvič (príbuzný oboch rodičov por. jazd. Aladára II. Ondrejkoviča) jeden z troch majorov generálneho štábu slovenskej národnosti v tejto hodnosti vtedajšej Čs.armády, odcestoval 14. marca 1939 na Slovensko s úlohami jeho sekcie. Práve v tejto súvislosti po Míchovskej dohode bol Krajinským úradom v Bratislave už predtým Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič preložený do Prešova a poverený osobitými úlohami nad rámec jeho povinností.
B Mk.III.
Jozef Politzer, čatár aspirant narodený * 17/04/1913 Považská Bystrica - Stupné, Sergeant No 787875, 311 Squdron, palubný operátor - strelec WOP/AG Royal Air Force Volunteer Reserve + 11/04/1942 čet/R/pplk. Nevrátil sa z nočného náletu na Essen s bombardovacím lietadlom Vickers Wellington KX - 2, 28836, nad cieľom ťažko poškodeným nemeckou paľbou. Lietadlo pri spiatočnom lete havarovalo a celá posádke našla smrť v plameňoch svojho stroja. Pochovaná bola na vojenskom cintoríne Bergen - op - zoom (Holandsko), 31 - A - 11.
Pol
Letec čatár aspirant Jozef Politzer je na snímke tretí zľava. Fotografie z jeho denníku autorovi poslal jeho bratanec pán Štefan Klement dňa 13.02.2010.
pel
Politzer Maximilián, rotný narodený * 11/08/1919 Koryčany, Sergeant No 787688 138 Squadron, pilot, Royal Air Force Volunteer Reserve + 10/03/1942 rtn/R/plk. Zahynul v plameňoch pri havárii bombardovacieho lietadla Whitley Mk V., Z9125 po štarte z letiska Stradishall k nočnému operačnému letu. Súčasne zahynuli traja členovia posádky. Spopolnený bol v krematóriu v Cembridge dňa 14.03.1942. Popol oboch bol po vojne prevezený do ČSR. Obe urny sú dnes uložené v sieni padlých bojovníkov v Národnom pamätníku na vrchu Vítkov v Prahe.
Lost
Lost
Bomber Gommand Royal Air Force 311 Squadron Vickers Wellington B Mk III. British twen-engine medium bomber.
Royal Air Force 138 Squadron Armstrong - Whitworth Whitley Mk.V. British twen-engine medium bomber.
Pane
.....Pane


V Novom evanjelickom kostole na Legionárskej ul. v Bratislave sa snúbenci Alžbeta Ličková a npor. aut. Aladár II. Ondrejkovič zosobášili na jar roku 1944. Predtým Alžbeta vystúpila zo zamestnania vo firme Telefunken AG v Bratislave. Vzhľadom na rasové zákony ktoré sa vzťahovali na štátnych zamestnancov bol nútený npor. aut. Ondrejkovič ešte pred sobášom rezignovať z činnej služby v Slovenskej armáde. Svedkami na ich neverejnom sobášnom obrade boli syn Obvodného notára v Liptovskom Jáne a priateľ snúbenca Dr. Viktor Pavella a arizátor pán Mikuláš Líška, po dohovore s rodinou Stiglitz od r.1939-1940 nový majiteľ 1/2 Herbária Trenčín, firmy rodiny snúbenice. Na príhovor švagra snúbenca evanjelického redaktora Andreja Vrbackého, ich sobášil kňaz Dr. Ladislav Jurkovič zo slávnej evanjelickej rodiny. Matrikár Albert Okolicsányi zo známej a starej rodiny z Turca bol pokrvný príbuzný snúbenca po jeho starej matke Anne Sandor de Szlavnicza.

V záujme utajenia svojej identity novomanželia odcestovali hneď po sobáši na Východné Slovensko s malou zástavkou v Trenčíne, kde sa k nim pripojila matka nevesty Júlia Ličková rod. Stiglitz. Obaja novomanželia pozývali aj starú matku nevesty Sarlotu Stiglitz rod. Buchler aby išla s nimi, ale jej syn Pavol s jej ďalšou dcérou s tým nesúhlasili.


Ubytovanie im bez pripomienok poskytol priateľ celej rozvetvenej notárskej rodiny Ondrejkovič, predseda Klubu slovenských turistov a lyžiarov Okresný náčelník v Kežmarku Dr. Alexander Lušček, švagor generála M. R. Štefánika a Verejného notára v Spišskej Novej Vsi Dr. Ladislava Štefánika.

Poznámky: 20. výr. zpráva Štát. čsl. reál. gym. Ľ. Štúra v Trenčíne za šk. r. 1937-38. Menoslov abiturientov (hviezdičkou označení složili skúšku dospelosti s vyznamenaním) VIII. A trieda. ....10. Mikuláš Dohnányi, 11. Rudolf Feldek, 12. *Juraj Fuchs (v roku 1946 asistent profesorky Gizely Ondrejkovič Kerney vo volebnej kampani za DS, neskôr redaktor) str. 50, III. A trieda... 20. Ervín Kellermann, Trenčín. 32. Alexander Pelikán, Trenčín. 34. Erich Pollák, Trenčín. 38. Robert Schlesinger, Trenčín. 43. František Veselý, Žarnovica (Trenčín) ...Milada Formánková triedna profesorka IV.A, Ján Mališ, triedny profesor IV.B ;



Paolus Ondrejkovics - Sandor de Szlavnicza II.

14. července 2007 v 15:10

Gaspar (Gasparus, Caspar, Gaspár) I. Sandor de Szlavnicza 1556 trencséni alispán (trenčiansky vicežupan) jeho manželky boli postupne 1. Margit Schvela 2. Kata Barackay syn Pavel (Paolus, Pál) I. Sandor de Szlavnicza, Emericus (Imre, Imrich) I. Sandor de Szlavnicza trencséni alispán, trenčiansky vicežupan 1637, (nádasdi Krisztina Darabos),
Vicežupan
Stefan (Stephanus, Isván) II. Sandor de Szlavnicza †, Alžbeta (Erzse, Elisabeth) Sandor de Szlavnicza, jej manžel b. Ján (Joanes, János) gróf Pongrácz, Susanne (Zsuzsi, Zuzana) Sandor de Szlavnicza (ákoshazi Miklós Sarkány), František (Ferencz) I. Sandor de Slavnicza, jeho manželka bola Katarína (Catherine, Kata) barónka von Rottal, Emericus (Imrich, Imre) I. Sandor de Szlavnicza, (trencséni alispán, trenčiansky vicežupan) 1637, jeho manželka (nádasdi Krisztina Darabos), ich deti Stephan (Stephanus, István) III Sandor de Szlavnicza, jeho manželky boli postupne 1. Eva grófka Mariássy de Markusfalva (Markušovce) 2. Helena (Ilona, Jelena) grófka Forgách de Ghýmes et Gács 3. Alžbeta (Elisabeth, Ersze) grófka Révay de Szklabina et Blatnicza, Katarína (Catherine, Kata) Sandor de Szlavnicza, jej manžel bol Peter (Petrus, Péter) gróf Apponyi de Nagy-Apponyi. Stephan (Stephanus, István) III. Sandor de Szlavnicza, jeho postupne tri manželky boli


1. Eva grófka Mariássy de Markusfalva 2. Helena (Ilona, Jelena) grófka Forgách de Ghymes et Gács (Anton gróf Forgách bol vládny komisár v Košiciach v rokoch 1851-1853), 3. Erzse grófka Révay de Szklabina et Blatnicza, Katarína (Catherine, Kata) Sandor de Szlavnicza jej manžel bol (Divék Sándor Ujfalussy), Magdolna Sandor de Szlavnicza (b. Matyás Majthényi), Zsófia Sandor de Szlavnicza, jej manžel (Imre Karner) Imrich (Emericus, Imre) II. Sandor de Szlavnicza, jeho manželka Magdolna Okolicsányi, ich deti boli Pavel (Paolus, Pál) III. Sandor de Szlavnicza, (trencséni alispán, trenčiansky vicežupan) 1714 jeho manželky boli 1. N. Radvanszky 2. Anna Dobay,
DNA
František (Ferencz, Franz) II Sandor de Szlavnicza, jeho manželky boli postupne 1. Anna barónka Balassa de Gyarmat 2. Magdolna Gáfor. Pavel (Paolus, Pál) III. Sandor de Szlavnicza 1714, jeho manželky boli postupne


1. N. Radvanszky barónka de Radvany 2. Anna Dobay, ich deti boli Ladislaus (László) Sandor de Szlavnicza, jeho manželka bola Klára Plathy ich deti Imre Sandor de Szlavnicza †, László Sandor †, Mihály Sandor de Szlavnicza jeho manželka bola Anna Sirmiensis ich syn Paolus (Pál) Sandor de Szlavnicza, Paolus (Pál) Sandor de Szlavnicza syn (Lászla Sandor de Szlavnicza a Kláry Plathy) jeho manželka Zsuzsi Sréter, Carolus (Karóly) Sandor de Szlavnicza jeho manželka Erzse Sréter †), Stephanus (István) Sandor de Szlavnicza, syn Lászla Sandora de Szlavnicza a Kláry Plathy jeho manž. Terézia Beniczky, Lajos Sandor de Szlavnicza syn Lászla Sandor de Szlavnicza a Kláry Plathy 1768, Bora Sandor de Szlavnicza bola dcéra Lászla Sandora de Szlavnicza a Kláry Plathy, jej bol manžel Ján (Joanes) Ottlík

Jean-Baptiste Colbert marquis de Seignelay minister financií v čase kuruckého povstania keď ho Francúzsko podporovalo. V tejto súvislosti kurucký vyslanec Gasparus IV Sandor de Szlavnicza pôsobil na dvore kráľa Ľudovíta XIV.

(jeho praotec plukovník Georgius Ottlyk *1656 †1730 sa v r.1683 pridal ku kniežaťu Imrichovi Thokoly, neskôr bol generál u kniežaťa Františka II Rákoczi), Zsuzsa Sandor de Szlavnicza bola dcéra Lászla Sandora de Szlavnicza a Kláry Plathy, jej manžel Sándor Ilgó, Anna Mária Sandor dcéra Lászla Sandora a Kláry Plathy. Paolus (Pál) Sandor de Szlavnicza syn Kláry Plathy a Lászla Sandora de Szlavnicza jeho manželka bola Zsuzsi Sréter (Sreter von Szanda Stefan RK Oberst 189. Promotion von 27.6.1922. Nositeľ Military Maria Theresia Order), ich deti Carolus (Karóly) Sandor de Szlavnicza - leányok, Pál (Paolus) Morvában, Lajos Sandor de Szlavnicza †. Syn Pála (Pavel, Paolus) III Sandor de Szlavnicza, Stephanni (István) Sandor de Szlavnicza jeho


manželka Theresia Beniczky de Benicz et Micsinye ich deti Thomas Sandor de Szlavnicza (manž. Estera Ivanka de Draskócz et Jordánfold *04.06.1786 Malé Zlievce), László Sandor †, Mihály Sandor. Thomas Sandor de Szlavnicza jeho deti Stephanus Emericus Sandor *16.12.1806 Malé Zlievce, Zsigmond Sandor, László Sandor, Kálmán Sandor de Szlavnicza. Stephanus (István) Sandor de Szlavnicza a manželka Adelheida Sandor de Szlavnicza ich deti Esztér a Béla Sandor. Zsigmond Sandor de Szlavnicza jeho manželka Mária Beniczky de Benicz et Micsinye ich syn Gejza. Ferencz II Sandor de Szlavnicza (*1695 †15.11.1760 Ostratice) jeho manželky boli

Barón Balassa
1. Anna Balassa de Kékkő et Gyarmat *1698 †18.9.1731 (na prvom poschodí paláca rodu Balassa v Bratislave na Panskej 15 je erb grófa Franza Philipa grófa von Lamberg) 2. Magdolna Gáfor. Ágnes Sandor (Petrikovics), Juliana Sandor, Imre Sandor de Szlavnicza jeho manželka bola Zsuzsi Dávid, Magdolna (Justné), 2-tól Péter (Petrus) Sandor de Slavnicza †, János Sandor de Szlavnicza, Ferenz Sandor de Szlavnicza, Antal Sandor de Szlavnicza jeho manželka Anna Príleszky, Janka Sandor de Szlavnica, jej manžel László (Ladislaus) Vály, Jozefa Sandor. János Sandor de Szlavnicza jeho synovia Jozsef (Josephus) Sandor a János Sandor, slávnický richtár a Compossesor Jurko (Gyorgy) Śándor zo Slávnice, syn Joszefa Sandora, jeho manželka Anna Ravasz, János Sandor jeho synovia János Sandor, jeho manželka N. Bubla, Mihály Sandor, jeho manželka (N. Huszár) a Sándor †. János Sandor, jeho manželka N. Bubla, ich deti János Sandor, Mihály Sandor, István (Stephanus) Sandor, Ferencz Sandor, József (Josephus) Sandor, Mária Sandor. Lajos Sandor de Szlavnicza 1768 jeho synovia Dôstojný pán Imrich Sandor de Szlavnicza *05.11.1772 Vaska Slávnica †20.04.1874, vysvätený za kňaza 08.11.1795, kaplánom bol do roku 1799, potom pôsobil na biskupskom úrade v Nitre, od roku 1802 v Novákoch a od roku 1822 bol kanonik v Nitre. Sp.D.


Parentes (rodičia) : Sp. D. Ludovicus Sandor de Szlavnicza p.t. exactor J. Cottus (Comitatus) a Anna Gedey Locus Originis de Szlavnicza.


Susceptores: Sp. Dn Paulus Szetvay de cu Sp. D. Euphros. Plathy. Sp.Dn. Ladislaus Nozdroviczky de Ead. Fily cum. cons. Polezina Lehotzky, ich synovia Emericus Dionysius *17.07.1793 Trenčín a Ludovicus (Lajos) II Sandor de Szlavnicza J. Cottus (Comitatus) Trench. Ord. Notarius manželka Ludovica Ambrózy bydlisko Slávnica ich deti


dcéra Adelheida Anna Elisabetha Apolonia *14.04.1814 Dolný Kubín, synovia Karóly (Carolus) Sandor de Szlavnicza 1848 sz. biró manželka Zsofi Ambrózy, Lajos Sandor de Szlavnicza 1861 arvák godn. manželka Bora Mednyánszky ich synovia Stephanus (Isván) Sandor, Gejza Sandor, Arpád Sandor. Maliar Ladislaus (László) barón Mednyánszky *23.04.1852 Beckov †17.04.1919 Wien.
Andreas Ondrejkovicz
Valentinus Ondrejkovics. Dôstojný pán Mikolaus Ondrejkovič, farár v mestečku Dechtice v rokoch 1686-88. Martin František Martinkovič bol dechtický farár v rokoch 1674-1682, teologické štúdiá dokončil v r.1652. V tom istom roku sa stal farárom v Malých Topolčanoch, kde v roku 1657 vykonal kanonickú vizitáciu Andreas Szily (rodinne previazaný s rodom Ondrejkovics). V zápisnici o ňom poznamenal, že má 31 rokov, na fare pôsobí päť rokov. 24.apríla 1663 sa stal farárom v Hlohovci. 14.marca 1672 v Nemeckej Ľupči prvým katolíckym farárom po vypovedaní do exilu evanjelického senoira Šimona Frivaldského, realizovanom prepoštom Jurajom Barsónyi, ktorý evanjelikom odňal dva kostoly. Jeden na námestí, druhý na predmestí. Anton Szily (RK major 73. bis 86. Promotion in den Jahren 1809 - 1810. Nositeľ Military Maria Theresia Order).

Liptovskomarský titulárny prepošt Andreas Ondrejkovicz, Ján Ondrejkovics cirkevný sudca 1870. Michael Ondrejkovics Obernotar (Hlavný notár) Saint Georgien (Svätý Jur). Dominus Illustrissimus Stephanus Sandor de Szlavnicza Compossesor jeho manželka D. Mária Marko, ich dcéra


Anna Maria Sandor de Szlavnicza, jej manžel bol Obvodný notár Stephanus Ondrejkovics. Svedkovia na ich svadbe boli Urodzení páni, pokrvná rodina rodu Sandor de Szlavnicza compossesor Carolus Vály a Josephus Schurmann - Verejný sudca (Szurmay von Uzsok Alexander Freiherr RK Feldmrschalleutnant 18. Promotion vom 17.8.1917. Nositeľ Military Maria Theresia Order). Krstní rodičia Anny Sandor de Szlavnicza boli Caroline Pirott (Piret de Bihain Eugen Freiherr RK Generalmajor 166. bis 168. Promotion vom 29.84.10.1866 10.2.1870. Nositeľ Military Maria Theresia Order) a compossesor Josephus Mihalovics, Casimirus Horváth, jeho manželka Marko (Horvath Anton von RK Rittmeister 66. Promotion vom 18.81801. Nositeľ Military Maria Theresia Order),
Biblia
Petrus Ondrejkovics jeho manželka bola Antonia Ondrejkovics rodená Zsittnyan (Žitňan), ich syn bol Obvodný notár Stephanus I. Ondrejkovics, svedkovia bol Július Némethy, Antonius (Anton) Zsittnyan. Obvodný notár Stephanus Ondrejkovics (v obvodoch Dolné Držkovce a Šimonovany), jeho manželka bola Anna Ondrejkovics rodená Sandor de Szlavnicza, mali deti učiteľa správcu v Čiernej Lehote, Lednických Rovniach a Trebaticiach *1882 Dolné Držkovce †1954 Bratislava Stephanus II. Ondrejkovics - Sandor de (Ondrejkovič Stefan), Obvodný notár Vojtech Ondrejkovič *02.02.1896 Dolné Držkovce †1966, Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič *1889 Dolné Držkovce †1964 Bratislava, (Hlavný slúžny Topolčany, Okresný náčelník Považská Bystrica, Zlaté Moravce, Prešov, Bratislava - Mesto, Bratislava - Vidiek, po r.1946 policajný trestný sudca Bratislava), Ján Ondrejkovics †1914 na fronte Bielorusko, Jozef Ondrejkovics †1915 na fronte, Ladislav Ondrejkovič †1918 na fronte, Titus Ondrejkovič fronte †1917 na fronte, Ľudovít Ondrejkovič †1916 na fronte.
Mária Turba rodená Ondrejkovics jej manžel bol Štefan (Stephanus) Turba, Anna Ondrejkovics vydatá Mičura, jej manžel Rudolf Mičura Obvodný notár v Dlhom Poli, ich dcéra Melánia Mičura, Elizabeth Ondrejkovics, Obvodný notár Vojtech Ondrejkovics, Antonia Ondrejkovics, Ján Ondrejkovics, Lenka Ondrejkovics, Božka Ondrejkovics. Obvodný notár Michael Turba (Botta d´Adorno Jakob Marquis RK Major 6. Promotion vom 22.12.1761. Nositeľ Military Maria Theresia Order) bol Obvodným notárom v Prievidzi a Bojniciach jeho manželka bola Pauline Balazsovics, ich zať bol správca učiteľ pán Stefan (Stephanus) II. Ondrejkovics (Ondrejkovič) jeho manželkabola pani učiteľka Mária Anna Turba *1885, †1964, ich


deti boli (na snímke) slob. asp. jazd. neskôr pplk. tank Aladár II. Ondrejkovič slobodný pán Sandor de Szlavnicza, jeho zástupca JUDr. Valentini z rodiny Valentini Konstantin RK Major 187. Promotion vom 10.6.1921 nositeľ Military Maria Theresia Order) *Čierna Lehota 1909 †Bratislava 2001, prokurista firmy Thonett Mundus Tibor Ondrejkovič *1910, neskôr riaditeľ Nábytkárskych závodov v Bratislave, jeho manželka bola Piroška Elefanty, Editka Ondrejkovič *1917 † 6.3.1999 Bratislava, jej manžel Andrej Vrbacký (nar. 16.04.1908 v USA Bedford, † 04.apríla 1974 Bratislava). Profesor, redaktor, prekladateľ, do r.1941 štátny občan Juhoslávie. Ako redaktor Lidových novín v Belehrade a prof. na Masarykovom gymnáziu v Petrovci často pracoval s veľvyslancom ČSR Jozefom Korbelom. Bol väznený za svoje postoje po obsadení Juhoslávie v Maďarsku. Vymenený Slov. vládou na intervenciu JUDr. Tibora Bohma, advokáta v Budapešti aj s prof. Andrejom Siráckým za osoby uväznené za politickú činnosť v prospech Maďarska Slov. vládou. Bol za svoje občianske postoje väznený neskôr aj na Slovensku, ako redaktor v rokoch 1942-43. (Diplomat - kultúrny ataché v Beograde 1945-49 spolu s veľvyslancom ČSR v Juhoslávii Jozefom Korbelom * Letohrad 1909 † 1977 Denver USA),
Magdaléna Ondrejkovič jej manžel bol ing. Karol Suchánek I. (majster Slovenska v jazde na boboch v r. 1943, neskôr riaditeľ kúpeľov v Turčianskych Tepliciach a následne Správca Tatranských liečebných ústavov a hlavný organizátor FIS vo Vysokých Tatrách v r.1970).
kpt.A.O.S.
Pplk. tank. Aladár II. Ondrejkovič (Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza) *1909, †2001, jeho manželka Alžbeta (Elisabeth) Ondrejkovičová rodená Ličko *1921, ich deti sú ing. Tanja Hoffmann rodená Ondrejkovič *1945, Paolus Ondrejkovics *1946, Dr. Eva Svarinsk. rodená Ondrejkovič *1949, Boris Ondrejkovič *1954. Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič mal manželku Anna Ondrejkovič rodenú Torok, (Torok Johann Andreas Freiherr RK Oberst 5.Promotion 23.1.1760 nositeľ Maria Theresia Order), ich dcéry 1. Lady Gizella Ondrejkovič jej manžel bol Alexander Kerney (president Thyssen steel of Canada) a 2. Camila Ondrejkovič, jej manžel bol Dr. František Csúzy de (Chuz). Tibor Ondrejkovics, jeho manželka bola Piroška Ondrejkovics rodená Elefanty de, ich deti sú Prof. PhDr. Peter II. Ondrejkovič a Judita Ondrejkovič. Edita Vrbacká rodená Ondrejkovič, jej manžel bol redaktor Andrej Vrbacký, ich deti Dušan Vrbacký† a Miriam Šišoláková. Magda Suchánek rodená Ondrejkovics, jej manžel bol ing. Karol Suchánek, ich synovia sú Karol Suchánek II., ing. Boris Suchánek a Dalibor Suchánek.
Mihály Sandor de Szlavnicza 1743, jeho manželky boli 1. Bossányi Julia 2. Bajthay Terezia, 2-tol Rozália Sandor de Szlavnicza jej manžel bol Motesiczky Imre, Bora Sandor Sandor de Szlavnicza jej manžel bol Dávid Zsigmond 1-tol Mihály Sandor de Szlavnicza 1743, jeho manželka 1.Bossányi Júlia (plk. JUDr. Vojtech Bossányi, otcov príbuzný a priateľ narodený Bošany, bol v mesiaci August roku 1944 prednosta 2.oddelenia hlav.štábu východoslovenskej armády v Prešove, v rokoch päťdesiatych väznený, neskôr na podradnom mieste vedúceho predajne tlačovín v Bratislave. K žiaľu už nebohých rodičov, obidve deti v emigrácii v Canade) 2. Bajthay Terezia ich deti József Sandor de Szlavnicza, Antal Sandor de Szlavnicza *1745 †1802 cs.k.kam. septemvir 1788 grófka Viczay Eszter, János (Ján), Bora, Julia, Teréz. Antal cs.k.kam. deti Vincze Sandor de Szlavnicza, Eszter Sandor de Szlavnicza, 1767, manžel gróf Révay Péter (Petrus). (Szapary Ladislaus Graf RK Feldmarschalleutnant 170. Promotion vom 2.5.1879. Nositeľ Military Maria Theresia Order). Vincze gróf Sandor de Szlavnicza married 1788 Graz, manželka Maria Anna Szapáry de Muraszombath Szechysziget et Szapar born 1769 deti Vilma Sandor de Szlavnicza, sz.1801 sept.5 csill.k.és.p.h. (grof Festetics József Albert),
Železná brána
Železná brána - Iron Gate, obraz namaľoval Ladislaus barón Mednyánszky koncom 19.storočia. O 75 rokov neskôr tieto miesta pravidelne s ČSPD preplavoval aj autor, jeho príbuzný.
Paolus
The village (Banát, today Srbija) Aleksandrovac, Janosik was founded in 1812 by Hungarian Count Fülöp Sándor de Szlavnicza and was named after him as Újsándorfalva.


Náhrobné kamene pod ktorými spočívajú na cintoríne vo Veľkých Bieliciach Obvodný notár Dominus Stefan I. Ondrejkovič a jeho svokra Urodzená pani Mária Sandor de Szlavnicza rod. Marko


Esthera Anna Sidonia Ludovica Sandor de Szlavnicza *04.04.1833 Trenčín. Rodičia Spectabilis Dominus Stephanus Sandor de Szlavnicza J. Cottus (Comitatus) Trenchin Jurassor, atgue Compossesor Ruskotzensis a Spectabilis Dna Adelheida Sandor de Szlavnicza. Lucus originis Slávnica. Testes - Spectabili atgue Domino: Petrus Bogády, Adamus Rudnay, Josephus Pratiny, Sidonia Ambrózy, - Maria Sandor de Szlavnicza, Domicella Susana Sandor de Szlavnicza.


Dominus Perillustrissimus župan Hontskej župy Stephanus barón Ivanka de Draskócz et Jordánföld, bratanec Esthery Sandor de Szlavnicza.

Vysvetlivky: Mária Felícia Thurzó de Bethlenfalva (jej rodičia boli spišský župan Alexius (Elek) II. Thurzó Baron de Bethlenfalva *1540 †05.03.1594 a Barbara (Borbála) Zrínska (Zrínyi) de Serin *17.05.1554 †1594) po †1624 ; Stanislas III gróf Thurzo sa narodil 24. júla 1576 na Bojnickom hrade ako syn Alexeja II. Thurzo a Barbory, rodenej Zrínyi (1551-?). Mal troch bratov, Mikuláša II. (? - 1609), Krištofa III. (1583-1614), Alexeja III. (?-1597) a tri sestry, Magdaléna, Mária Felícia a Zuzana (? - 1608) ;

Poznámky: Prvé číslo novín Mercurius Hungaricus vydal gróf Antal gróf Eszterházy v roku 1705, druhé v máji, augustové číslo Mercurius vyšlo pod názvom Mercurius Veridicus ex Hungaria ;


pamäť






Knez Božko a Tiberghien et Fils 06.04.1941

Mladý Božko v roku 1941 býval v Trenčíne vo vile rodiny Stiglitz na Štefanikovej ulici č. 33. Predtým študoval na ČVUT a praxoval v Liberci v textilnej továrni. Otec mladého Božka bol knez, vladyka Božko a pobočník Jeho Veličenstva kráľa Juhoslávie Petara II.
juhoslavia
Po zatvorení Vysokých škôl v Čechách a na Morave v roku 1939 mladý Božko prešiel na Slovensko a nastúpil na prax do továrne francúzskej firmy Tiberghien et Fils v Trenčíne. Ubytovanie vo vile na Štefanikovej ulici mu zabezpečilo francúzske vedenie firmy, ktoré malo dlhoročné úzke vzťahy k rodičom majiteľky vily pani Valérii Čevelovej rod. Stiglitz. Táto rodina si mladého Božku veľmi vážila a býval ich pravidelným hosťom pri častých spoločenských obedoch a slávnostnej tabuli aj s dievčaťom Alžbetou Ličkovou, neterou domácich. Hrávala s nim občas tenis na ich súkromných tenisových kurtoch, ktoré boli hneď vedľa vily.
Štefanikova 9
Domácich pravidelne informoval o rýchlo sa zhoršujúcej situácii na Balkáne a v kráľovstve Juhoslávia, nakoľko mal dôverné informácie, že jeho vlasť bude v krátkej dobe vojensky napadnutá Nemeckom a obsadená. Informoval ich aj, že on má za tejto situácie zabezpečenú cestu do emigrácie v Londýne. Zakrátko sa rozlúčil a ráno dňa 03.04.1941 odcestoval. Rodina domácich (vážených podnikateľov) o ňom už viac nepočula. Dnes by mohol mať mladý Božko 88 rokov. Nemecká branná moc začala balkánske ťaženie dňa 04.04.1941.
Alžbeta
Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková v druhom stave, rok 1946. Autorovej maminke to darom prírody neodobralo nič na jej kráse.


Tehlovo červená Škoda 1000 MB s bielou strechou, lakovanou maskou a sivým čalúnením bolo autorovo prvé motorové vozidlo, ktoré si zakúpil autor v roku 1969 za jeho zamestnávateľom deponované devízové prostriedky vymenené v Živnobanke Praha za poukážky PZO TUZEX.

Poznámky: Rod Karadjordje kráľa Juhoslávie Petera II. je pokrvne príbuzný s rodom Sandor de Szlavnicza z Trenčianskej a Nitrianskej župy ;

Biblia



Povinná úcta k božím zákonom

17. května 2007 v 23:02
Vysoké stavy sa hlásili k viere a svojej spoločenskej vrstve aj prostredníctvom používania čísla 13 pre označenie vlastných domov, budov úradov a inštitúcií jej preukazovali povinnú úctu. Niektoré rody ho zakomponovali do svojich rodinných listín a rôznych zmlúv.

Popisné číslo 13 mala ešte celkom nedávno v Bratislave Bohoslovecká fakulta UK Katolícky kňažský seminár na Kapitulskej ulici v Bratislave, má ho Židovská synagóga na Hajdukovej ulici č.13 v Bratislave, Najvyšší súd Slovenskej republiky na Župnom námestí č.13 v Bratislave, Esterházyho palác na Panskej ulici č.13 v Bratislave, donedávna ho mal bývalý Uhorský snem teraz Univerzitná knižnica na Ventúrskej ulici v Bratislave a má ho cirkevný súd v Spišskej kapitule. Predtým ho mal aj kanonický dom Liptovskomarského prepošta Andreasa Ondrejkovicz . Označovali ním aj vojenské jednotky.

Naopak za bývalého režimu prideľovali potomkom týchto rodov represívne zložky štátnych orgánov z celkom iného dôvodu dokonca aj telefónne číslo, ktoré ho malo obsiahnuté.


1. Boh je stvoriteľ a riadi všetko stvorenie.
2. Boh je jediný; jeho bytie nie je ohraničené časom.
3. Boh je netelesný.
4. Boh je prvý a posledný.
5. Modliť sa možno jedine k Bohu.
6. Boh sa zjavuje ľuďom, slová prorokov sú pravdivé.
7. Mojžiš je najväčší z prorokov.
8. Mojžiš získal celú Tóru - tak ako ju máme dnes - na Sinaji od Boha.
9. Tóra nikdy nebude pozmenená ani nahradená iným nariadením.
10. Boh pozná myšlienky a skutky všetkých ľudí.
11. Boh je nanajvýš spravodlivý: odmeňuje tých, ktorí dodržiavajú jeho prikázania
a trestá tých, ktorí ich prestupujú.
12. Raz sa nepochybne uskutoční príchod Mesiáša.
13. Mŕtvi budú vzkriesení.


*13.Máj 1717 Wien †29.Nov.1780 Wien


Podľa novej Ríšskej ústavy platnej od 7. marca 1849 o rovnoprávnosti všetkých národností boli zrovnoprávnené aj jazyky národností v Rakúskej monarchii.


Po revolučnom roku 1848 boli zavedené aj na Hornej Nitre a v Trenčianskej stolici matriky v slovakizovanej češtine. Viedli ich farári. V Trenčíne boli zapisované krstné mená a priezviská do matriky podľa českého pravopisu. V priebehu niekoľkých desiatok rokov sa menilo ich zapisovanie z latinského jazyka od roku 1792 postupne do maďarského jazyka, 4. marca 1949 do českého jazyka, v roku 1867 späť do maďarčiny, v roku 1918 do slovenského jazyka. V niektorých okresoch po roku 1938 opäť do maďarčiny až nakoniec po roku 1945 aj v nich späť do slovenčiny. Autor nahliadal do matrík týkajúcich od cca r.1650 jeho rodiny. Okrem chýb v písaní zistil aj opakované veľmi nesprávne zapisovanie krstých mien a priezvísk príslušníkov jeho rodiny. Zistil aj nesprávne zapisovanie jej titulov p. p. ich vynechávanie niektorými matrikármi, keď npr. o rok, dva tituly a tzv. prídomky už opäť zapisovali. Autor zistil úmyselne chybné zápisy matriky v Trenčíne aj po roku 1947. Dali inú identitu v celom kraji veľmi známym príslušníkom jeho rodiny ktorú tým závažne finančne poškodili a verejne hrubo znevážili.

Stephanus Ondrejkovics (Andrejkovics, Ondrejkovits, Ondrejkovič) Obvodný notár v obciach Dolné Držkovce a Šimonovany, narodený dňa 1851 (krstní rodičia Antonius Zsittnyan a manželka Barbora, krstiaci kňaz Ignatius Szabinovszky) v meste Bánovce nad Bebravou (Baán) a jeho Urodzená pani manželka Anna Sandor de Szlavnicza, vydatá Ondrejkovics mali sobáš dňa 13.03.1880. Svedok nevesty bol Carolus Vály, svedok ženícha Adalberthus Nessel, sobášiaci kňaz Aloysius Honza. Automobilový prápor 1. Premávková aut. kolóna, čislo Vojenského preukazu npor. aut. Aladár Ondrejkovič 113/44. Je na zamyslenie, že Vojenská intetifikačná známka autora tiež obsahuje číslo 13, za okolností keď byt jeho rodičov v Bratislave mal číslo 13 a ich telefónne číslo končilo číslom 13.















Augustín Morávek a Vysoká škola zlodejov

12. května 2007 v 18:48

Z iniciatívy Augustína Morávka vznikol dňa 14.septembra 1940, Ústredný hospodársky úrad, ktorého sa stal predsedom. Podriadený bol predsedovi vlády Dr.Bélovi Tukovi.
V príprave arizácií mal plné kompetencie a neobmedzené právomoci, proti jeho rozhodnutiam nebolo odvolanie. Úrad mal 140 zamestnancov podliehajúcich Morávkovi. Kompetenčne mu podliehala aj Ústredňa Židov, na celom Slovensku mala 350 zamestnancov ktorí museli s ÚHÚ spolupracovať.
Podľa ÚHÚ bolo pred arizáciami na Slovensku viac ako 12 tisíc židovských živností a firiem. Zlikvidovali viac ako 10 tisíc, atraktívnejšie boli arizované. Arizátor mal štátu za firmu zaplatiť. S arizáciou bola spojená korupcia. Svoju úlohu najlepšie sám charakterizoval sám Dieter Wisliceny: " keď sa Židom vezmú obchody a majetok, musí sa pre nich v nejakom zmysle nájsť riešenie. Takýmto riešením pre štát je ich vysťahovanie vo veľkom formáte." Samozrejme, rátal s tým, že na Slovensku nájde ochotných spolupracovníkov, ktorým rasistické riešenie židovskej otázky prinesie prospech. Jedným z najiniciatívnejších bol Augustín Morávek. Po májovom rokovaní s predstaviteľmi nemeckej ríše, na ktorom slovenská strana ponúkla deportovanie židovského obyvateľstva, nasledovali ďalšie činy. V lete 1941 odišla do Poľska skupina "expertov-poradcov ", ktorú tvorili z nemeckej strany beráteri Dieter Wislicény a A. Smagon a zo slovenskej strany Augustín Morávek, vedúci 14. oddelenia ministerstva vnútra, ktoré malo na starosti židovskú otázku, Gejza Konka, prezidiálny šéf ministerstva vnútra Izidor Koso, vládny komisár židovských pracovných táborov a stredísk Július Pečúch a veliteľ koncentračného tábora v Ilave Štefan Krchniak. Navštívené pracovné tábory vybrali, účastníci videli to, čo im nemecká strana hodlala ukázať. Reakcie niektorých boli odmietavé. Pečúch uviedol, že podmienky v táboroch budú nakoniec viesť k fyzickej likvidácii väznených a Izidor Koso označil zaobchádzanie s väzňami za neľudské a nekresťanské. Úvahy o budovaní podobných táborov na Slovensku považovali za nereálne. Napriek tomu bol naďalej Morávek jedným z iniciátorov pripravovaných deportácií.
Finančný výnos z arizácií bol pre štát beznádejne nízky a s nasledujúcimi problémami pre Slovensko mimoriadne nevýhodný. Nereálny pokus umelo vytvoriť vrstvu slovenských podnikateľov, ktorí by dokázali riadiť dovtedy fungujúce židovské firmy zlyhal. Dôvodom nebol nedostatok úradníkov, ktorí síce mali kvalifikáciu, ale nemali povahové vlastnosti nevyhnutné pre zodpovednejšiu prácu a arizátorov schopných a najmä ochotných zodpovedne spravovať akýkoľvek majetok. (Boli to v skutočnosti len pažraví spotrebitelia).
Nebezpečnejší boli neoficiálni spoločníci arizátorov najatraktívnejších majetkov, ktorí postupne prelievali aktíva predmetných firiem a majetkov na iné subjekty. ( Popisuje ich aj nemecký vyslanec H.E.Ludin v jednom zo svojich služobných hlásení do ríše ). Pre tieto skutočnosti vôbec nemohli pomôcť ani kurzy pre arizátorov, ktoré verejnosť priliehavo ironicky nazývala "vysoké školy zlodejov". Hlinkova garda na vidieku lacno rozpredávala a často aj rozdávala židovský tovar, aby si kúpila toleranciu obyvateľstva k takémuto konaniu. Štát plánoval získať v roku 1941 od arizátorov umelo podhodnotenú čiastku 550 miliónov korún. V skutočnosti s ťažkosťami dostal iba niekoľko miliónov. Morávek prihrával arizácie bratom, sestrám, švagrom aj rodičom. (Jeho brat bol majiteľ firmy Morávek Rádio, Imrich Morávek. Sídlo jeho firmy bolo na adrese Bratislava, Štúrova 4, č.telefónu 30 - 02. Pravidelne osobne chodil pre tovar do firmy - generálne zastúpenie firmy Telefunken AG na Grösslingovej ulici č.65 v Bratislave, jej prokurista a neskôr generálny riaditeľ fy Telefunken vo Frankfurte nad Mohanom bol prešpurák Edmund Pelikán, riaditeľom bol Dr. Jozef Soják, po vojne pracovník ministerstva ZO v Prahe. Obchodní zástupcovia boli Ján Čambala, (jeho brat bol riaditeľ film. spol. týždenník Nástup), Dezider Deutsch a Pavol Jelenek. Bývalý židovský riaditeľ Dezider Deutsch, (Edmund Pelikán ho uvádzal, ako nevyhnutného pre firmu) zatiaľ vo firme pracoval. Bývalým židovským majiteľom jej budov bol Neumann, Neufeld ? ). Rektorom " vysokých škôl pre zlodejov" bol - šéf ÚHÚ Augustín Morávek.
Tento bývalý spolužiak ministra vnútra Alexandra Macha sa úspešne votrel do priazne premiéra Bélu Tuku. Jemu sa zodpovedal a Béla Tuka ho chránil nielen pred oprávnenou kritikou, ale aj nevraživosťou jemu podobných záujemcov v konkurencii o arizáciu. Z obohacovania jeho, ako tiež jeho rodinných príslušníkov ho usvedčil v jednej zo svojich správ aj nemecký poradca vlády Slovenskej republiky pre tzv. židovskú otázku Dieter Wisliceny.
" Morávek dopredu kalkuloval s tým, že v priebehu tohto roku bude musieť z ÚHÚ odísť a chcel potom prevziať jeden židovský podnik. Naznačil mi, že si jeden ,,rezervoval ". Pravdepodobne išlo o nejaký podnik z elektroodboru (...) Z dôveryhodného zdroja som bol uistený, že jeho rodina si vytvára monopol v oblasti obchodu s rádioprijímačmi a čalúnnictva. Jeho sestry a bratia celý rad takýchto podnikov prevzali. ( Sedem súrodencov ). V odbore výroby sódy zlikvidoval celý rad židovských podnikov, čím prihral rodičovskému podniku široký okruh zákazníkov," napísal v júli 1941 v hlásení do Berlína Wisliceny.
Pobúrený bol aj Dôvernícky zbor HSĽS, ktorý listom žiadal prezidenta Dr. Jozefa Tisu, aby dal prešetriť podozrenia o tom, že Augustín Morávek pomohol v 41 (!) prípadoch arizovať svojim príbuzným, pričom iba on sám arizoval v šiestich prípadoch. Za tejto situácie Morávek v júli 1942 abdikoval z funkcie a okamžite utiekol s veľkou korisťou cez Maďarsko do neznámej krajiny, pravdepodobne do Južnej Ameriky... Po roku 1945 ho za neprítomnosti odsúdili...
Pod tlakom veľmi rýchlo sa meniacej situácie na frontoch 2. Svetovej vojny ( hlavne na Východnom fronte proti ZSSR ) postupne menil svoje politické postoje aj Dr. František Galan, bývalý Hlavný veliteľ Hlinkovej gardy. Po Salzburgu bol zástupca riaditeľa Obilnej spoločnosti ( ktorej riaditeľom bol Ing. Klinovský ). Dr. František Galan povedal : " spolu s riaditeľom ing. Klinovským umiestňujeme zásoby na Stredné Slovensko do Banskej Bystrice. Ja však mám na starosti aj iné veci ... " . Riaditeľ Ing. Klinovský hneď po začiatku povstania v auguste roku 1944 odišiel do Banskej Bystrice. Bol na návšteve vo Zvolene, kde ho partizáni zajali a spolu s ďalšími desiatimi zaistenými na brehu Hrona zastrelili. Dr. Františka Galana hneď v prvých dňoch povstania zaistilo Gestapo a zahynul v Rakúsku koncentračnom tábore Mauthauzen.
Príslušníci vyslanectiev Maďarska, Rumunska, Španielska odmietali spolupracovať v tretích krajinách s OKW Abwehr.
Prvé mikrofilmy o situácii v protektoráte prepašoval R. Fraštacký do Švajčiarska. Dal mu ich jeho príbuzný, diplomat ing. J. Országh, ktorý na ministerstve zahraničných vecí zhromažďoval informácie a služobne sa zaoberal problematikou hospodárskych vzťahov s krajinami, s ktorými malo Slovensko diplomatické kontakty. Zaangažovaní boli Dr. Lány, generál Novák, ing. Jokl a iní. Prepojenie viedlo až ku generálovi Lužovi prostredníctvom riaditeľa Zbrojovky ing. Karola Stallera. Informácie sa týkali hlavne hospodárskej oblasti a zbrojárskeho priemyslu. V tom boli efektívne zapojení aj zástupcovia firmy Baťa a ich vedúci ing.František Malota. Pravidelne cestovali na Slovensko na kontrolu nimi riadených podnikov.
1.januára 1944 bol odvolaný z funkcie veliteľa Pozemného vojska v Banskej Bystrici gen. Anton Pulanich (*1884 Holíč †1962 Dunajská Streda) a vymenovaný gen. Jozef Turanec. Náčelník štábu pplk. František Urban (*16.září 1902 Litovel †(?)1975 manželka Elena Pázmány) odovzdal funkciu pplk.gšt. Jánovi Golianovi.
3.marca 1944 pricestoval na Slovensko z Istanbulu spojovací dôstojník z Londýna št.kpt. Jaroslav Krátky *08.10.1911 Střížov, †1945 (?) (krycie meno Zdena) na pas pracovníka Dovus-u Dezidera Bukovínskeho. Fraštackého priatelia mu obstarali občiansku legitimáciu na meno Otto Bruckner. Ilegálne úlohy na Slovensku následne plnil bez problémov.
23.marca 1944 vzal prezident Dr. Edvard Beneš na vedomie informáciu o Slovenskej národnej rade. Poveril dočasným vedením príprav povstania v armáde na Slovensku pplk.gšt. Jána Goliana, náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici.
28.apríla 1944 sa pplk.gšt. Ján Golian a mjr. Jozef Marko stretli v byte Rudolfa Fraštackého so spravodajským dôstojníkom št.kpt. Jaroslavom Krátkym a dohovorili podrobnosti o rádiotelegrafickom spojení so zahraničím.
Na prvom poschodí v budove firmy Telefunken AG na Grosslingovej ulici v Bratislave mala svoju kanceláriu s balkónom slečna Alžbeta Ličková až do mesiaca Máj roku 1944.

Poznámky: Štvrtá správa Československého štátneho vyššieho reálneho gymnázia "Ľudovíta Štúra" v Trenčíne za školský rok 1921-1922, strany 10 a 11. V správe sú uveďení na str. 11, 12 ako žiaci II. triedy Reis Štefan (o.i. budúci redaktor "Rádio Moskva"), Zliechov. (Trenčianske Teplice) a Tiso Jozef (budúci riaditeľ Kvasnicovej továrne v Trenčíne), Trenčín, na str 13 žiak IV. triedy Kočiš Oldřich (budúci šéfredaktor Dr. Aladár Kočiš), Trenčín, na str. 13 žiak VI. triedy Brtko Ludevít (budúci úradník MÚ Trenčín), Lipt. Sv. Mikuláš, (Trenčín). Podľa strany č. 4 triedny profesor triedy I.b bol Vladimír Němec, X., Ch, P, učil Ch, v tr. IV, V, VI, P v l.a, b, V, VII, Cs. v I.b, 20 h., v II. polr. tiež Z v III, 22 h., triedny v Ib, správca sb. Čh, dozor pri hrách

Zdroje: Viliam Kamenický ; Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková ;









Pauline Metternich Sandor a Simon Sina

8. dubna 2007 v 8:15
Pauline kňažná Metternich von Winneburg - grófka Sandor von Szlavnicza mala pozitívny vzťah k rodine otca, jeho predkom, príbuzným a kraju odkiaľ pochádzali. V snahe povzniesť jeho kultúrnu a ekonomickú úroveň sústredila značný objem finančných prostriedkov a s bankárom a filantropom, ktorého meno bolo Simon Sina (obdržal titul barón po r.1867 od Uhorskej vlády za financovanie vzdelania, kultúry, rozvojových odborov priemyslu a dopravy ) investovala do kúpeľov Trenčianske Teplice.
Najväčšiu zásluhu na ich rozvoji mal rod lllésházy. Patrili jemu a rodom s ním pokrvne zviazaným 251 rokov. (S rodom bol spoločnými majetkami, pokrvnými rodinnými zväzkami a záujmami prepojený rod Sandor de Slavnicza). Kúpeľe boli jednými z najvýznamnejších vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku.
Arumun národnosťou, barón Simon Sina

V roku 1836 ich získal viedenský bankár Georg Sina. ( Jeden z najbohatších mužov v monarchii a okolo roku 1850 bol najsilnejší konkurent rodiny Rothschild). Trenčianske Teplice prebudovali, zmodernizovali a spolu s kňažnou Pauline Metternich Sandor zmenili na európske kúpeľné centrum. Jeho syn Simon Sina dal postaviť hotel, rozšíril kúpeľný park, jeho dcéra Ifigénia nechala v roku 1888 pristaviť k zrkadlisku Sinay najvzácnejšiu zachovanú historickú pamiatku, kúpeľ Hammam archtektonicky napodobujúci v tej dobe v kúpeľníctve módny orientálny maurský sloh. Extra Hungariam non est vita, i est vita, non est ita.


Pauline kňažná Metternich grófka Sandor de Szlavnicza, najväčšia mecenáška svojej doby. Nezaostala za svojim otcom Móricom grófom Sandorom de Szlavnicza a starým otcom Klemensom kniežaťom Metternichom.


Academy of Athens postavil Simon Sina, obchodný spoločník Pauline kňažnej Metternich Sandor
Rieka zabudnutia Léthé


Princess Pauline Clémentine von Metternich - Winneburg zu Beilstein née Countess Pauline Clémentine Marie Walburga Sándor de Szlavnicza

Rodokmeň rodu Sandor de Szlavnicza, neobsahuje údaje z 20. a 21. storočia


Náhrobné kamene pod ktorými spočívajú na cintoríne vo Veľkých Bieliciach prastarý otec autora Obvodný notár Dominus Stefan Ondrejkovič I a jeho svokra praprastará matka autora Urodzená pani Mária Sandor de Szlavnicza rod. Marko


Palácový dom v Budapešti, ktorého majiteľom bol Antal gróf Sandor de Szlavnicza, dnes už jeho pôvodný slohový šýl značne pozmenený.


Pauline kňažná Metternich von Winneburg grófka Sandor von Szlavnicza zdedila svoj temperament nesporne viac po slávnom otcovi ako po matke.


Otec Pauliny kňažnej Metternich von Winneburg zu Beilstein grófky Sandor von Slavnicza, najlepší jazdec v Európe slávny Móricz gróf Sandor de Szlavnicza v roku 1844.


Vnuci a vnučky Urodzenej pani Anny Sandor de Szlavnicza a jej manžela Obvodného notára v Dolných Držkovciach a Šimonovanoch pána Stefana I. Ondrejkoviča. Zľava budúci pplk. tank Aladár II. Ondrejkovič, Editka vydatá Vrbacká, budúci prokurista fy Thonett Mundus a riaditeľ Nábytkárskych závodov v Bratislave Tibor Ondrejkovič a Magda vydatá Suchánková.


Čatár aspirant jazdectva neskorší pplk. tank v. v. Aladár II. Ondrejkovič slobodný pán Sandor de Szlavnicza




Generál MVDr. Mikuláš Ferjenčík a Slovenská armáda v r.1939-45

7. března 2007 v 18:47
(*5.decembra 1904 †4.marec 1988, Denver) bol veterinárny lekár. Brat učiteľ Ján Ferjenčík učil o.i. vo Vyhniach a neskôr bol riaditeľ meštianskej školy Sečovciach. Ich prastarý otec bol starosta mesta Zvolen (vtedy s menom Ferjentschík). Myšlienku prvého Potravného spolku na Slovensku presadzoval vo svojom Hlásniku Mikuláš Ferjenčík, v tom od roku 1868 spolupracoval s profesorom gymnázia v Revúcej, ktorým bol evanjelický kňaz Samuel Ormis.
Študoval na gymnáziu v Rožňave, v roku 1928 absolvoval veterninárnu fakultu v Brne. Pôsobil ako vojenský zverolekár v jazdeckom vojenskom učilišti v Pardubiciach, kde sa s ním spoznali o.i. aj kniežatá Swarzenberg a poručík Aladár Ondrejkovič. Od 29.augusta do 24.septembra 1939 náčelník veterinárnej služby veliteľstva poľnej armády ,,Bernolák". Generál Ferjenčík bol protifašisticky orientovaný účastník odboja, zástupca generála Jána Goliána vo Vojenskom ústredí a povereník SNR pre Národnú obranu. Po februári 1948 emigroval do USA.
Čechoslovakisticky a protikomunisticky orientovaný činiteľ, predseda Čs. národnej rady v Amerike. V USA u Chicaga pracoval vo svojom pôvodnom povolaní. Okrem iných, jeho spolupracovníci v emigrácii boli Rudolf Fraštacký, Alexander Kerney, knieža František Schwarzenberg a pravdepodobne aj Miroslav Ličko. V roku 1992 bol povýšený do hodnosti armádneho generála in memoriam.
Jeden z prvých prejavov vzťahu príslušníkov slovenskej armády k novému režimu bola tzv. ružomberská vzbura dňa 4.6.1939, rozšírila sa z fyzickej konfrontácie medzi vojakmi slovenskej armády a príslušníkmi Hlinkovej gardy toho istého dňa. Vzbúrilo sa asi dvetisíc vojakov ružomberskej posádky. Museli byť potlačení privolanými tankami z Martina, Žiliny a Dolného Kubína. Podľa vyšetrovania boli organizátormi čatár Tibor Medvecký, desiatnik E. Čikel, vojaci Kočár, Nosák, slobodník Záturecký. Vyšetrovanie sa dňa 5.júna skončilo tragicky. Z organizovania vzbury podozierali aj desiatnika Štefana Kaňkovského. Dôstojník, ktorý ho vyšetroval, mu hrozil verejnou popravou. (Svedkovia vypovedajú, že dôstojníci Slovenskej armády sa takto nesprávali k svojmu mužstvu ani na fronte). Desiatnik Kaňkovský pod touto hrozbou vystrelil na vyšetrovateľa. Ten sa zbabelo ukryl pod stôl. Vyšetrovaný sa potom zastrelil. Čatára Tibora Medveckého a skupinu vojakov zadržali na hraniciach do Poľska a následne eskortovali do Ružomberka. Organizátori boli odsúdení na tresty väzením. Npr. čatár Medvecký bol odsúdený na 3 roky väzenia. Počas vyšetrovania pozatýkali aj viaceré nevojenské osoby, ktoré sa podielali na organizovaní vzbury. Vojenské útvary sídliace v Ružomberku za trest zrušili. Mužstvo bolo rozdelené do útvarov po celom Slovensku. V kasárňach zostal len horský delostrelecký pluk. O hrabovskej vzbure a tragédii pri vyšetrovaní sa nesmelo písať. Za existencie Slovenského štátu sa nepodarilo eliminovať nenávisť príslušníkov Slovenskej armády voči členom Hlinkovej gardy, ktorých pri každej príležitosti vojaci fyzicky napadali. Úplne neriešiteľný problém pre štátnych fukcionárov bolo, že fyzicky ich inzultovali aj (vrátne tých, ktorí s nimi boli príbuzensky spriaznení) niektorí dôstojníci Slovenskej armády, alebo prinajmenšom nepriamo podporovali v tomto smere svojich vojakov.


Minister národnej obrany Slovenskej reubliky 1939-1944 generál Ferdinand Čatloš v svojej pozostalosti napísal: ,,Prvé otvorenejšie slovo proti Hlinkovej garde povedal Ružomberok, sídlo Hlinkovo, začiatkom júna 1939. Vojsko inscenovalo vzburu a rozhádzalo zo širokého okolia sa zhromaždených gardistov na juniálesovú veľkozábavu. Skutočná zámienka bola malicherná: nepripustenie vojska na gardistický tanec. To však bola kvapka, ktorou sa preliala voda nenávisti proti neskrotnej gardistickej nespratnosti v slovenskom hrnci. Následok ? Tristo vyšetrovaných ! Masový zjav. ... Vojaci sa vzbúrili a najhlavnejší vinník Medvecký dostal 4 a pol roka. Naproti tomu ich podradní pomáhači - civili boli odsúdení na 8 a viac rokov. ... Trestné činy boli takého rázu, že vojaci mohli za ne dostať trest smrti podľa zákona na ,, Obranu Republiky ".
Spôsob myslenia a konania novej štátnej moci najlepšie charakterizuje táto časť textu zo žaloby štátneho zástupcu pred Hlavným súdom v Bratislave v procese proti Danešovi a spol.: ,, Je potrebné energicky vyrezať hnijúci vred, ktorý na hlodá na tele samostatného Slovenského a treba príkladne potrestať vinníkov, aby národ videl, čo čaká toho, kto sa dá na podobné chodníčky ! ". Daneš zomrel v Leopoldovskej väznici.
Jazdecký priezvedný oddiel

Veliteľstvo Bernolák (1939)

29.august - 24. september 1939

Veliteľ slovenskej poľnej armády "Bernolák" gen. I tr. Ferdinand Čatloš

náčelník štábu - mjr gšt. Emil Novotný
podnáčelník štábu - mjr gšt. Karol Peknik
náčelník 1 odd. štábu - mjr gšt. Viliam Kanák
náčelník 2 odd. štábu - mjr pech. Alojz Androvič
náčelník 3 odd. štábu - mjr gšt. Koloman Brezáni
náčelník 4 odd. štábu - mjr gšt. Alojz Ballay
veliteľ delostrelectva - pplk gšt. Rudolf Pilfousek
veliteľ letectva - mjr del. Rajmund Šmarda (v.r.)
veliteľ ÚHS - stot. let. Pavlišta
veliteľ ženijního vojska - mjr žen. Štefan Pohranc
veliteľ tel. vojska - mjr tel. Ján Morvic
náčelník výzbrojní sl. - stot. spr. zbroj. Max. Rudolf Prokscha
náčelník zdrav. sl. - stot. zdrav. Dr Pavel Mráz
náčelník vet. sl. - mjr vet. Dr Mikuláš Ferjenčík
náčelník SCD - mjr del. Vladimir Schmidt
náčelník intend. - mjr int. Vojtech Bauman
náčelník duch. sl. - pplk duch. Valentin Vilkovský
veliteľ hlavného stanu - por. pech. v z. Matej Roth
vedúci kancelárie - por. kanc. František Pokorný

veliteľ tel. práp. - stot. tel. Jozef Marko
náčelník pol. četn. - mjr Alojz Sonderlich
Hlinkova garda bola založená dňa 28.07.1938. Prvý jej veliteľ bol Jozef Baxa. Slovenská vláda dňa 28.10.1938 nariadila rozpustenie polovojenských branných organizácií Národná garda, Sväz stráže slobody, Strelecká jednota, Ozbrojené formácie Sokola, RTJ, Orol, Sedliacka jazda, Dunajská stráž a podobné pôsobiace na Slovensku. Malo to veľmi negatívny vplyv na vzťah príslušníkov Slovenskej armády k Hlinkovej garde. Mnohí vojaci p.p.dôstojníci boli dovtedy príslušníkmi p.p. dobrovoľnými inštruktormi v zrušených branných organizáciách, alebo boli dlhoročnými členmi zakázaných telovýchovných spolkov a jednot. Dňa 17.12.1938 nadobudol učinnosť zákon, ktorým vláda schválila stanovy HG a zároveň ktorým rozpúšťa telovýchovné spolky, jednoty a podobné organizácie. Neuposlúchnutie sa trestalo podľa tohoto zákona pokutou 20 000 Kčs, alebo 6 mesiacmi väzenia. Všetok majetok predmetných organizácií prešiel na HG..


Pani Milena Mileczová (Milecová) rod. Slezáková a por. jazd. Aladár II. Ondrejkovič z rodiny, ktorá mala s jej manželom Dr. Ivanom Mileczom (Milec) priateľské, príbuzenské a profesionálne vzťahy (matka Oľga Makovická, sestry Margita Paulíny-Tóth a Oľga Kuzmány). Snímka na Šrbskom plese z r.1943 tesne pred emigráciou s manželom, slovenským vyslancom v kráľovstvách Rumunsko a Juhoslávia do Turecka a následne s poslaním od domáceho odboja do Londýna.


Pod tlakom rýchlo meniacej sa situácie na frontoch 2. Sv. vojny postupne od roku 1943 menil svoje politické postoje o.i. aj Dr. František Galan, bývalý Hlavný veliteľ Hlinkovej gardy a po Salzburgu zástupca riaditeľa Obilnej spoločnosti (riaditeľom bol Ing. Klinovský). Galan prehlásil : " S riaditeľom Klinovským umiestňujeme zásoby do Banskej Bystrice. Ale ja mám na starosti však aj iné veci..." .

Riaditeľ Ing. Klinovský hneď po začiatku povstania v auguste 1944 odišiel do Banskej Bystrice. Bol na návšteve vo Zvolene, kde ho partizáni zajali a spolu s ostatnými desiatimi zaistenými zastrelili na brehu rieky Hron. Dr. Františka Galana hneď v prvých dňoch povstania zaistilo Gestapo a zahynul v Nemecku.
JUDr. Jozef Lettrich mal dobre známu a zavedenú advokátsku kanceláriu v Bratislave, ako advokát Zväzu hospodárskych družstiev.
Na nábreží Dunaja medzi terajšou budovou SNG a hotelom Devín boli až do roku 1945 konšpiračné byty Ústredňe štátnej bezpečnosti (ÚŠB).

Po roku 1948 bola jednou najvýznamnejších osobností čs. emigrácie v Toronte Lady Gizelle Kerney, dcéra Okresného náčelníka Dr. Aladára I. Ondrejkoviča, sesternica pplk. tank v. v. Aladára II. Ondrejkoviča. Pomáhala odkázaným svojimi kontaktami na najvýznamnejšie osobnosti kanadského verejného života. Často to bola podľa politického emigranta pána Smolnického aj jej osobná finančná výpomoc nielen radovým emigrantom, ale aj bývalým prominentom slovenského a českého politického života.

Zdroj: CzechFolks Plus. Slovenská televize v Bratislavě 2010 film "Slováci v Kanadě", který už byl vysílán i v Kanadě. Film natočili Markéta Slepčíková a její manžel Igor Rešovský. Jednou z kanadských osobností slovenského původu, ve filmu portrétovaných, je Gizelle Kerney.

Poznámky: JUDr. Milan Mičura Malar Magdin 1921-1997 ; Magdaléna Fábry rod. Vojčeková 1908-1996 ; Magdaléna Mičurová r. Sohlmannová.







Juraj Mičura

21. ledna 2007 v 12:31
národný dejateľ, právnik (narodený *18.11.1851 Dlhé Pole, okres Žilina - zomrel †22.03.1919 Těšín, pochovaný v Dlhom Poli). Otec Ján Mičura, matka Dorota, rodená Kudelčíková, manželka Sidónia, rodená Rovnianeková sesternica finančníka, podnikateľa, vydavateľa a národovca Petra Víťazoslava Rovnianeka (dožila u Anny Ondrejkovičovej).
Maturoval na gymnáziu v Ostrihome, právo študoval na Právnickej akadémii v Bratislave. Advokát v Bytči. Spoluorganizátor národného a kultúrneho života v Bytči a na okolí, praxovali u neho viacerí predstavitelia slovenského verejného a kultúrneho života (synovec Martin Mičura, Janko Jesenský, Vladimír Pivko, Jozef Hranec). Kandidoval 1896 v Bytči vo voľbách do uhorského snemu s programom Krajinskej katolíckej ľudovej strany. V roku 1918 člen SNR, signatár martinskej Deklarácie slov.národa.
Biblia
Literatúra a zdroje: Podrimavský, M.: Slovenská národná strana v druhej polovici 19.storočia.Ba 1983, s.151; Dejiny Slovenska 4. Ba 1986; s.198 ; nekrológy : Národné noviny, 50, 12.4.1919,s.5 ; Právny obzor, 2,1919,č.1-3, s.27-28 ; Archív BiO MS (výpis z matriky). Encyklopédia Slovenska A-Z ; JUDr. Ján Mikula " Povstanie s legendou " ; pplk. tank Aladár Ondrejkovič II ; Sidónia Hutárová ; Lady Gizelle Kerney r.Ondrejkovič ; ing. Miroslav Maxon ; Marián Tkáč ;
K.K.
Posvätil ich rodák z Dolných Držkoviec poslanec, člen SNR a signatár martinskej Deklarácie slov. národa biskup ThDr. Karol Kmeťko. Jeho otec Karol K. bol v Dolných Držkoviciach Obvodný notár, kde bol neskôr Obvodný notár Stefan Ondrejkovič I. Posviacky sa zúčastnil aj príbuzný M. Mičuru a rodiny Kmeťko Správca učiteľ Štefan Ondrejkovič II, tiež rodák z Dolných Držkoviec. Vo svojom vyššom veku žila pani Sidónia Mičurová r. Rovnianeková u sestry Správcu učiteľa Štefana Ondrejkoviča II Anny (pratety Pavla Ondrejkoviča, autora tejto web stránky).


Na snímke JUDr. Martin Mičura zo svojim otcom Imrichom Mičurom a strýkom advokátom Jurajom Mičurom


Notariát v Rovnom. V obci Kolárovice pôsobil v r.1904-06 správca učiteľ Štefan II Ondrejkovič. V obci Dlhé Pole bol Obvodný notár jeho švagor Rudolf Mičura.


Syn Františka I. Thurzu a Kataríny Zrínskej hlavný župan Oravy a palatín Uhorska Juraj (Georgius) VII. gróf Thurzo de Bethlenfalva.


Na snímke zo svojimi žiakmi rodák z Dolných Držkoviec správca učiteľ Štefan II. Ondrejkovič ktorý pôsobil v obciach Kolárovice, Čierna Lehota, Lednické Rovné a Trebatice. Birmovným otcom jeho dvom synom bol bývalý župan, minister pre Správu Slovenska, poslanec a predseda Čs. strany Lidovej na Slovensku JUDr. Martin Mičura.

Po vzniku ČSR odkúpil JUDr. Martin Mičura od L. Poppera časť lesov bytčianskeho panstva ktoré pôvodne patrili rodu Thurzo s ktorým sa predtým dostal do príbuzenstva a majetkových vzťahov cez rody Ondrejkovič, Sandor de Szlavnicza a von Rottal.


Poznámky: JUDr. Milan Mičura Malar Magdin 1921-1997 ; Magdaléna Fábry rod. Vojčeková 1908-1996 (medzi rokmi 1939-45 slúžil por. aut. Anton Fábry s priateľom a kolegom por. jazd. od jari 1944 npor. aut. zál. Aladárom II. Ondrejkovičom v Automobilnom prápore 1) ; Magdaléna Mičurová r. Sohlmannová ;


Gróf Csáky palace Bratislava

17. listopadu 2006 v 9:05 | Stephanus

Csáky Gustav dr, veľkostatkár v Hrhove. Narodil sa dňa 30. mája 1883 v Smižanoch. Študoval v Bratislave, Budapešti a Kluži s JUDr. Martinom Mičurom. O.i. bol viceprezident Slovenského liehového priemyslu úč. spol. Levoča-Malacky a prezident Spišského historického spolku. Konal mnohé štúdijné cesty v Rusku. Od roku 1907 bol v službách rakúsko-uhorskej diplomacie. Od roku 1910 do roku 1918 bol poslancom uhorského snemu.




ppp
Palác rodu Csáky spriazneného s rodom Sandor de Szlavnicza aj prostredníctvom rodu Szirmay neďaleko Dómu Svätého Martina, v ktorom (ako sa pamätá autor ešte zo svojho vyučovania na základnej škole) sa konal koncom 19.storočia posledný cirkevný súd v Uhorsku s heretikmi pred cirkevným súdom, ktorý viedol Ján Ondrejkovič. (Joanes Ondrejkovics). Autorovi to pripomenuli farníci z Dolných Držkoviec pri jeho vtedajšej návšteve pred siedmymi rokmi.
ppp
Erb grófa Csáky na paláci jeho rodu v Bratislave na Panskej 33 oproti Rudnayovho námestia a Dómu Svätého Martina. Za bývalého režimu tu sídlila Správa služieb diplomatického zboru. Palác rodu Balassa v Bratislave je Panskej ulici 15. S rodom Sandor de Szlavnicza bol rod Balassa pokrvne spriaznený sobášom Anny barónky Balassa de Kékkö et Gyarmat s Františkom II. Sandorom de Szlavnicza.
Ostrihom
Snáď už neúmerne dlho na opravu čakajúci palác rodu Sandor de Szlavnicza v sídelnom meste Ostrihomskej kapituly (Esztergom).
Ostratice
Autor sa vrátil do minulosti svojej rodiny v Malých Ostraticiach pri kaštieli rodu Sandor de Szlavnicza s tým rozdielom, že namiesto kočom pricestoval s automobilom Škoda Favorit.


Náhrobné kamene pod ktorými spočívajú na cintoríne vo Veľkých Bieliciach Obvodný notár v Dolných Držkovciach a následne v Šimonovanoch Dominus Stefan Ondrejkovič I. a jeho Urodzená svokra Illustrissima Domina Mária Sandor de Szlavnicza rod. Marko


Zeman, mecén, Litovskomarský titulárny prepošt ThDr. Ondrej Ondrejkovič dal zreštaurovať vzácne nástenné maľby zo 14. - 16. storočia v kostole v Žehre kde nechal v r.1656 postaviť aj ranobarokový hlavný oltár. Na cirkevnú dráhu sa dal aj jeho rodák zo Spiša gróf Mikuláš Csáky, kanonik, primas *1757 †09.03.1824 Trnava. Patril medzi členov trnavského stánku Bernolákovcov.

Hrad a panstvo Tematín dal panovník v r.1638 do zálohy Jánovi barónovi von Rottal a jeho súrodencom, ktorí boli v príbuzenských vzťahoch s rodinou Sandor de Szlavnicza o.i. cez Catherine baroness von Rottal, manželku Františka I (Franciscus) Sandor de Szlavnicza. Joanes Jacob von Rottal prepustil časť panstva Tematín Stephanovi grófovi Csáky a jeho manželke Eve, grófke Forgách. Suzane baroness von Rottal podiel prenajala v roku Pána 1653 Jurajovi (Georgius) slobodnému pánovi Berényi s ktorým bola v rodinných vzťahoch o.i. cez rodiny Sandor de Szlavnicza, Szluha a Nyári. V r.1658 sa majiteľmi časti Tematína stal rod Bercsényi. Nadobudol majetky aj v Brunovciach. Na hrade Tematín sa narodil v r.1665 Miklós (Mikolaus) Bercsényi †1725 budúci Užhorodský župan a veliteľ vojsk Františka II (Franciscus) kniežaťa Rákoczi. Mikuláš Bercsényi bol v rodinných zväzkoch s grófmi Csáky aj prostredníctvom svojej manželky Christine grófky Csáky.


Snímok sarkofágu z Dómu Sv. Alžbety v Košiciach. V štvrtom osobitne stojacom sú pozostatky kuruckého vojvodu Mikuláša (Miklós) Bercsényi a jeho manželky Kristíny (Christine, Krisztine) Csáky. Je na ňom maďarsky napísané - Gróf Mikuláš Bercsényi de Székes, zomrel 6. novembra 1725 a manželka grófka Kristína Csáky de Keresztszegh, zomrela v Rodosto 25. apríla 1723. Snímok s popisom je tu uverejnený vďaka pánovi ktorým je Peter Petrulák. Nezištne ho zaslal k tomuto účelu.

Stephanovi grófovi Csáky mladšiemu držiteľovi Tematína, skonfiškovali majetky za účasť v povstaní Imricha Thököly v r.1684 †1705. V dokumente o delení panstva Tematin z r.1687 sú ako užívatelia hradu zapísaní Gasparus (Gašpar) IV Sandor de Szlavnicza (vyslanec kurucov na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV de France Bourbon) a jeho manželka Erszébeth Thököly.


Minister financií Jean-Baptiste Colbert markíz de Seignelay v čase keď Francúzsko podporovalo stavovské povstanie v Uhorsku. V tejto súvislosti pôsobil kurucký vyslanec Gaspar IV Sandor de Szlavnicza na dvore u francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. V roku 1704 obdržal od Gaspara IV Sandora finančný príspevok na svoj pluk Šimon gróf Forgách. Sumou prispel aj jeho brat vicežupan Nitrianskej stolice Adalbert Sandor de Szlavnicza. Väčšinu hradu a panstva vlastnil rod Bercsényi, ktorí začali so stavbou kaštieľa v Brunovciach. Mikuláš Bercsényi počas povstania Františka II Rákoczi dal opraviť hrad Tematín.


Helena Zrínska (Ilona Zrínyi *1643, Ozalj, Chorvátsko †1703 Nicomedia, Osmanská ríša). Rodom Chorvátka, dcéra bána Petra Zrinskeho a Kataríny Anny, rod. Frangepán. Otec aj brat jej ctenej pani matky, básnik František Krištof Frangepán, boli rekmi protitureckých bojov. Súčasníci ich nazývali štítmi kresťanstva a postrachom Turkov. Obaja však za účasť v kuruckom povstaní vedenom Wesselényim boli popravení sťatím vo Viedenskom Novom Meste v apríli roku Pána 1671. V r.1666 sa vydala za Františka I. Rákoczi. Mala s ním deti: Juraj (zomrel ako dieťa), Juliana a známy František II. Rákoczi. Po smrti manžela držala správu nad Rákoczi majetkom Regec, Makovica a Mukačevo. V r.1682 sa vydala za vodcu protihabsburského povstania Imricha Thököly. Aktívne sa zapojila do povstania a obrany bašty povstalcov na hrade Makovica v Zborove. Preslávila sa obranou hradu Mukačevo. Bránila ho pred cisárskymi vojskami tri roky. Po zrade jej tajomníkom pri presile cisárskych vojsk bol 14.októbra 1688 hrad dobytý a zbúraný. Bola internovaná v Uršulínskom kláštore vo Viedni. Imre Thököly ju po troch rokoch výmenil za zajatého generála Donata Heisslera. Žila 12 rokov v tureckom exile s manželom až do smrti. Jej telesné pozostatky boli v r.1906 prevezené do Košíc. Pochovaná je zo synom Františkom II. Rákoczi v krypte Dómu svätej Alžbety.


Na jej sarkofágu je nápis v latinčine - "Tu odpočíva po hrdinskom výkone žena zmužilej duše, sláva svojho veku a jeho ženstva, najvznešenejšia pani Helena Zrínska, posledná ozdoba rodov Zrinski a Frangepán, manželka kniežaťa Thököly a predtým manželka kniežaťa Rákoczi, hodná oboch, vynikajúca medzi Chorvátmi, Sedmohradčanmi, Maďarmi a Sikulmi svojou skvelosťou a skutkami, na celej zemi viac slávna, ako jej manželia. Zvraty osudu znášala silou ducha, skromná v šťastí, víťaziaca nad vlnami nešťastia, víťaziac nad smrťou navrátila s kresťanskou pokorou svoju hrdinskú dušu ovenčenú slávnymi bojmi Pánu na nikomédijskom rozkvitnutom poli pri Bythýnskom zálive v roku spasenia 1703 18. februára vo veku 60 rokov."

Rodina Ondrejkovič je viacnásobne pokrvne spojená s významnými rodmi chorvátskeho pôvodu. Npr. koncom 19.storočia sa Dominus Casimirus Horváth zosobášil s Máriou Ondrejkovics, sestrou Obvodného notára Štefana I. Ondrejkoviča.


V roku 1906 previezli z Izmiru v Osmanskej ríši telesné pozostatky sedmohradského kniežaťa Emerica Thököly (*25.09.1657 Kežmarok †13.09.1705 Izmir, Osmanská ríša) do Kežmarku a uložili do mauzólea Nového evanjelickeho kostola. Pozostatky jeho manželky Heleny Zrinski a jej syna Františka II. Rákoczi sa však rozhodli previezť v r.1906 z Osmanskej ríše do Košíc.


Autor navštívil v Kežmarku Nový evanjelický kostol aj mauzóleum Imricha kniežaťa Thököly, príbuzného matky jeho starého otca Štefana II. medzi rokmi 1982-90 viac krát. Vždy si pripomenul pri tej príležitosti aj priateľa jeho rodiny Dr. Alexa Lušteka, bývalého Okresného náčelníka v Kežmarku, švagra generála M. R. Štefánika.


Kaštieľ Malé Zlievce v okrese Veľký Krtíš Banskobystrického kraja. Tu sa narodila v r.1786 Estera barónka Ivanka de Draskocz et Jordánfold, neskôr aj jej syn Stephanus Sandor de Szlavnicza, ktorého otec bol Thomas Sandor de Szlavnicza a stará matka Terézia Beniczky, dcéra Zvolenského vicežupana. Jej otec bol D. Spectabili ac Perillustris Enrico Ivanka de Draskócs et Jordánfold a matre D. Spectabili Susanna Gedey. Bezútešný stav kaštieľa baróna Prónay pokrvne a majetkovo spojeným s rodmi Beniczky, Ivánka, Gedey, Sandor de Szlavnicza vystihuje súčasnú spoločenskú objednávku ku stavu kultúrnych pamiatok. Je spoločenská objednávka aj na definitívne uzavretie úlohy bývalých vážených rodín ?


Hrad a zámok Modrý Kameň v okrese Veľký Krtíš Banskobystrického kraja bol majetkom rodu Balassa de Kékkö et Gyarmat. S týmto rodom bola rodina Sandor de Szlavnicza spojená majetkovo a pokrvne sobášom Anny barónky Balassa de Kékkö et Gyarmat a Františka II. Sandora de Szlavnicza.

Poznámky: Prvé číslo novín Mercurius Hungaricus vydal gróf Antal Esterházy (*03.02.1676 Galanta †08.08.1722 Rodosto Osmanská ríša) roku 1705, druhé toho istého roku v máji, augustové číslo Mercurius vyšlo pod názvom Mercurius Veridicus ex Hungaria.


Sandor de Szlavnicza








Okresný náčelník Dr.Aladár Ondrejkovič

8. listopadu 2006 v 12:10 | Stephanus O.-S.
Obeta



Do pôsobnosti Okresného náčelníka v Zlatých Moravciach Dr. Aladára Ondrejkoviča patrilo aj letné sídlo prvého prezidenta Československej republiky T. G. Masaryka v Topolčiankach.


Tu pán prezident a jeho deti prijímali v rodinnej atmosfére svojich priateľov a politikov. Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič (*02.VI.1889 Dolné Držkovce †28.VII.1964 Bratislava) sa v zámku Topolčianky, bývalom majetku svojho príbuzného grófa Keglevich de Buzin, sa ale najčastejšie zvítal so svojim ďalším príbuzným prezidentom Správneho súdu Dr. Martinom Mičurom, dôverným priateľom celej rodiny pána prezidenta T. G. M.

Život v radosti i starostiach (S080)
V septembri 1931 začal nový školský rok pre vyše 100 chlapcov v Šaštíne. Okrem štúdia im však po rozume lietajú aj všelijaké huncútstvá, ktoré udržujú veselého ducha. Jeden z chlapcov ich opísal takto :
" Je pondelok. Máme chémiu. Chystáme sa na pokusy. Priateľ Štefo spravil dnes na poludnie prvý pokus a vydarilo sa mu. Ošmekol kuchárov o dve porcie salámy. Nech žije veda!" O pár dní bola tradičná oberačka v Horných Orešanoch. Pozval nás dp. Augustín Vávra. V Bolerázi ráno po posilnení sme si prezreli továreň na škrob. Radi si spomíname aj teraz na veľkú ochotu a úslužnosť pánov inžinierov. Šándor si už dva dni sladí kávu pekným škrobovým cukrom, lenže svet je zlý a ktosi ho oň olúpil...........Po svätej omši v Orešanoch prišiel obed. Každý si vytiahol svoj " vercajch " a či " echcajch " a sliepky, kačice a husi sa museli podrobiť. A tých slivkových gúľ bolo veru do päť tisíc. Nuž a veru sme sa riadili i starým porekadlom : - Suché polej, aby sa ti nechytilo........ Keď sme sa vrátili z oberačky, prišiel medzi nás pán inšpektor. Direktor bol vtedy až hen v Dlhej žobrať skyvu chleba, veru treba, nás je pekný šík a žalúdky nám lepšie fungujú ako mozgy. V Benediku tento rok bola obliečka 40 klerikov, laici dostali medailónik Panny Márie Pomocnice kresťanov. Po tomto obrade všetci s horiacou sviecou v rukách počúvajú kázeň Jozefa Bokora, direktora zo Šaštína. Slávnostnú svätú omšu mal msgr. Dr. Štanzel, veľký priateľ a podporovateľ saleziánskeho diela na Morave. Noviciát aj filozofický študentát bol vtedy v Benediku spoločný s českými saleziánmi. Tento rok sa v Benediku začalo so stavbou kaplnky, do ktorej by chodievali novici spolu so študentami. Dobrodinci zo Psár venovali do tejto kaplnky peknú sochu Božského srdca. Keď bola kaplnka dokončená, prišiel ju posvätiť pán biskup Marián Blaha. Tri dni pred sviatkom Nepoškvrnej sa konala posviacka " Kultúrneho domu Don Bosca " v Kozárovciach. Posviacku previedol dekan z Hr. Nemiec vdp. Dodek. Salezián Dr. František Sersen, ktorý bol kaplánom v Kozárovciach na posviacke osvetlil význam diela. Na posviacke prehovorili aj najväčší dobrodincovia -
kkkk
Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič a pán organista Belo Fajta. Deň pred posviackou neočakávane zomrel generálny predstavený saleziánov don Filip Rinaldi vo veku 76 rokov. Saleziáni odchádzajú, ale dielo, ktoré vytvorili v nesmrteľných dušiach bude trvať naveky.

Prešovský Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič žiadal 20 - 22 februára 1939 od predsedu autonómnej vlády Dr. Jozefa Tisu pomoc pohraničným obciam, výstavbu železnice Prešov - Strážske, reguláciu povodia rieky Torysa, zlepšenie dopravného systému na východe Šariša a úpravu pozemkových kníh.


Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič, jeho manželka Anna Torok a ich dcéra Gizella

Notes for Aladar Ondrejkovič:
In 1912 he received his Doctorate of Law from the University of Budapest. He had been a prisoner of war (P.O.W.) in Siberia (Krasnoyarsk) in World War 1 (WWI). War ended in 1918, but because the news of this was slow to reach the camps it was a year before all the guards began leaving. The prisoners weren't told what was happening and were just left there to die. Since the guards were leaving and there was no food, Aladár and his fellow captives escaped their confines and began walking from village to village on their journey home. In each village, all they were given to eat were onions as that was the only thing the villagers had to give. It took almost a year to get back to Budapest, Hamburg in 1920.
krasnoyarsk
Aladár and Anna moved to Slovakia in 1922. He became the Deputy Governor of the town of Topolčany, then two years later he transferred to become the Governor of the Považská Bystrica and of the Zlaté Moravce District where he was for ten years.


Note: He funded the first fire vehicle in the district and was given an honourary fire chief status from all the area villages. He had the certificates hung in the hallway (source: Gizelle Kerney - daughter).

More About Aladár Ondrejkovic: Degree: 1912, Doctorate of Law from the University of Budapest.1
More About Aladar Ondrejkovic and Anna Török: Marriage: 1914
Children of Aladar Ondrejkovic and Anna Török are: Gizelle Ondrejkovic *25.02.1916 in Budapest. Kamila Ondrejkovic, b. 25 Mar 1926, Budapest, d. 1991 in the Toronto, multiple sclerosis. ch.


V Považskej Bystrici bol v roku 1923 Okresným náčelníkom Dr. Aladár Ondrejkovič, jeho matka bola Domina Illustrissima Anna Sandor de Szlavnicza a otec Obvodnéhý notár v notárskom obvode Dolné Držkovce a následne v notárskom obvode Šimonovany Dominus Stefan I. Ondrejkovič. Považský hrad a panstvo boli do polovice 19.storočia majetkom rodu Balassa de Kekko et Gyarmat, sobášom pokrvne a majetkovo priamo spojeným s rodinou Sandor de Szlavnicza. V roku 1684 obliehalo hrad vojsko cisára Leopolda I., keď ho krátko predtým obsadili vojská Imricha kniežaťa Thököly, tiež pokrvne a majetkovo príbuzného s rodinou Sandor de Szlavnicza.


Župný palác v Prešove. V roku 1938 jeden z najosvedčenejších okresných náčelníkov menovaných Krajinským úradom v Bratislave bol Dr. Aladár I. Ondrejkovič. V súvislosti s Mníchovskou dohodou bol preto odvolaný zo Zlatých Moraviec (tu boli jeho schopnosti viac ako 10 rokov podrobované trvalej skúške, podliehalo mu totiž aj letné sídlo prezidenta čs. republiky Topolčianky). Následne bol menovaný do funkcie Okresného náčelníka v Prešove s úlohou organizovať v okrese dislokáciu a prácu štátnych úradov, ktoré bola Česko-slovenská republika prinútená evakuovať z Košíc a časti Východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi po Viedenskej arbitráži 2. nov. 1938. V Prešove bol Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič nútený čeliť aj ozbrojeným záškodníkom ktorí na územie jeho okresu prenikali z Poľska a časti územia okupovaného Maďarskom. Ešte väčšej pracovnej a organizačnej záťaži bol vystavený Dr. A. Ondrejkovič po 14. marci 1939 keď sa okres Prešov ocitol vo vojnovej zóne v súvislosti bojmi vojsk (a ich evakuáciou s úradmi a civilnými osobami) už neexistujúceho čs. štátu na Podkarpatskej Rusi s maďarským vojskom, ktoré už 22. marca napadlo aj územie Slovenska.


Záver samaritánskeho kurzu a skúšok, ktoré sa konali v Čiernom orli od 28.8. do 24.09.1939 s účasťou 28 mužov a 175 žien. Predný rad zĺava: policajný kapitán Kováč, veliteľ východoslovenskej divízie plukovník gšt. Augustín Malár, minister národnej obrany generál I. tr. Ferdinand Čatloš, Okresný náčelník a veliteľ Okresnej hasičskej jednoty č. 5 v Prešove Dr. Aladár Ondrejkovič a Okresný lekár a predseda samaritánskeho odboru Červeného kríža v Prešove Dr. Anton Frič.


Tatra T 57 L Sanita. Prvé sanitky Tatra 57L pre ČSČK v Prešove zaviedol tamojší Okresný náčelnik Dr. Aladár I. Ondrejkovič.
Magda a Milecz ?
Slečna Magda Ondrejkovičová a Správca učiteľ Stefan Ondrejkovič v roku 1941 v Bielych Karpatoch ?


Kaplnka rodu Országh príbuzného s rodinou Ondrejkovič-Sandor de Szlavnicza v obci Abramová. Svokor Rudolfa Fraštackého bol dlhoročný Krajinský prezident Dr. Jozef Országh.
Dr.
Župný palác v Bratislave. Tu bolo sídlo župana grófa Pálffy. Po roku 1928 tu bolo sídlo Krajinského presidenta Dr. Jozefa Országha a neskôr aj sídlo Okresného náčelníka ktorým bol Dr. Aladár Ondrejkovič. (Boli vzájomne príbuzní o.i. cez rody Ruttkay a Sandor de Szlavnicza).

V období druhej svetovej vojny bol riaditeľ "Kvasnicovej továrňe" v Trenčíne Josef Tiso, manžel Renky Taus (obaja spolužiaci nadporučíka aut. zál. Aladára II. Ondrejkoviča z gymnázia). Limitujúcim výrobu margarínov bol prídel devíz na dovoz olejnatých surovín, aj keď výroba kvasníc, liehu a liehovín sa exportom aj do Švajčiarska na získavaní devíz podieľala. Továreň zamestnávala viac ako 200 robotníkov a 30 úradníkov. Vzhľadom na direktívy ktoré vydal guvernér Národnej banky a predseda Najvyššieho úradu pre zásobovanie JUDr Imrich Karvaš (jeho priateľ, príbuzný, od roku 1910 politický spojenec rodiny Ondrejkovič a od roku 1918 príbuzný predseda Najvyššieho súdu JUDr Martin Mičura, kolega z Právnickej fakulty aj ilegálneho odboja) a generálneho riaditeľa kartelu 7 slovenských cukrovarov "Cukorspol" úč. spol. Rudolfa Fraštackého (jeho kolega a spolupracovník z ilegálneho odboja Alexander Kornhauser - Kerney - po 1945 manžel Gizely Ondrejkovičovej, úspešnej šéfky volebného štábu Demokratickej strany v roku 1946, dcéry Dr. Aladára I. Ondrejkoviča) v roku 1941 prešla "Kvasnicová továreň" Trenčín pod "Družstvo hospodárskych liehovarov" Bratislava. V "Družstve hospodárskych liehovarov" pri hlasovaní a uplatňovaní ich nariadení na rozdeľovanie štátom regulovaných prídelov liehu výrobcom alkoholických nápojov (v súlade s ich daňovými priznaniami) t.j. aj firme "Herbária" Liška a spol., Trenčín mal rozhodujúce slovo Okresný náčelník v Bratislave Dr Aladár I. Ondrejkovič. Zdroj: aj Fond Krajský súd Prešov, Firemné oddelenie, i. č. 592. B II 272. kr. 53. 49/1942 ; CzechFolks.com PLUS » Josef Čermák: Dvojice slavných narozenin ;
Gizelle a Peter Kerney
Dcéra Okresného náčelníka Dr. Aladára Ondrejkoviča Lady Gizelle Kerney a jej najbližšia rodina z Toronta. Lady Gizelle Kerney rod. Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza sa prihovorila divákom Slovenskej televízie STV 2 spolu s najúpešnejšími osobnosťami Slovenského pôvodu v Kanade v programe "Slováci v Kanade". Vpravo jej syn sir Peter Kerney.

Poznámky: Magdaléna Fábry rod. Vojčeková 1908-1996 (medzi rokmi 1939-44 slúžil por. aut. Anton Fábry s priateľom a kolegom por. jazd. (od jari 1944 npor. aut. zál.) Aladárom II. Ondrejkovičom v Automobilnom prápore 1) ; Magdaléna Mičurová r. Sohlmannová ; Do núteného odovzaniu svojho okresu Maďarsku po 2.nov. 1938 bol Okresný náčelník v Košiciach Stefan Balažovič (Okresný náčelník vo Vrábloch do 08.12.1933). Bol bratanec nielen učiteľky Márie Turba manželky správcu učiteľa Stefana II. Ondrejkoviča, brata Dr. Aladára I. Onrejkoviča, ale aj bratanec riaditeľa pôšt na Slovensku Štefana Turbu, manžela jeho sestry Márie Ondrejkovičovej ; JUDr. Milan Mičura Malár Magdin 1921-1997 ; Katarína Ondrejkovičová rod. Malár *1926 †1992 ;

Zdroje: Lady Giselle Kerney rod. Ondrejkovič ; pplk. tank Aladár II. Ondrejkovič ; Magdaléna Suchánek ; Mária Turba ; pani Elenka Žuborová rod. Fraštacká ; pán Marko ; Národné noviny Issue: 8.12.1933. Štefan Balažovič (bratanec Márie Ondrejkovičovej rod. Turba) bol výmenovaný Krajinským úradom (prezident Dr. Jozef Országh) v Bratislave za nového Okresného náčelníka v Košiciach. Úrad nastúpil ešte pred vianocami ;



Biblia











Panstvo rodu Sandor de Szlavnicza v Slavónii

3. listopadu 2006 v 22:16

Historický prehľad od 12 storočia do roku 1944

Stredisko osídlenia na základe, ktorého vznikol Nuštar, ako stáročné centrum postavil rád Sv.Benedikta v polovici 12 storočia zriadením samostatného komplexu Svätého Ducha. V polovici 14 storočia kráľ Karol Róbert daroval panstvo Nikolausovi Berzeti. Pôvodom z roku 1353 je spis v ktorom Nikolaus potvrdzuje hranice svojho panstva Monostor. Sídlo čiastočne prechádza do vlastníctva pánov Gorjanski v rokoch 1381, 1396 a v celosti po smrti Nikolausa Berzeti v roku 1401. Pôvodom z roku 1353 je spis v ktorom Nikolaus potvrdzuje hranice svojho panstva Monostor.

Sídlo čiastočne prechádza do vlastníctva pánov Gorjanski v rokoch 1381, 1396 a v celosti po smrti Nikolausa Berzetti v roku 1401. Kráľ Žigmund dokladom z roku 1419 obdarováva pánov Gorjanski sídlom vo Vukovskej župe, poliami Monoštar a patronátskym právom nad Benediktínskym opátstvom. Šľachtic Gorjanski umiera v roku 1427, v doklade z roku 1474 sa Monostor sa spomína ako sídlo Petra Dobossy z Báčky, získal ho donáciou. V 15 storočí Turci po bitke pri Mohácsi v roku 1526, najpravdepodobnejšie obsadzujú opevnené sídlo Nuštar, predpokladá sa, že utieklo aj duchovenstvo z Benediktínskeho opátstva. Po porážke a vyhnaní Turkov v liste z roku 1697 sa spomína ,, oppidi Nustor" (opevnené sídlo) v distrikte distristus Essekiensis (Osjeckého kraja). Ako vlastníctvo Dvorskej komory je majetok v roku 1703 ocenený na 22.000 forintov a cisár Leopold I. ho predáva za 11 000 forintov v máji roku 1703 vdove plukovníka Ivana Makara za zásluhy jej muža v bojoch v oblasti Pečuha a Požehy. Po jej smrti jej syn predáva majetok 19.júna 1715 za 14 000 forintov grófovi Maximiliánovi Eugenovi Gosseau de Heneff... V zpráve o návšteve Pécskeho biskupa v roku 1729 sa spomína, že gróf Gosseau stavia zámok a cestu v roku 1737. Nuštar získava aj župu. Gróf umiera v roku 1741 a je pochovaný v zámockej kaplnke. Jeho dedičia predávajú panstvo v marci 1746 barónovi Franjovi Trenk za 16 000 forintov. Sídlo čiastočne prechádza do vlastníctva pánov Gorjanski v rokoch 1381, 1396 a v celosti po smrti Nikolausa Berzetti v roku 1401. Po barónovom uväznení a jeho smrti v Brne na Spilbergu v roku 1749 je jeho majetok skonfiškovaný erárom. Panstvo Nuštar sa nachádza v správe Kráľovskej komory od roku 1746 do roku 1751, keď ho kupuje za 35 000 forintov barón


Michael Sandor de Szlavnicza. Jeho syn Josephus Sandor de Szlavnicza sa pre nespokojnosť poddaných voči jeho osobe zriekol koncom roku 1767 vlastníctva v prospech svojho brata Antona Sandor de Szlavnicza. Gróf Anton Sandor de Szlavnicza poddaných vybavil majetkom do svojej smrti v roku 1802, keď dedia jeho deti. Syn Vincze Sandor de Szlavnicza sa zriekol práva na dedičstvo v prospech svojich sestier Josephine, Anny a Ester.


Bývalá Josephus Sandor de Szlavnicza kúria Nustar, súčasný stav. Grófka Josephine Sandor de Szlavnicza vydajom v roku 1782 za grófa Khuen-Belassi (pôvodom z Tirol - prišiel do Vojnovej krajiny koncom 18. storočia ako vysoký dôstojník rakúskeho vojska) prináša venom 1/3 panstva Nuštar. V bojoch pri Dubici je gróf Anton ťažko ranený a umiera v roku 1788 v Zágrebe. Grófka Josephine Sandor de Szlavnicza sa znovu vydáva za grófa Franca Attems. Umiera v roku 1803.

V roku 1810 sa delia podiely nuštarského majetku na tri rovnaké časti. Jednu tretinu dedia deti Josepha a Antona I. Khuen - Esther Ernestine a Anton II. Khuen. Gróf Anton II. Khuen-Belassi sa v roku 1810 oženil s grófkou Caroline Viczay - Hedervary. Rozhodli sa natrvalo usídliť v Nuštar. Anton II.odkúpil v roku 1811 ostatné dve tretiny od dedičov sestier Anny a Esther. V spise z roku 1821 veľkovojvoda Josephus prevádza vlastníctvo Nuštar na Antona Khuen. Anton II. a Caroline mali šesť detí (tri naroďené v Nuštar). Po otcovej smrti vlastníctvo dedia traja bratia Heinrich, Carolus a Anton III. Sú spoluvlastníci do 1871, keď Carolus prepisuje svoj diel bratom. Heinrich Khuen je v roku 1852 vymenovaný za člena Šumarskej časti Chorvátsko-slavónskeho hospodárskeho zväzu a v roku 1857 za člena Zemského hospodárskeho zväzu vo Viedni. V roku 1867 je jemu a bratovi Antonovi III. udelené čestné občianstvo Osijeka. Po Heinrichovej smrti v roku 1880 majetok v celosti prechádza do vlastníctva Antona III. ktorý sa v roku 1847 oženil s grófkou Angelike Izdenczy de Monostor. Mali sedem detí, z ktorých najstarší Dragutin-Carolus gróf Khuen-Hedervary narodený v roku 1849 v Nuštar je ustanovený v roku 1883 za chorvátskeho bána.
Motorová nákladná loď DNL 2000 ČSPD Kysuca s nalodeným autorom v roku 1977 pri protiprúdnej plavbe plnou silou zo Slavónie vo vtedajšej Juhoslávii do Bratislavy.

Najmladší brat Heinrich II. Jacob-Hinko narodený v roku 1860 v Nuštar (pohárnik v rakúskom gardovom pluku) sa po smrti brata Antona IV. v roku 1890 oženil s grófkou Johanne (Ivane) de Eltz z Vukovara. Odišiel z armády a venoval sa hospodárstvu v Nuštar. V roku 1903 zavádza elektrické osvetlenie v celom sídle aj v mlyne. Dekrétom kráľovskej chorvátsko-slavonsko-dalmatínskej zemskej vlády je Hinko vymenovaný za tajomníka krajinského poverenstva pre vedu, umenie a históriu v kráľovstve Chorvátsko a Slavonsko v období od roku 1916 do roku 1920. Bol zakladateľ dobrovoľného hasičského zboru v Nuštar a jeho predseda v roku 1919. Manželka Ivana bola predsedníčka Zväzu červeného kríža vo Vinkovci (umrela v roku 1907). Bol známy ako chorvátsky vlastenec a bol národom veľmi obľúbený. Po smrti otca Hinka v roku 1928, ktorý je s početnými predkami pochovaný v šľachtickej hrobke v Nuštar, panstvo a zámok dedia deti, preto Heinrich III. a Ludvine rozdeľujú zámok na dva diely a Carolus s manželkou sídli v malom zámku. Šľachtic Khuen-Belassi opúšťa Nuštar v roku 1944 rozhodnutím Katarského národného výboru vo Vinkovci. Po II.svetovej vojne sídlo a zámok spravuje Poľnohospodárske združenie, teraz tam sídli Základná škola a starobinec.


Erb rodu Khuen-Belassi


Na snímke z ľava v prvej rade: čestný podplukovník Richard Cowling CD ; Pani Veronica Cowling ; HRH princezná Alexandra KG, GCVO ; Pani Kathryn Kelly ; Pani Bev Hughes. V druhom rade: čestný plukovník Paul Hughes CD ; Veliaci dôstojník John Fotheringham, CD ; RSM/CWO Shaun Kelly, CD. Lady Veronika Cowling Kerney je potomok v priamej línii po Anne Sandor de Szlavnicza a jej otcovi Trenčianskom župnom sudcovi Stephanovi Sandorovi de Szlavnicza a dcéra Gizelle Kerney rod. Ondrejkovič, sesternice pplk. tank Aladára II. Ondrejkoviča.










Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková

2. listopadu 2006 v 18:54 | P.O.-S.
pochádza po svojej matke hudobnej skladateľke Júlii Ličkovej rodenej Stiglitz (jej rodičoch) zo starých podnikateľských rodín Stiglitz a Büchler. Niektorí ich členovia (najmä z rodiny Büchler) boli napriek tomu silne sociálne cítiaci aj keď práve jeden z nich (Jozef) sa stal členom rodiny Rothschild v tom čase najbohatšej na svete.
Alžbeta Ondrejkovičová
Mladá pani Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková, manželka dôstojníka Čs. armády kpt. tank. Aladára O. v lete roku 1946.
Mama ja a Táňa
V mládeneckom jednoizbovom vojenskom byte manžela na Šoltésovej ulici č.10 v Bratislave
Anna Horvátová
Vľavo slečna Anna Horvátová sekretárka poslanca Pavla Čarnogurského v roku 1942. Jej priateľ bol študent Vojtech Zamarovský z Trenčína. Jeho otec kominársky majster sa poznal s rodinou Stiglitz a vykonával pre nich rôzne údržbárske práce. Po roku 1940 im dodával drevenné prepravky na liehoviny. Vpravo známy Okresného náčelníka v Trenčíne Dr. Jakubóczyho, príbuzného rodiny Ličko. Anička H. dala najavo Alžbete svoju nespokojnosť, keď sa dozvedela o pôvode jej matky od Vojtecha Zamarovského.
V.ľudová
Trieda piata ľudová
Nosislav konfirmácia
Konfirmace Českobratrské církve evangelické 23. června 1935 v Nosislavi u Židlochovic. Na památku od Tvé Anna Nádeničková, Mély Laskotová, Dáša Vejchová, Anči Sadélková, Lýda Luklová. Pavel Nešpor.
Alžbeta
Ako dieťa mala Alžbeta Ličková zatiaľ šťastné detstvo, ktoré už nemalo dlho trvať pre rozpory v jej širšej rodine. Boli žiaľ iba (alebo až) prozaického charakteru. Na snímke zo dňa 30.05.1927 je Alžbeta a jej maminka hudobná skadateľka Júlia Ličková rod. Stiglitz v kúpeľoch na Sliači.

V roku 1919 bola v Prahe založená Juhoslovanská komisia. Následovali schôdze, vyústili v januári 1921 založením Československo-Juhoslovanskej Ligy. Na valnom zhromaždení 13. apríla 1921 boli zvolení za predsedu starosta hlavného mesta Prahy JUDr. Karel Baxa, za miestopredsedov velkoobchodník Roko Bradanović, univerzitný profesor Dr. Viktor Dvorský a advokátský koncipient Dr. Zdeněk Vavruch. V Juhoslávii bola s menším oneskorením ustanovená Jugoslovensko-Čehoslovačka Liga. Valné zhromaždenie sa konalo 12. novembra 1922 v Prahe a zúčastnilo se jej 36 členov, zástupcov siedmich odborov Ligy. Spoločnosť pôsobila tiež na Slovensku, kde boli jej členmi príslušníci rodiny dôstojníka Dragúnskeho pluku 11 kráľa Carola II. rumunského ppor. jazd. Aladára I. Ondrejkoviča a v Trenčíne príslušníci rodiny Alžbety Ličkovej od jari 1944 Ondrejkovičovej. V Československu mala 16 pobočiek: Benešov, Bratislava, Brno, České Budějovice, Hradec Králové, Kolín, Košice, Ostrava, Pardubice, Písek, Plzeň, Praha, Přerov, Příbram, Olomouc, Tábor a Užhorod. Medzi zakladateľov Ligy patrila okrem prvého primátora Prahy JUDr. Karla Baxu aj jeho manželka Amélie Jurkovičová. O osude pietnych miest, kde boli pochovaní vojaci pochádzajúci z Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, rozhodovali v roku 1923 spoločne Ministerstvo národnej obrany ČSR, Ministerstvo pre cirkevné záležitosti Kráľovstva SHS, v spolupráci s Československo-Juhoslovanskou Ligou v Prahe a Juhoslovansko-Československou Ligou v Belehrade. Dňa 6. novembra 1924 bol v Trenčíne podpísaný Protokol o výstavbe kaplnky. Mestské zastupiteľstvo v roku 1925 rozhodlo, že vyčlení pre ňu pozemok a darovalo ho Kráľovstvu SHS. V roku 1941 po zrušení Vysokých škôl v protektoráte Čechy a Morava kde študoval na textilnej a strojnej fakulte ČVUT praxoval vo firme Tiberhien fills v Trenčíne mladý Knjaz Božko, syn pobočníka kráľa Juhoslávie Petara I. Býval vo vile rodiny Alžbety Ličkovej v Trenčíne na Štefanikovej 33. Alžbeta s ním hrávala tenis na kurtoch ich rodinnej vily. Tesne pred napadnutím Juhoslávie Nemeckom sa mladý knjaz Božko rozlúčil s rodinou hostiteľov s tým, že odchádza po konzultácii s kráľovským dvorom na Západ.

Slečna Alžbeta Ličková v rokoch 1940-1944 počas svojej práce vo firme Telefunken A.G. v Bratislave prišla do kontaktu s príslušníkmi Deuxième Bureau de l'État-major général. (Druhé oddelenie Generálneho štábu - francúzska vojenská spravodajská služba). Firmu navštevovali aj Francúzi, zástupcovia fy z okupovanej časti Francie. V rozhovoroch s Alžbetou Ličkovou dávali najavo svoje názory k situácii na frontoch a prejavili ochotu prenášať jej dôverné správy smerom na Franciu (Deuxieme Bureau), kde bývali jej príbuzní. V neoficiálnom styku bol kontaktnou osobou s nimi pán Dezider Deutsch. Slovensko malo v OSS pridelený kód - Sorel.

Telefunken AG Sendeempfänger Ase 211, Batteriekasten Spez 992 Bs und unten den Zubehörfächern und Netzanschlussgerät NG TL
Snúbenci Alžbeta Ličková a npor. aut. Aladár Ondrejkovič sa zosobášili na jar roku 1944. Alžbeta vystúpila zo zamestnania a vzhľadom na rasové predpisy ktoré sa vzťahovali na štátnych zamestnancov npor. Ondrejkovič musel odísť zo služby v slovenskej armáde. Svedkami na ich neverejnom sobáši v Bratislave v Novom evenjelickom kostole na Legionárskej boli syn Obvodného notára v Liptovskom Jáne a priateľ snúbenca Dr. Viktor Pavella a pán Mikuláš Líška od r.1939-1940 nový majiteľ 1/2 Herbária Trenčín, firmy rodiny snúbenice. Na príhovor švagra snúbenca evejelického redaktora a. v. Andreja Vrbackého ich sobášil kňaz Dr. Ladislav Jurkovič zo slávnej evanjelickej rodiny. Matrikár bol pokrvný príbuzný starej matky snúbenca z veľmi známej a starej rodiny Okolicsáni z Turca. V záujme zatajenia identity novomanželia odcestovali po sobáši s Trenčína na Východné Slovensko. S nimi odcestovala aj matka nevesty Júlia Ličková rod. Stiglitz. Ubytovanie im poskytol priateľ rodiny Ondrejkovič Okresný náčelník v Kežmarku Dr. Alexander Lutšek, švagor generála M. R. Štefánika.

Obvodný notár v Liptovskom Jáne Július Pavella, kde sa ukrývala npr. švagriná Dr. Viktora Pavellu Irena Bluhová, manželka Imra Weinera-Kráľa ktorý sa zdržoval v r.1939-1945 vo Francii tak ako aj npr. sestra starej matky snúbenice a jej sesternice s bratancami. Niektorí z nich sa ilegálne vo Francii zdržovali nielen pre politickú činnosť, ale aj rasový pôvod. Vo Francii sa však žili od predvojnového obdobia aj príbuzní npor. A. Ondrejkoviča.

Ev. farár Ivan Kolesár Adamovské Kochanovce, po r. 1945 funcionár SZPB, vysokoškolský pedagóg, priateľ Alžbety Ondrejkovičovej a celej rodiny Ličko Kochanovská vzbura . V prvej polovici 19.stor. najväčšími vlastníkmi obce Kochanovce bola rodina Ottlík z Ozoroviec, príbuzných rodiny Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza.
BUCKLER, Joseph (Büchler), beloved husband of Tessie (nee Rothschild), devoted ... Tessie (Rothschild) Büchler was born in Germany on 10 October 1883, ...

James Buchler : - Marr : 28 FEB 1819 - Preble Co, OH Died : - Father : Mother : Wife : Sarah Sally Lincoln
Born : ABT 1802 - Ky Died : - Father : Thomas Jefferson Lincoln Mother : Martha Gee


Prezident Československej republiky armádny generál Ludvík Svoboda udelil dňa 29.augusta 1969 Alžbete Ondrejkovičovej za príkladné plnenie pracovných úloh vysoké štátne "Vyznamenanie za vynikajúcu prácu" na návrh predsedu vlády Oldřicha Černíka. Obaja mali vedomosť, že pani Alžbeta Ondrejkovičová a jej rodina bola politicky aj občiansky prenasledovaná a diskriminovaná do roku 1968 z dôvodu protizákonného konania tretích osôb v Trenčíne v koordinácii s orgánmi štátnej moci a zverenej verejnej správy. Po roku 1969 bola aj s rodinou opäť občiansky a právne diskriminovaná štátnou mocou s tých istých dôvodov, napriek tomu, že najvyššie štátne orgány naďalej na nej požadovali, aby s manželom v záujme ministerstva zahraničného obchodu do Kanady opakovane intervenovala u Lady Gizelle Kerney rod. Ondrejkovič a jej manžela veľkopodnikateľa s oceľou Alexandra Kerney. Napriek tomu, že výsledky jej intervencií mali zásadný hospodársky dosah pre ČSSR, jej a jej rodine štát poskytol ako jedinú protihodnotu systematické ohováranie jej osoby a jej rodiny treťou garnitúrou ŠtB a KSČ. Vyšetrovanie zločinov z päťdesiatych rokov a rehabilitácie poškodených boli zastavené. Ich aktéri oživili svoje nezákonné aktivity. Dôkaz: Vyznamenanie za vynikajúcu prácu Alžbety Ondrejkovičovej zo dňa 29.08.1969.

Autor aj touto cestou ďakuje priateľom, známym, ZO SZPB - 7, ÚR SZPB a starostovi meskej časti Bratislava - Nové Mesto pánovi ing. Richardovi Frimmelovi za prejavenú účasť pozostalým Alžbety Ondrejkovičovej pri jej úmrtí.

Poznámky: v Juhoslávii boli členmi Jugoslovensko-Čehoslovačkej ligy aj redaktor Lidových novín v Belehrade a prof. na gymnáziu T. G. M. v Petrovci Andrej Vrbacký (budúci manžel Editky Ondrejkovičovej a držiteľ prestížnej Ceny Centra juhoslovanského PEN klubu) ;

20. výr. zpráva Štát. čsl. reál. gym. Ľ. Štúra v Trenčíne za šk. r. 1937-38. Menoslov abiturientov (hviezdičkou označení složili skúšku dospelosti s vyznamenaním) VIII. A trieda. ....10. Mikuláš Dohnányi, 11. Rudolf Feldek, 12. *Juraj Fuchs (v roku 1946 asistent profesorky Gizely Ondrejkovič Kerney vo volebnej kampani za DS, neskôr redaktor) str. 50, III. A trieda... 20. Ervín Kellermann, Trenčín. 32. Alexander Pelikán, Trenčín. 34. Erich Pollák, Trenčín. 38. Robert Schlesinger, Trenčín. 43. František Veselý, Žarnovica (Trenčín) ...Milada Formánková triedna profesorka IV.A, Ján Mališ, triedny profesor IV.B ;

Zdroje: Júlia Ličková ; Ján II. Ličko ; Dr. Viktor Pavella ; Irena Bluhová ; Alexander Bachnár ; Juraj Fuchs ; pplk. tank Aladár Ondrejkovič ; Alžbeta Ondrejkovičová rod. Ličková ; Andrej Vrbacký ; Viliam Kamenický ; Pavol Kučera ; plk. Pavel Gajdoš ; generál let. Teodor Obuch ; plk. Pavol Globan ;





Násilné prechody cez vojnovú zónu Vukovar

14. října 2006 v 21:24
Obeta


v rokoch 1991 - 92 pod priamou delostreleckou paľbou. Posádky vtedy ešte čs. nákladných lodí ich uskutočňovali priamo cez bojovú zónu, na vlastné riziko nasadzovali svoje životy. Nízke mzdy neboli argumentom v ich snahe. Dlhoroční zamestnanci ČSPD si uvedomovali, že ekonomická situácia ich materského podniku naväzuje na tržby plavidiel, ktoré tvorí preprava tovaru. V neposlednom rade boli aj zvyknutí bez kompromisov a prázdnych slov reprezentovať vlajku štátu pod ktorou sa plavili.


Dunaj medzi prístavmi Vukovar a Bezdan v roku 1977. DNL Kysuca, dodnes najrýchlejšia motorová nákladná loď ČSPD n. p. o nosnosti 2000 ton pri plavbe plnou silou.


Vojnová loď RRF zo základne Nový Sad rovnakého typu, ako plavidlo v kolíznej situácii s konvojom ČSPD n. p. tlačného remorkéra T. R. Inovec.


Žeravý dych mrazivej smrti mesta. Zo šera hľadia tušené oči mŕtvych. Pohľad z Borova na prístav Vukovar. Fotografia je vykonaná z areálu Baťového veslárskeho klubu. Okolo 19 hod. sa remorkér plavebnej spoločnosti ČSPD T.R. Inovec plavil so svojim tlačným konvojom o dĺžke cca 200m v zime roku 2001 po prúde za zníženej viditeľnosti. Plavebná dráha je v týchto miestach asi 40 metrov od pravého brehu. Konvoj je nutné teraz nasmerovať v uhle na plavebnú dráhu a záď plavidla je potom asi 20 m od brehu. Náhle sa pred prednými tlačnými sekciami konvoja vynorilo neosvetlené plavidlo vojnového námorníctva zo základne v Novom Sade v protiprúdnej plavbe. Len bravúrou veliteľ T.R. Inovec zabránil neštastiu. Vojnovému plavidlu sa vyhol asi 1m po svojej pravej strane. Ak by sa dostalo pod vysokú prieď prázdnych člnov konvoja by bolo
 alt=
Ako rodina pred rokmi v Šimonovanoch, ale v inom spoločenskom postavení. Žiaľ ku škode rodín aj tých zamestnancov firmy Baťa a ich potomkov, ktorí mlčky asistovali pri znevažovaní účastinárov firmy Baťa. San sasity satas. Vchod do bývalých závodov Baťa Borovo v roku 1977. Jednotlivé závody firmy Baťa v rôznych krajinách medzi sebou úzko spolupracovali aj v rokoch 1939-1945. Najväčším účastninárom slovenskej časti firmy Baťa bol v rokoch 1939-1945 Jeho Ctihodnosť JUDr. Martin Mičura. Jeho postavenie v správnej rade bolo rozhodujúce. Autor článku bol už vtedy presvedčený, že úcta a vďaka patrí pánovi Tomášovi Baťovi, spoločenskej skupine ktorú reprezentoval, jeho cieľavedomým a korektným zamestnancom a v neposlednom rade Jeho Excelencii JUDr. Martinovi Mičurovi.


Prístav Vukovar v roku 1977. Vzadu vodáreňská veža. Pri delostreleckej paľbe z ľavého brehu Dunaja v roku 2001 strieľali kanóny salvami tesne ponad loďe ČSPD aj v týchto miestach, delostrelecké granáty dopadali na breh a stavby vpravo.


Rieka Dunaj medzi prístavmi Vukovar a Bezdan vo vtedajšej Juhoslávii. Motorová nákladná loď ČSPD DNL Kysuca v plavbe.


Podniková budova bývalej firmy Baťa Borovo v Slavónii v roku 1977. Malý je ten svet.


Podnikové budovy bývalej firmy Baťa ú.s. v súčasnosti. Bývalí zamestnanci a obyvatelia Borova vôbec nedúfajú, že by mohol prísť niekedy investor ako Baťa. Vedia, že dnes už takí podnikatelia nikde vo svete nie sú. Ostali im však pamiatky v podobe jeho stavieb, kultúrnych, športových a dopravných. V tejto budove na prízemí vpravo sa konali zábavy zamestnancov. Autor článku bol svedkom búrlivých zábav slavónskych krásavíc z bývalej firmy Baťa v roku 1977. Netušili čo ich postihne. Svet je dnes úplne iný ako československý podnikateľ Tomáš Baťa a jeho spoločenská vrstva.


Prístav Vukovar v Slavónii, vo vtedajšej Juhoslávii v roku 1977, v popredí konvoj JRB. Vzadu veža vodárne. Nič netrvá večne, ani .....


Veža vodárne a rozstrieľané domy po bojoch o mesto Vukovar v roku 1992. Delostrelecká paľba bola taká intenzívna, že trosky zo striech domov padali až na TR Inovec pri jeho protiprúdnej plavbe v konvoji s ŤTR Lipno.
ŤTR Lipno
Separátna poprúdna plavba remorkéra typu ŤTR 2000, výkon 1472 kW nad prístavom Bratislava
Kysuca
Motorová mákladná loď DNL 2000 ČSPD Kysuca pri protiprúdnej plavbe plnou silou


Štandartné podnikové vilky v areáli obytnej zóny firmy Baťa Borovo v Slavónii, stav v roku 1977.


Tie isté štandartné podnikové vilky v už iba bývalom areáli obytnej zóny firmy Baťa Borovo, stav okolo roku 2004.


Štandartné podnikové vilky v areáli firmy Baťa Borovo, konečná zástavka autobusov miestnej dopravy, stav v roku 1977.


Tie isté štandartné podnikové vilky v areáli firmy Baťa Borovo, súčasný stav


Veľa obyvateľov mesta Vukovár čakala plavba cez rieku Styx, Dunaj to pozostalým pripomína.
Železná brána
Dunajské katarakty - Iron Gate, namaľoval Ladislav barón Mednyánszky koncom 19.storočia. O 75 rokov tieto miesta s plavidlami ČSPD n. p. preplavoval autor, jeho príbuzný.


Slavónske dunajské prístavné mesto Vukovar kapitulovalo po bezútešných bojoch v roku 1992.


Stretnutie DNL Kysuca s osobnou loďou SOREA Družba pri jej plavbe po prúde do Budapešti. Dosahovala bežne rýchlosť 28km/hod. Bola v roku 1992-1993 úspešne nasadená na prehradení Dunaja. Po odpredaní tretej osobe ju postretol smutný osud, ako jej sesterskú loď Javorina (bývalá OL Bratislava), úplne vyhorela.


Stretnutie vlečnej zostavy v jej poprúdnej plavbe nákladnou loďou DNL Kysuca medzi prístavmi Vukovar a Bezdan. Na snímke aj jej strojný správec pán Jiří Liška z Břeclavy.


Pán kadet-bocman po víraní zadnej kotvy Motorovej nákladnej lode ČSPD DNL Kysuca pri odchodnom manévri z prístavu Vukovar.


Kúria v Nuštar ktorej majiteľom bol autorov pokrvný príbuzný Josephus barón Sandor de Szlavnicza. Nustar neďaleko Borova, súčasný stav.


Bývalá Josephus Sandor de Szlavnicza kúria v medzivojnovom období


Josephus barón Sandor de Szlavnicza


V pozadí na snímku Plzeňské výstavisko. Autor služobne v roku 1966 z VÚ 4404 Ostrov nad Ohří na pravidelnej lekárskej prehliadke vo Vojenskej nemocnici Plzeň.


Josephus Sandor de Szlavnicza kúria Nustar, fotbalové ihrisko v jej areáli, súčasný stav.
Sl.
Autor v strojovni osobnej lode ČSPD Slavín pri v plavbe medzi prístavmi Štúrovo a Komárno v roku 1982


Bývalý kataraktný parník Liptov vystavuje na Dunaj ČSPD Strečno a preberá na šlepsále vlečný remorkér ČSPD Šturec s nalodeným autorom.


The Last of the Many. Ťažno-tlačný remorkér ŤTR Lipno, bývalej mohutnej dunajskej plavebnej spoločnosti ČSPD n.p., ešte stále v prevádzke po mnohých rokoch nad prístavom Bratislava.












Paolus Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza I.

27. září 2006 v 21:55
Znak Sandor de SzlavniczaZnak Ondrejkovics




Meč
Nádvorie paláca Sandor
Nádvorie sídla vicežupana Sandora de Szlavnicza v Trenčíne
DNA
Valentinus Ondrejkovics, Liptovskomarský titulárny prepošt Andreas Ondrejkovicz, Ján Ondrejkovics cirkevný sudca 1870. Michael Ondrejkovics Obernotar (Hlavný notár) Saint Georgien (Svätý Jur). Stephanus Sandor de Szlavnicza Compossesor jeho manželka bola Urodzená pani Mária Sandor de Szlavnicza (rodená Marko) ich dcéra Illustrissima Domina Anna Sandor de Szlavnicza (vydatá Ondrejkovics), jej manžel bol Obvodný notár Dominus Stephanus Ondrejkovics. Svedkovia na ich svadbe boli Urodzení páni, pokrvná rodina rodu Sandor de Szlavnicza Compossesor Carolus Vály a Josephus Schurmann - Verejný sudca. Krstní rodičia Anny Sandor de Szlavnicza boli Caroline Pirott a Compossesor Josephus Mihalovics, Casimirus Horváth (Marko),

Biblia



Náhrobné kamene prastarého otca autora Obvodného notára Stafana Ondrejkoviča a autorovej praprastarej matky Urodzenej pani Márie Sandor de Szlavnicza rod. Marko vo Veľkých Bieliciach. Navždy opustila tento svet †10.03.1907 v Malých Bieliciach.

Petrus Ondrejkovics jeho manželka Antonia Ondrejkovics rodená Zsittnyan ich syn bol Obvodný notár Stephanus Ondrejkovics, svedkovia boli Julius Némethy, Antonius (Anton) Zsittnyan. Obvodný notár Stephanus Ondrejkovics (Obvodný notár v obvodoch Dolné Držkovce a Šimonovany) a jeho manželka


Anna Sandor de Szlavnicza vydatá Ondrejkovič mali spolu deti: správca učiteľ Stephanus II Ondrejkovics (Štefan Ondrejkovič), Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič *1889, †1964, (Hlavný slúžny Topolčany, Okresný náčelník Považská Bystrica, Zlaté Moravce, Prešov, Bratislava - mesto, Bratislava - vidiek, po r.1946 policajný trestný sudca Bratislava), Jozef Ondrejkovics, Mária Turba rodená Ondrejkovics jej manžel bol Štefan (Stephanus) Turba, Anna Ondrejkovics vydatá Mičura, jej manžel bol Rudolf Mičura Obvodný notár v Dlhom Poli ich dcéra bola Melánia Mičura, Elizabeth Ondrejkovics, Obvodný notár Vojtech Ondrejkovics *1896 Dolné Držkovce †1966, Antonia Ondrejkovics, Jan Ondrejkovics †1914 Bielorusko, Lenka Ondrejkovics, Božka Ondrejkovics, Michael Turba bol Obvodný notár Prievidza a Bojnice jeho manželka Pauline Turba rodená Balazsovics ich zať bol správca učiteľ (Čierna Lehota, Lednické Rovné a Trebatice) Stefan (Stephanus) Ondrejkovics (Ondrejkovič) *1882, †1954 jeho manželka Maria Ondrejkovičová rodená Turba *1885 Bojnice, †1964, Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič (Ondrejkovics),


Na snímke deti správcu učiteľa pána Stefana II. Ondrejkoviča a jeho manželky učiteľky pani Márie Turba, zľava Editka vydatá Vrbacká, Aladár II. Ondrejkovič (budúci dôstojník Čs. armády, Sl. armády a opäť Čs. armády), Tibor Ondrejkovič (budúci prokurista a riaditeľ) a Magdaléna vydatá Suchánková.

syn učiteľa správcu bol prokurista firmy Thonett Mundus Tibor Ondrejkovič *1911 jeho manželka bola Piroška Ondrejkovič rodená Elefanty, Edita Ondrejkovič jej manžel bol Andrej Vrbacký (profesor, redaktor, prekladateľ, diplomat), Magdaléna Ondrejkovič jej manžel bol ing. Karol Suchánek I. (Správca Tatranských Liečebných ústavov). Pplk. tank. Aladár II Ondrejkovič (Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza) *1909, †2001 jeho manželka Elizabeth (Alžbeta) Ondrejkovič rodená Ličko *1921, ich deti ing. Tanja Hoffman rodená Ondrejkovič *1945, Paolus Ondrejkovics *1946, ČSSR voj. zn. č. 213????, Dr. Eva Svarinsk. rodená Ondrejkovič *1949, Boris Ondrejkovič *1954. Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič mal manželku Anna Ondrejkovič rodená Torok ich dcéry Lady Gizela Ondrejkovič jej manžel bol Alexander Kerney (president Thyssen steel of Canada) a Camila Ondrejkovič jej manžel bol JUDr. František Csúzy de (Chuz). Tibor Ondrejkovics jeho manželka Piroška Ondrejkovics rodená Elefanty de, ich deti Prof. PhDr. Peter II Ondrejkovič a Judita Ondrejkovič. Edita Vrbacká rodená Ondrejkovics jej manžel bol redaktor Andrej Vrbacký ich deti Dušan† a Miriam Šišoláková. Magda Suchánek rodená Ondrejkovics, jej manžel bol ing. Karol Suchánek, ich synovia Karol Suchánek II., ing. Boris Suchánek a Dalibor Suchánek.
Anna Sandor de
Na cintoríne v Dolných Držkovciach má nahrobný kameň prastará matka autora Illustrissima Domina Anna Sandor de Szlavnicza vydatá Ondrejkovič


Na cintoríne vo Veľkých Bieliciach má náhrobný kameň Obvodný notár v Dolných Držkovciach a následne v Šimonovanoch Dominus Štefan I. Ondrejkovič, manžel Urodzenej pani Anny Ondrejkovič rod. Sandor de Szlavnicza
Anna
Náhrobný kameň Anny Ondrejkovič rod. Sandor de Szlavnicza
Ondrejkovics
Dragounský pluk č.11 Karola kráľa rumunského v Bratislave, poručík Aladár Ondrejkovič (slobodný pán Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza) v službe dozorného útvaru v rokoch 1938 - 1939.


Povesť o vzniku obce Slávnica: kráľ Emeric (Imre), ktorý panoval v trinástom storočí (1182-1204), usporiadal veľkú poľovačku, ktorej sa osobne zúčastnil. Počas lovu sa rozzúrený ranený jeleň vrhol na kráľa. Kráľa pred istou smrťou zachránil pohotový honec, ktorý v poslednom okamihu zastrelil jeleňa šípom svojho luku. Vďačný kráľ za odmenu povýšil honca do zemianskeho stavu a daroval mu časť zeme a lesov, ktoré aj dnes patria slávnickému chotáru a Pominovcu. Honec menom Slávnický, už ako zeman, si na darovanom pozemku postavil dom. Celý majetok si dal oborať dvojičkami volov, dvojičkami - chlapcami a samorostlým pluhom, lebo vraj dvojičky prinášajú šťastie. Jeho sluhovia si časom tiež začali stavať domy a tak vznikla obec, ktorá dostala meno Slávnica po zakladateľovi. Ďalej sa datuje, že z neznámych dôvodov si potomkovia Slávnického (Szlavniczai) zmenili meno na Sandor - v ich erbe je jeleň.


Uhorský a chorvátsky kráľ Emeric (Emericus, Imrich, Imre *1174 †1204) syn kráľa Belu III. Korunovaný bol 16.mája 1182.


Kassai Bechich N. synovia Tamás Bechich 1456 a Gyorgy I. 1456. Thomas (Tamás) Bechich jeho synovia Mikuláš (Miklós) I. 1456, Adalbert 1472, Jacobus (Jakub), Ján (János), Sandrin kitol a Sandor ecsaládnév. Sandrin jeho syn Márton Sandor de Szlavnicza 1517 jeho manželka Ilona Chlevenszky a ich deti Ján (János, Joannes) II. Sandor de Szlavnicza 1552, Mikuláš (Miklós) II. Sandor de Szlavnicza, Borbála Sandor *1540 (János Redeky de Redek), Gasparus (Gaspár) I. Sandor de Szlavnicza 1556 (trenčiansky dedičný vicežupan, vicecomes, trencsini alispán) Margit Sandor 1564. János (Ján) II Sandor de Szlavnicza 1552 jeho 1. manželka Kata (Katarína) Sólyom Koloni 2. manželka Kata Apponyi de Nagy-Apponyi, ich deti boli Stephanus (István) I. Sandor de Szlavnicza 1570 a László (Ladislaus) I. Sandor de Szlavnicza. István (Stephanus) I. Sandor 1570 jeho manželka


(kaštieľ rodu Rakolubszky v obci Rakoluby v okrese Nové Mesto nad Váhom pre požiarom) Kata Rakolubszky de Rakolub, ich dcéry Margit (1.Gyorgy (Juraj) Rajcsányi, 2.Farkas Gyepes), Erzse (Boldisz Rajcsányi), Zsófia (Paulus (Pál) Rajcsányi), Anna (Mózses (Mojžiš) Simonyi). Miklós II. Sándor de Szlavnicza manželka Anna Sóky ich deti Menyhért I. a Miklós (Mikuláš) III. de Szlavnicza. Miklós III Sandor jeho manželka Sára Chomory ich deti boli Adalbert III Sandor, László III, Gaspár (Gasparus) I. Sandor. Ján (János) II Sandor de Szlavnicza 1552 jeho 1. manželka Koloni Sólyom Kata. 2. manželka Kata Apponyi, ich deti István (Stephanus) I. Sandor de Szlavnicza 1570 a László I. Sandor, jeho manželka Ersze Tokos-Ujfalussy ich deti boli János III. Sandor de alnádor 1616, jeho manželka Dora Aranyady, Adalbert II. Sandor, Ggyorgy II. Sandor de Szlavnicza (manželka Anna Motecsiczky, Paulus (Pál) Sandor, Zsuzsi Sandor 2. Kata Sandor, jej manžel Borcsyszky Georgy (Borczyczky Franz Ignaz von RK Oberst 12. Promotion vom 15.02.1779. Nositeľ Military Maria Theresia Order), Ladislaus (Lázsló, Ladislav) II. Sandor de Szlavnicza (nitriansky vicežupan, nyitrai alispán, vicecomes) jeho manželka bola nebojszai Balogh Erzse, ich deti Anna Sandor (horóczi Madocsányi Imre), Mihály Sandor (Eva Kerekes), Adam Sandor de Szlavicza jeho manželka (Bora Majthényi). Bora Sandor de jej manžel bol Torok de Pat Ferenc I. † pred rokom 1602.
Slavnica
Zachované pôvodné pivničné priestory kúrie rodu Sandor de Szlavnicza v obci Slávnica. Havarijný stav z roku 2003.
Gaspár (Gasparus) Sandor de Szlavnicza 1556 trencséni alispán (trenčiansky vicežupan) jeho manželky 1. Margit Schvela 2. Kata Barackay syn Pál (Paolus) I. Sandor de Szlavnicza. Imre I. Sandor trencséni alispán, trenčiansky vicežupan 1637, (nádasdi Krisztina Darabos), István (Stephanus) II. Sandor †, Erzse Sandor jej manžel (b. János Pongrácz), Zsuzsi Sandor (ákoshazi Miklós Sarkány), Ferencz I. Sandor de Szlavnicza, jeho svokra Mária Felizitas Thurzó de Bethlenfalva, jej dcéra a jeho manželka Kata von Rottal, ich deti János Sandor de Szlavnicza 1666, manž. Anna Berényi, Gaspar III Sandor manž. Kata Szluha,


Mária Sandor de Szlavnicza manžel Imre gróf Nyári de Bedegh (bývalý palác rodu Nyári v Bratislave, je známy pod menom Mirbachov palác). Gaspar III Sandor de Szlavnicza a Kata Szluha mali deti Gyorgy Sandor de Szlavnicza,


Osmanský sultán Mehmed IV. Gaspar IV Sandor de Szlavnicza (Kurucz táborn. 1693, 1694, 1706) manž. barónka Erzse Thokoly de Késmárk (Gaspar IV Sandor, blízky príbuzný kniežaťa Imre Thokoly de Késmárk a jeho manželky grófky Heleny Zrinski, kapitán kniežacieho dvora, diplomat, dve periódy vyslanec na dvore Osmanského sultána Mehmeda IV a jeho syna sultána Mustafu II. Ešte dôležitejšiu diplomatickú misiu absolvoval na dvore francúzskeho kráľa.

Minister financií Jean-Baptiste Colbert markíz de Seignelay v čase keď Francúzsko podporovalo stavovské povstanie v Uhorsku. V tejto súvislosti pôsobil kurucký vyslanec Gaspar IV Sandor de Szlavnicza na dvore u francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. V roku 1704 od Gaspara IV Sandora obdržal finančný príspevok na svoj pluk Šimon gróf Forgách. Sumou prispel aj jeho brat vicežupan Nitrianskej stolice Adalbert Sandor de Szlavnicza (nyitrai alispán m. kir. helyt. tan.) jeho jeho deti Ferencz Sandor (1.Kriska Bossányi 2. Bora Motesiczky)


Sp. Dnus Carolus Sandor (Sp. Dna b.Anna Maria Rudnyanszky syn Josephus Antonius Nepomuk *1763 Nové Mesto nad Váhom), Julia Sandor (gróf Jozsef Forgách) a Anna Sandor (b. Ferencz Konig). Kata Sandor (Bossányi Gábor), Anna Sandor (István Motesiczky), a


Paulus (Pál) IV Sandor de Szlavnicza (kis kerestenei Judit Hunyady). Ladislaus Gasparus Sandor de Szlavnicza *08.04.1720 Modrová, rodičia Pauli Sandor de Szlavnicza a Perillustrii Domina Juditha Hunyady. Krstní rodičia Revexendismus Dominus Albertus Révay Compatro sa Periillustri Domina Maria Kermendy in Luka. Imre I. Sandor de Szlavnicza (trencséni alispán, trenčiansky vicežupan, vicecomes) 1637, (nádasdi Krisztina Darabos), ich deti Stephanus (István) III. Sandor de Szlavnicza, jeho manželky 1. Eva Mariássy 2. Ilona Forgách


3. Erzse Révay), Kata Sandor de Szlavnicza jej manžel bol


Péter Áppónyi de Nagy-Apponyi. Kata Sandor jej manžel bol (Divék Sándor Ujfalussy), Magdolna Sandor (b. Matyás Majthényi), Zsófia Sandor jej manžel (Imre Karner) Imre (Imrich) II. Sandor de Szlavnicza a jeho manželka Magdolna Okolicsányi, ich deti boli Pál (Paolus) III. Sandor de Szlavnicza (trencséni alispán, trenčiansky vicežupan) 1714 jeho manželky 1. N. Radvanszky 2. Anna Dobay, Ferencz (František) II. Sandor de Szlavnicza, jeho manželky


1. Anna Balassa de Kékkő et Gyarmat 2. Magdolna Gaffor á Paar. Pál (Paolus) III Sandor de Szlavnicza 1714 jeho manželky 1. N. Radvanszky 2. Anna Dobay ich deti László Sandor de Szlavnicza jeho manželka Klára Plathy (po vystúpení zástupcov Turčianskej stolice na Onódskom sneme proti Františkovi II. Rákoczi došlo k zrušeniu Turčianskej stolice a poprave predstaviteľov turčianskej šľachty Krištofa Okoličányi zo Slovenského Pravna a Melchiora Rakovského z Rakova, patril medzi uväznených Turčanov v Jágri Alexander Plathy) ich deti Imre †, László †, Mihály Sandor de Szlavnicza jeho manželka Anna Simiensis ich syn Pál (Paolus). Pál (Paolus) Sandor syn (Lászla a Kláry Plathy) manželka Zsuzsi Sréter, Karóly (Carolus) Sandor de Slavnica, jeho manželka Erzse Sréter †), Stephanus (István) Sandor de Szlavnicza syn Lászla a Kláry Plathy manž. Terézia Beniczky, Lajos Sandor de Slavnica, syn Lászla a Kláry Plathy 1768, Bora Sandor dcéra Lászla a Kláry Plathy, jej manžel Ján Otlík, Zsuzsa dcéra Lászla a Kláry Plathy, jej manžel Sandor Ilgó, Anna Mária dcéra Lászla a Kláry Plathy.


Do hrobky košického Dómu Sv. Alžbety v rannogotickom slohu vedie sedemnásť schodov a nachádzajú sa v nej štyri mramorové rakvy, ktoré podľa nákresov Fridricha Schuleka zhotovili sochári Anzelm Andreetti a František Mikula. Pozostatky Františka II. Rákóczi, jeho matky Heleny Zrinskej a syna Jozefa Rákóczi sa nachádzajú v spoločnom sarkofágu. Knieža spočíva v rakve z cyprusového dreva na poduške naplnenej zemou z jeho rodnej Borše a Veľkého Šariša, kde istý čas žil. Maďarský nápis na sarkofágu hlása: Tu odpočíva František II. Rákóczi, maďarské a sedmohradské knieža, zomrel v Rodosto 8. apríla 1735, jeho hrdinská matka Helena Zrínska, manželka Františka I. Rákóczi a neskôr Imricha Thököly, zomrela v Nikomédii 18. februára 1703 a syn Jozef Rákóczi, zomrel v Cernavode 10. novembra 1738. Zlý osud národov ich zavial do vyhnanstva. Snímok s popisom je tu uverejnený vďaka pánovi ktorým je Peter Petrulák.

Pál (Paolus) syn Kláry Plathy a Lászla manž. Zsuzsi Sréter ich deti Karoly (Carolus)- leányok, Pál (Paolus) Morvában, Lajos †. Syn Pavla (Pál, Paolus) III, István (Stephanus) Sandor de Szlavnicza a jeho manželka Terézia Beniczky mali synov : Thomas , ktorého manželka


Estera Ivanka de Draskócz et Jordánfold *04.06.1786 Malé Zlievce ; László Sandor de Szlavnicza †, Mihály Sandor de Szlavnicza. Thomas Sandor de Szlavnicza a


Plášťovce. Estera Ivanka de Draskócz et Jordánfold mali synov: Stephanus Sandor de Szlavnicza, Zsigmond Sandor de Szlavnicza, László Sandor de Szlavnicza a Kálmán Sandor de Szlavnicza. Stephanus Sandor de Szlavnicza a manželka Adelheida Sándor de Szlavnicza ich deti Esztér, Béla.


Zsigmond (Žigmund) Sandor, jeho manželka Mária Beniczky. Gejza. Ferecz II. Sandor manželky 1. Anna Balassa 2. Magdolna Gáfor. Ágnes Sandor (Petrikovics), Juliana Sandor, Imre Sandor manželka Zsuzsi Dávid, Magdolna (Justné), 2-tól Péter (Petrus) Sandor †, János Sandor, Ferenz Sandor, Antal Sandor, manželka Anna Príleszky, Janka Sandor, jej manžel László (Ladislaus) Vály, Jozefa Sandor. János jeho synovia Jozsef (Josephus) a János, slávnický richtár Compossesor Jurko Šándor zo Slávnice syn Joszefa, jeho manželka Anna Ravasz, János jeho synovia János, jeho manželka N. Bubla, Mihály Sandor, jeho manželka (N. Huszár) a Sándor †. János Sandor, jeho manželka N. Bubla, ich deti János Sandor, Mihály Sandor, István (Stephanus) Sandor, Ferenc Sandor, József (Josephus) Sandor, Maria Sandor. Mária Sandor de Szlavnicza *31.031798 in Wien †11.11.1843 jej manžel Gábor gróf Keglevich de Buzin. Lajos Sandor de Szlavnicza 1768 jeho synovia Emericus Sandor de Szlavnicza kanonik v Nitre *5.11. 1772 Vaska - Slavnica † 20.4.1884, Lajos Sandor manželka (N. Ambrózy) ich synovia Karóly (Carolus) Sandor 1848 sz. biró manželka Zsofi Ambrózy, Lajos 1861 arvák godn. manželka Berta Mednyánszky ich synovia István (Stephanus), Gejza, Arpád. Maliar barón Ladislaus (László) Mednyánszky *23.04.1852 Beckov †17.04.1919 Wien. (Ladislav Medňanský).

László (Ladislav, Ladislaus) Sandor de Szlavnicza a Karoly (Carolus) Sandor de Szlavnicza

Hrob Karola Kmeťku, otca Obvodného notára v Dolných Držkovciach. (Jeho vnuk bol prvý slovenský arcibiskup ThDr. Karol Kmeťko).


Szent-Miklosi Marton

Zozefa A.M. 2-tól Antal Sandor de Szlavnicza katona manž. Anna Vietorisz (prvý kúpeľný dom v Smrdákoch postavil v rokoch 1832-33 majiteľ pozemkov v okolí prameňov, nitriansky podžupan Josephus Vietorisz. K tomuto času sa datujú novodobé dejiny kúpeľov. Neskôr, v roku 1839 zásluhou majiteľa J.Vietorisza, bola postavená impozantná budova kaštieľa pre jeho rodinu a jemu vzácnych hostí. po niekoľkých prestavbách slúži dodnes. Klasicistickým portálom sa stal kaštieľ symbolom kúpeľov), sestra Ersze Sandor jej manžel Mihály Kvassay, Miklós, Mihály Sandor de Szlavnicza, (1. Lukácsy Magd. 2. Anna Kubicza). 2-tól Antal Sandor de Szlavnicza, jeho manželka Anna Vietorisz ich deti †Mária, Janka (Rafael Ghyczy). Miklós deti Miklós (Karolína Karkovanyi), †Mária, Alojzia Sandor Elek Buócz, Anna Sandor manž. Hegedus Zsigm., Janka Sandor de manžel Harsányi Pál (Paolus). Miklós Sandor de Szlavnicza manž. Karolina Karkovanyi syn Vincze Sandor de Szlavnicza Nyitrai sz.biró manž. Boróczy Mária deti Miklos, Gizela, Jeno, Ilka. Mihály Sandor de Szlavnicza manž. 1. Magda Lukácsy 2. Anna Kubicza deti †János, †Vincze, József (Josephus) Sandor de Szlavnicza Nyitrai vm.sz.biró 1860, Ferenc Sandor de Szlavnicza manž. †Etelka Jordánszky, Józefa Sandor de (Victorisz László), Maria, Erzsébet Sandor de Slávnica, jej manžel bol Ján Scherz de Vaszoja, Janka Sandor (János Tóth), Francziska Sandor jej manžel Mihály Kary. II. Lázsló Sandor de Szlavnicza, Nyitrai alispán nitriansky vicežupan (nebojszai Erzse Balogh) ich deti Anna (horóczi Imre Madocsányi), Mihály Sandor de Szlavnicza jeho manž. Eva Kerekes (Kerekes Sigmund von RK Major 5.Promotion vom 2301.1760. Nositeľ Military Maria Theresia Order). Ádám (Adam) Sandor de Szlavnicza jeho manželka Bora Majthényi. Mihály Sandor de Szlavnicza jeho manželka Eva Kerekes, ich deti László (Ladislav) Sandor de Szlavnicza a manž. Juliana Hávor, Menyhért barón Sandor de Szlavnicza lett (1. Anna Gubasóczy 2.b. Bora Mednyánszky). Ádám Sandor de Szlavnicza manželka Bora Majthényi, deti Ádám Sandor de Szlavnicza, Miklós Sandor de Szlavnicza, jeho manželka Kriska Belleváry. Miklós Sandor a Kriska Belleváry, deti Zsigmond, N. (László Márton). Menyhért báró lett (1. Anna Gubasóczy 2.b. Bora Mednyánszky) deti 1-tol Mihály 1743. 1. Júlia Bossányi 2. Terezia Bajthay), 2-tol Rozália Sandor, jej manžel Imre Motesiczky), Bora Sandor de Szlavnicza, jej manžel Zsigmond Dávid 1-tol Mihály Sandor de Szlavnicza 1743,


jeho manželky 1. Júlia Bossányi de Nagybossány et Nagyugrócz 2. Terézia Bajthay deti József Sandor, Antal Sandor de Szlavnicza cs.k.kam. septemvir 1788 grófka Eszter Viczay, János (Ján), Bora, Julia, Teréz. Antal cs.k.kam. deti Vincze gróf (gr. Szapáry M.Anna), Eszter Sandor de Szlavnicza 1767, jej manžel bol Peter gróf Révay. Vincze Sandor de Szlavnicza gróf, manželka grófka Szapáry M. Anna ich deti Vilma Sandor de Szlavnicza


sz.1801 sept.5 csill.k.és.p.h. jej manžel József Albert gróf Festetics de Tolna. Mathilda Mária grófka Sandor de Szlavnicza *31.03.1798 in Wien †11.11.1843 sobáš mala 18.01.1817 Wien, jej manžel bol Gábor gróf Keglevich de Buzin.

Móric (Móricz) gróf Sandor de Szlavnicza sz. 1805 maj. 23. cs. k. kam., jeho manželka bola dcéra rakúskeho kancelára kniežaťa L. K. Metternicha (kňažná, Furstin, herczeg) Metternich Leontine. Móric gróf Sandor de Szlavnicza, jeho dcéra kňažná Pauline Metternich-Sandor bola zároveň vnučka rakúskeho kancelára kniežaťa Metternicha. Pauline kňažná Metternich von Winnenberg grófka Sandor von Szlavnicza (sz.1836 február 26.) jej manžel bol (knieža, Furst, herczeg) Metternich Richard (Richárd) (1856-tól.)


Podporučík jazdectva v ďalšej činnej službe Aladár II. Ondrejkovič - slobodný pán Sandor de Szlavnicza, víťaz jazdeckých pretekov Military Pardubice


Stajne na majetkoch rodu Sandor de Szlavnicza. Súčasný stav v obci Slávnica.


Kúria ? Súčasný stav v obci Slávnica.

Pred kúriou rodu Sandor v obci Slávnica. Verejnosti neprístupná, oplotená plechovým plotom zrejme už dlhú dobu bola v havarijnom stave. Autor za účelom jej obhliadky bol viac krát v Slávnici v roku 2003 na krátkodobej návšteve.

Linienschiffsleutnant Virgil Sandor de

Paolus Ondrejkovics - Sandor de

P.Ondrejkovič 1966

Autor v Plzni v roku 1967 na pravidelnej prehliadke vo vojenskej nemocnici. V pozadí plzeňské výstavisko. VÚ 4404 Ostrov nad Ohří.
VÚ 5100
Elitný 251. protiletadlový pluk PVOS Vysoké Mýto pod zameriavačmi kanónov tankov T54 Varšavskej zmluvy - poľskej tankovej brigády - potecionálneho protivníka dňa 22.augusta 1968. Pluk PVOS bol vyzbrojený PLK 85mm vz.44 schopným nasadenia aj ako veľmi účinný protitankový kanón. Priamy zásah strely tohoto kanóna pod vežu tanku by ju úplne odtrhol. Príslušníci č.s. ozbrojených síl zo snímku boli signatári ,,2000 slov". VÚ 5100 Vysoké Mýto
CA
Tank T 54 Sovietskej intervenčnej armády 22. augusta 1968, potencionálny súper pluku VÚ 5100 V. Mýto
DNL 2000
Motorová nákladná loď autorovej domovskej firmy ČSPD n.p. DNL 2000 Kysuca pri protiprúdnej plavbe plnou silou na strednom toku Dunaja. Svojho času to bola najrýchlejšia a pre posádku najpohodlnejšia nákladná loď na Dunaji. Autor bol na nej nalodený v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.


Mercedes Benz 240 D autor vlastnil zároveň s Ladou 1500. Mercedes mal minimum porúch Ak sa vyskytli, boli zapríčinené obsluhou, alebo prevádzkou v zimných podmienkach na ktoré voz nebol stavaný. Problémom pre oba vozy boli ľahký kufor a predok s ťažkým motorom a v zime v Bratislave často neodhrnuté cesty. Keď bolo 10 cm snehu na parkovisku oba vozy ostali stáť aj keď mali namontované zimné pneumatiky. Autorádio Blaupunkt, dielenské spracovanie, použité materiály a technologické riešenie dielcov vozidla Mercedes bolo bez konkurencie.


V roku 1986 si autor kúpil športový automobil Škoda Rapid 120 vyrobený v n. p. BAZ Bratislava. Napriek tomu, že viacerí ktorí na neho nemali peniaze ho odhovárali, bol spokojný. Keď išiel krátko po vylodení medzi sviatkami do Vysokých Tatier v najhoršom nečase, bol suverénne najrýchlejším vozidlom na ceste. Vozidlá BMW a Mercedes Benz zahraničných novoročných hostí predbiehal najmenej o 20km/hod. Mal predtým elegantný a pohodlný Mercedes Benz 240 D a musí priznať, že v snehu, plačkanici a poľadovici sa Mercedes Benz Škode Rapid nemohol rovnať. Aj na menej kvalitných cestách po celý rok bol Rapid lepší. Od roku 1989 mal dve autá, ale s Rapidom sa nevedel rozlúčiť i keď mal dvoje dverí a kufor vpredu. Pohodlné predné sedadlá s čalúnením z veľmi príjemného materálu, pružným materálom obložená kompletne vybavená prístrojová doska, jazdné vlastnosti bez konkurencie, kvalita a nízka spotreba. Celkovo bol voz na viac ako slušnej úrovni. S Rapidom bol autor najspokojnejší z 9-tych motorových vozidiel, ktoré v priebehu rokov vlastnil.


V obnovenom paláci Mórica grófa Sandora de Szlavnicza v Budapešti nad pravým brehom Dunaja je v súčasnej dobe sídlo prezidenta Maďarskej republiky.


Poznámky: V rokoch 1616-1618 bol evanjelickým kňazom v obci Adamovské Kochanovce Matej Vietoris ; Prvé číslo novín Mercurius Hungaricus vydal gróf Antal Esterházy v roku 1705, druhé toho istého roku v máji, augustové číslo Mercurius vyšlo pod názvom Mercurius Veridicus ex Hungaria ;

Biblia


Prof.Dr.Martin Mičura

25. srpna 2006 v 20:18 | Stephanus O.-S.
Obeta
Obeta
- kresťanský politik, právnik, veľkostatkár (narodený 17.9.1883 v obci Dlhé Pole, okres Žilina, zomrel v roku 1946 v Moskve). Jeho otec bol Imrich Mičura, matka Mária Mičurová, rodená Madajová.
Študoval na gymnáziu v Žiline, Trenčíne, Rimavskej Sobote, na Právnickej akadémii v Bratislave, na Právnickej fakulte v Kluži a v Berlíne. V roku 1907 sa stal dr.politických vied, 1908 JUDr. V rokoch 1910-1918 bol advokát v Bytči, 1919 -1920 tekovský a nitriansky župan, 1920 - 22 minister s plnou mocou pre správu Slovenska v Bratislave, 1923-31 bol president súdnej tabule v Košiciach, 1931-39 president Vrchného súdu a 1939-43 predseda Najvyššieho súdu v Bratislave. So svojim veľkým priateľom Krajinským vicepresidentom a spisovateľom Dr. Jankom Jesenským bol príbuzensky spriaznený cez rodinu Ondrejkovič. (Obvodný notár v Dlhom Poli Rudolf Mičura bol manžel Anny Ondrejkovics). Cez ňu bol príbuzensky spriaznený npr.aj s pplk. Alojzom Androvičom z 2. oddelenia Hlavného štábu v Prahe.
Dr. Martin Mičura
Počas štúdií v Kluži popredný predstaviteľ tamojšieho spolku slovenských študentov. V Bytči mal blízko ku katolíckemu krídlu slovenského národného hnutia, člen župného zastupiteľstva a župnej rady. V roku 1918 člen SNR, signatár martinskej Deklarácie slov. národa. Zakladal miestne SNR a národné gardy v okolí Bytče. V županskej a ministerskej funkcii pomáhal budovať základy nového štátneho a samosprávneho aparátu. Spoluzakladal Právnicku fakultu UK a bol profesor na UK. Po vzniku ČSR pokračoval v spolupráci so slovenskými katolíkmi, v 1921 sa s HSĽS rozišiel. Po dohode s vedením Čs.strany lidovej a z jeho podnetu sa 1925 postavil na čelo procesu usídlenia sa tejto strany na Slovensku. Na zjazde v Trenčianskych Tepliciach v júni 1927 sa konštituovala jej slovenská krajinská organizácia. Člen ÚV Čs.strany lidovej a predseda výkonného výboru jej slovenskej krajinskej organizácie. Zakladateľ jej tlačového orgánu Ľudová politika a určitý čas predseda jej masovej organizácie Zväzu ľudových zemedelcov. V programovom vyhlásení pred parlametnými voľbami v roku 1925 formuloval ideologické a politické princípy hnutia (nazývaného Mičurovou stranou) : kresťanský solidarizmus, slovanská a česko-slovenská vzájomnosť, spolupráca českých a slovenských katolíkov, ich pozitívna účasť na štátnom živote, nepodporovanie autonómie, podpora krajinskému zriadeniu, boj za hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky slovenského národa. Strana nezískala na Slovenku väčší vplyv. Získal poslanecké kreslo za pomoci českej zložky strany)


Súdna tabula v Košiciach v dnešnej dobe. Po vzniku ČSR bol jej prvý prezident v rokoch 1923-31 Prof. JUDr. Martin Mičura

V 30. rokoch v nej začali vznikali spory o nový program vo vzťahu k Slovensku. Osobne presadzoval líniu šéfa strany ThDr. J. Šrámka vrátane politiky obrany demokracie a republiky pred hroziacim fašistickým nebezpečenstvom. Po vyhlásení autonómie, koncom októbra vystúpil z parlamentného klubu Čs.strany lidovej a vstúpil do klubu HSĽS. Ľudáci ho však z politického života odstavili. Udržiaval styky s predstaviteľmi bývalých vládnych strán i s reprezentantmi tzv. umiernených ľudákov. Zúčastňoval sa na ich pokusoch o vypracovanie programu na obdobie po skončení vojny. V septembri 1941 sa Vojtech Tuka s členmi Deutsche Partei a HG zásadnou mierou podieľal na vypracovaní a prijatí Vládneho nariadenia o právnom postavení Židov, ktoré de facto obnovovalo stredoveké diskriminačné opatrenia. Tie sa v praxi rozšírili nad rámec nariadenia aj voči židovským náboženským obciam, čo
v roku 1943 Najvyšší správny súd pod vedením Dr. Martina Mičuru označil za protiprávne a neplatné, čo už bolo pre mnohých neskoro. Deportovaných 2/3 slovenských Židov bolo mimo územia krajiny a veľká časť z nich už pravdepodobne nežila.
Na porade v júni 1943 za účasti Ursínyho, Sidora, Zaťku, Sokola, Čarnogurského dospeli k záveru, ža Slovensko oslobodia vojská západných imperialistických veľmocí, ktoré sem preniknú cez Balkán a na Slovensku bude treba vytvoriť novú vládu na čele s Dr.Martinom Mičurom. Osvojil si názor a snažil sa, aby Slovensko svoje ozbrojené vystúpenie zo spojeneckého zväzku s Nemeckou ríšou koordinovalo s jeho spojencami Rumunskom a Bulharskom. Začiatkom augusta 1943 sa v jeho byte v Bytči konala porada za účasti Šrobára, Karvaša, Zaťku, Sokola, na ktorej sa konštituovala odbojová skupina a na ktorej prijali memorandum (nazývané memorandum 5 bývalých ministrov), adresované exilovému prezidentovi Benešovi do Londýna. Navrhovali v ňom zriadenie Ústredného NV, ktorý ku koncu vojny prevezme na Slovensku moc a zabezpečí, aby sa krajina vyhla anarchii a prispeje k obnoveniu ČSR pri zabezpečení svojbytnosti slovenského národa a jeho rovnoprávnosti s českým národom v štáte. Práce skupiny sa navonok nezúčastňoval po vymenovaní za člena Štátnej rady. Ako podpredseda Štátnej rady podpisoval Dr. Imrichovi Karvašovi splnomocnenie na presun financií a strategických zásob pre povstanie do Banskej Bystrice. Spolupracoval vo veci tiež s Rudolfom Fraštackým, zaťom bývalého Krajinského prezidenta Dr. Jozefa Országha. Zo zahraničím udržoval kontakty aj prostredníctvom konzula Švajčiarskej konfederácie na Slovensku, ktorým bol Hans Keller a prostredníctvom generálneho konzula a šéfa Švajčiarskej obchodnej misie, ktorým bol Max Grässli. V júli 1945 ho v Bratislave zatkli sovietske bezpečnostné orgány, zomrel vo väzení v Moskve. Bol akcionár viacerých účastinných spoločností, člen správnych rád cementární v Ladcoch, Lietavskej Lúčke, Baťových závodov na Slovensku. Po vzniku ČSR odkúpil od L. Poppera časť lesov bytčianskeho panstva. Prispieval do viacerých novín a časopisov. V rokoch 1925-39 bol poslanec NZ, 1943-45 podpredseda Štátnej rady Slovenskej republiky. Generál Jozef Turanec pri príležitosti vydávania svojej osoby na Slovensko neskôr oznámil, že keď si ho bola prevzať eskorta do väzenia, kričal na neho Dr. Martin Mičura z okna väzenia ,, tu sme ". T.j. vtedy ešte žil.
Agrárnik Ján Ursíny *11.10.1896 Rakša †08.01.1972 Rakša, politik, cirkevný hodnostár počas 2.Svetovej vojny hospodáril v Turci (podľa JUDr. Jána Mikulu) na veľkostatku.



Na služobnom automobile Horch sa vozil president Najvyššieho súdu, bývalý minister, tekovsko-nitriansky župan, profesor UK, veľkostatkár, podpredseda správnych rád a akcionár fy Baťa, cementární Ladce a Lietavská Lúčka, jeho Excelencia Dr. Martin Mičura. Bol aj poslancom a predsedom Čs. strany Lidové na Slovensku a birmovným otcom Aladára II. Ondrejkovics. Spolu s bratom Tiborom ich zobral na Vyšehrad a do chrámu svatého Víta automobilom Horch pri príležitosi tisíc rokov od smrti svatého Václava.


Obaja bratia Aladár Ondrejkovič II a Tibor Ondrejkovič dostali od Dr. Martina Mičuru pamätné zlaté medaily razené pri príležitosti svatováclavského milénia 28.septembra 1929.

Na miléniu bola prvý krát verejne vystavená svatováclavská koruna. Dr. Martin Mičura bol spoločensky veľmi aktívny. Priatelil sa s ním a často súkromne stretával president ČSR T.G.Masaryk, jeho deti, osobitne Alica Masaryková a Ján Masaryk. Jeho veľmi dobrými priateľmi boli spisovateľ a Krajinský vicepresident Dr. Janko Jesenský, kolega guvernér SLOVENSKEJ NÁRODNEJ BANKY Dr. Imrich Karvaš, Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič, Krajinský president Dr. Jozef Országh, Rudolf Fraštacký, Dr. Markovič, rodina Ondrejkovič, atď. Dr. Martin Mičura spoluzakladal štát a Právnicku fakultu UK v Bratislave.


Kniha vyhľadávaná domácimi a zahraničnými prominentami: Zlatá kniha Sovenska, vydaná v roku 1929.

Alica
Vysoko vážená prezidentka Čs. červeného kríža Dr. Alice Masaryková bola o.i. zakladateľka sanatória pľúcnych chorôb vo Vyšných Hágoch.
Mičura
Na vyššie vloženom snímku zo Zlatej knihy Slovenska sú páni - T.G.Masaryk prezident ČSR, Dr. Martin Mičura prezident Správneho súdu, profesor UK a poslanec a predseda politickej strany SĽS a poslanec msgr. Andrej Hlinka.
uk
Dr. Martin Mičura bol zakladateľ a jedným s prvých profesorov na Právnickej fakulte UK na terajšej Štúrovej ulici v Bratislave.

Slovenská všeobecná úverová banka so sídlom v Bratislave bola založená v roku 1921 ako právny nástupca Maďarskej všeobecnej úverovej banky. Po krátkom období rozmachu v dvadsiatich rokoch, kedy sa podieľala na financovaní rôznych domácich a zahraničných podnikov a bánk, v roku 1930 väčšinu jej akcií preberá Banka československých légií. Po roku 1939 nastáva úpadok banky odlivom českého a maďarského kapitálu. Medzi významných predstaviteľov banky patrili Fedor Houdek, Anton Mederly, Dr. Martin Mičura. V roku 1941 sa začala jej likvidácia, ktorá sa skončila až v roku 1950. V archíve sa nachádza písomná registratúra v rozsahu 10 bm.
Americko-slovenská banka, založená v roku 1920 americkým bankárom slovenského pôvodu Michalom Bosákom, ktorého podpis sa nachádza na desaťdolárovej bankovke z roku 1907.
j
Uskutočňovala najmä prevody finančných prostriedkov amerických Slovákov do Československa. Okrem Michala Bosáka medzi jej významných predstaviteľov patrili Pavel Blaho, Dr. Martin Mičura, Ľudovít Okánik. Z jej písomnej registratúry sa zachovalo iba málo písomností.
lll
Vchod do bývalých závodov Baťa Borovo v okolo roku 1936. Jednotlivé závody fy Baťa v rôznych krajinách medzi sebou spolupracovali podľa možnosti aj v rokoch 1939-45. Druhým najväčším účastninárom slovenskej časti firmy Baťa bol v rokoch 1939-45 Dr. Martin Mičura. Jeho postavenie v správnej rade bolo zároveň rozhodujúce.
www
Takto si spomínajú zamestnanci firmy Baťa ú.s. v Šimonovanoch, terajšom Partizánskom na príchody prezidenta Najvyššieho súdu JUDr. Martina Mičuru na vládnom automobile Horch v rokoch 1939-45.


Tretí zľava v prvom rade veľmi skúsený úradník Krajinského úradu v Bratislave Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič slobodný pán Sandor de Szlavnicza, vedľa akad. maliar Štefan Polkoráb. Na snímke prvý sprava stojí riaditeľ Št. nakladateľstva spisovateľ Štefan Letz, tretia a štvrtá sprava v tom istom rade sú dcéry Dr. Ondrejkoviča stredoškolská profesorka Gizelle a študentka Kamila. Prvý sediaci sprava univ. tretí univ. prof. Dr. Eugen Perfeckyj, vedľa akad. maliar a spisovateľ Janko Alexy, páter Arccus a Vladimír Černák.


Janko Alexy 1928

Po 14. marci 1939 Kirschbaum a Ľudáci si začali organizovať činnosť nového štátu, JUDr. Anton Rašla pracoval na vojenskej prokuratúre, Dr. Gustav Husák bol iba koncipient u advokáta. Asi v roku 1941 sa v Bratislave vytvoril " Zväz špeditérov - dopravcov na Slovensku ". Za bývalej ČSR bolo na Slovensku päť špeditérskych firiem - všetko českých. Tie po vytvorení Protektorátu Čiech a Moravy prevzali ríšski Nemci, takže riadili aj novovzniknutý Zväz špeditérov - dopravcov na Slovensku. Začiatkom roku 1942 hľadali pre Zväz špeditérov tajomníka. Žiadosť si podal aj Dr. Gustav Husák, nemčinu ovládal. Sekretariát Hlinkovej ľudovej strany ho známeho ako komunistu neodporučil, preto predložil svoju žiadosť na svojmu známemu JUDr. Jánovi Mikulovi. Ten ho ako priateľa odporučil a tak Dr. Gustav Husák dostal miesto až do povstania v auguste roku 1944. JUDr. Ján Mikula bol predseda Združenia priemyslu, obchodu, živností, bánk a poisťovní.
Martin Mičura
Mičurova vila v Bytči. Prof. Dr. Martin Mičura si ju postavil v roku 1919. Projektoval ju architekt Milan Michal Harminc. Tu publikovaná fotografia vily Dr. Martina Mičuru s láskavým povolením pána Susolíka. Napriek verejným protestom slovenského obyvateľstva v Bytči ju zbúrali v roku 2008.

Minister obrany vojnovej Slovenskej republiky sa po čiastočne potlačenom SNP stal v roku 1944 Štefan Haššík *25. 11.1898 Dlhé Pole †24.07.1985 Lakewood, Cuyahoga, Ohio, USA.


Napriek politickým zmenenám po roku 1989 iba symbolický hrob Dr. Martina Mičuru na Martinskom cintoríne v Bratislave


Syn guvernéra Národnej banky Dr. Imricha Karvaša doc. ing. PHDr. Milan Karvaš. Jeho Ctihodnosť JUDr. Martin Mičura bol priateľ celej ich rodiny.

Dielo : Rovnaké práva pre Slovensko. Ba 1933.
Literatúra: Pamätnica Dr.Martina Mičuru. Ba 1933 ; Kramer. J.: Slovenské autonomistické hnutie 1918-1929. Ba 1962, s.303-304; Dejiny Slovenska 5. Ba 1985, s.59,61,62, 129; Trapl, M.: Československá strana lidová na Slovensku v letech 125-1938. Historický časopis, 46, 1988, č.3, s. 480-484; biografické články : Národný denník, 12, 19.9.1933, s.1; Ľudová politika, 9, 179.1933, s.1 a 4. Československo. Biografie, Serie 5, 18.1.1937; SNS 2, s.356; RLS, s.215; ES 1 s.449; 3,s.573; ESNP, s.311, 543; MČSE 4, s.233; Archív BiO MS (dotazník 1935, životopis). Encyklopédia Slovenska A-Z ; JUDr. Ján Mikula " Povstanie s legendou " ; pplk. Aladár Ondrejkovič; Sidónia Hutárová ; Gizelle Kerney ;

Poznámky: JUDr. Milan Mičura Malar Magdin 1921-1997 ; Magdaléna Fábry rod. Vojčeková 1908-1996 ; (medzi rokmi 1939-45 slúžil por. aut. Anton Fábry s priateľom a kolegom por. jazd. od jari 1944 npor. aut. zál. Aladárom II. Ondrejkovičom v Automobilnom prápore 1) ; Magdaléna Mičurová r. Sohlmannová ;

Autor srdečne ďakuje pracovníkom Švajčiarskej diplomatickej misie v Bratislave za poskytnutie kópie literatúry v ktorej opisuje konsul Max Grässli svoje pôsobenie v medzi rokmi 1939-45 v Bratislave.



Jules Verne

22. července 2006 v 22:28
román ,,Matiáš Šándor - nový gróf Monte Christo " napísal tak, ako väčšinu svojich románov, námety čerpal hlavne z dennej tlače, týždenníkov a odborných časopisov. Nepochybne pri výbere tém svojich románov sledoval aj spoločenskú objednávku. Zaujímal sa o politický život v celej Európe. V jeho pozornosti boli aj politickí emigranti z Uhorska žijúci v tom čase vo Francúzsku. Napoleon III. a jeho vláda boli ekonomicky úspešní, preto si mohli dovoliť ich politicky a finančne podporovať. V tomto duchu pokračovali aj nasledujúce francúzske vlády.
Jules
Electric
Počas vlády cisára Louisa Napoleona bola v Paríži centrom pozornosti najvyššej spoločnosti Pauline kňažná Metternich von Winneburg - Sandor von Szlavnicza, dôverná priateľka cisárovej manželky.


Cisár de France Louis Bonaparte a jeho manželka cisárovaná, ktorej dôverná priateľka bola Pauline kňažná Metternich Sandor. Kňažná Pauline, grófka Sandor, manželka rakúskeho vyslanca Roberta kniežaťa Metternicha, bola vlastná vnučka veľmi nadaného rakúskeho kancelára Lothara Klemensa kniežaťa Metternicha. Vnučka za ním v ničom nezaostávala. Po príchode sa v Paríži stala centrom pozornosti najvyššej spoločnosti svojim zovňajškom, znalosťou literatúry a hudobným nadaním. Pauline kňažná Metternich von Winnenburg - Sandor von Szlavnicza mala veľmi kladný vzťah k rodine svojho otca, jeho predkom a kraju odkiaľ pochádzali. V úsilí povzniesť jeho kultúrnu a ekonomickú úroveň sústredila značný objem finančných prostriedkov a spolu s podnikateľom Sinayom investovala do kúpeľov Trenčianske Teplice. Po porazenej revolúcii 1848 - 1849 v Uhorsku sa vo Francii ocitli v emigrácii jej príbuzní po otcovi Móricovi grófovi Sandor de Szlavnicza. Len niektorým sa podarilo utiecť pred popravou a dlhoročným žalárom.


V Uhorsku im skonfiškovali majetok, rodiny boli väčšinou uväznené, popravili bez milosti aj všetkých zajatých grófov. Francúzska elita s hrôzou sledovala represálie takého rozsahu. Vedela, že celá uhorská šľachta je vzájomne viacnásobne sobášmi a majetkovo prepojená aj s pokrvnými väzbami na najvyššiu francúzsku šľachtu. Reakciou spisovateľa Julesa Vernea na tieto udalosti a ich ohlasy vo francúzskej tlači bolo neskôr napísanie románu ,,Mathias - Sandorff ", kde v postave hlavného hrdinu použil zámerne meno, pôvod a dobrodružný útek z väzenia jednoho z politických exulantov.
nnnn
Azyl politických emigrantov vo Francii z vtedajšieho Uhorska nebol nič nového. Hlavne do Paríža emigrovali mnohí uhorskí šľachtici aj počas francúzskeho kráľovstva. Najvýznamnejšie francúzske šľachtické rodiny ich ochotne prijímali priamo do svojich rodín a dávali im svoje dcéry za manželky.
J.G.V. (* 8.február 1828, Nantes - † 24.marec 1905, Amiens), francúzsky spisovateľ, najslávnejší autor vedecko-fantastického žánru vôbec. Jeho knihy obľubujú stámilióny mladých čitateľov na celom svete bez rozdielu rasy, sociálneho pôvodu, náboženstva a národnosti už celé generácie. Nikdy by nemohlo tak byť, keby ho rodičia ho nevychovali v modernom, demokratickom, republikánskom francúzskom duchu, ktorý preniká z každej strany jeho románov.

J.G.V.
Detské roky Julesa Verna prežil na ostrove Feydau uprostred rieky Loire. Tam vyrástol, hral sa s kamarátmi a prežíval vo svojej fantázii dobrodružné cesty. Otec Pierre Verne, zámožný parížsky advokát chcel, aby po ňom prevzal advokátsku prax. Matka Sophie Allote de la Fuye pochádzala z Normandie. Jeho sestry boli Anne, Mathilde a Marie. Maliar, jeho strýko Châteaubourg, ako umelec všetky chlapčenské sny chápal a plne podporoval. Jules k nemu mal veľmi blízky vzťah a často ho navštevoval aj s mladším bratom Paulom. Strýko ich uchvátil so svojimi nádhernými kresbami z mnohých krajín, ktoré precestoval a ktoré Julesa a Paula už nikdy viac neopustili v ich fantázii.
V lete roku 1839 sa Jules pokúsil utiecť z domu, dal sa najať ako plavčík na trojsťažník Coralie na plavbu do Indie. Naštastie pre stámilióny jeho budúcich mladých čitateľov to jeho rodičia zavčasu zistili a zabránili mu odcestovať. Jules Verne vyštudoval právo a bol úspešným obchodníkom s akciami na burze. V mladosti veľa písal básne, poviedky, divadelné hry a piesne.
Oženil sa 10.januára 1857 s vdovou s dvomi deťmi madame Honorine Anne Hébé du Fraysse de Viane Morel, narodenou vo Vesoul, mali spolu syna Michela. Syn po jeho smrti dokončil rozpísané diela.
V roku 1862 sa zoznámil s parížskym nakladateľom
J.V.
Pierrom Julesom Hetzelom, ktorý vydal jeho román Päť týždňov v balóne. Zaplatil mu zaň 10 000 frankov, v tom čase na pomery vysokú sumu. Román mal veľký úspech, preto vydavateľ P. J. Hetzel uzavrel s autorom exkluzívnu zmluvu na 20 rokov, v ktorej sa J. Verne zaviazal, že napíše dva romány ročne za honorár 20 000 frankov. Zmluvou bol finančne zabezpečený a umožnila mu živiť sa len písaním.
Vydavateľ Hetzel bol Verneovi ako autorovi zaviazaný, zabezpečoval mu nadštandardné príjmy, spoločenský úspech, preto jeho honorár postupne zvyšoval. Viackrát spolu zmenili zmluvu, takže J. G. Verne si mohol kúpiť vilu a jachtu Saint Michel. Konečne mohol osobne podnikúť po svete cesty o ktorých tak veľa písal. Jules Gabriel Verne veľa cestoval aj neskôr, ako keby chcel konfrontovať svoju fantáziu zo skutočnosťou. Navštívil Severnú Afriku, Baltik, USA, cárske Rusko, Osmanskú ríšu, Rakúsko-Uhorsko atď.

Vila v Amiens, ktorú si postavil Jules Gabriel Verne. Dnes je v nej múzeum Jules Verne veľmi často navštevované jeho vďačnými čitateľmi a ctiteľmi z Francúzska a celého sveta.

Budova je mimoriadne pôsobivá nielen architektonicky, ale aj svojm duchom, ktorým pripomína spisovateľa početným návštevníkom.

Spisovateľova jachta Saint Michel II. Navštívil s ňou npr. britskú pevnosť Gibraltar
Maľba parnej jachty Saint Michel III.
Moderná parná jachta Saint Michel III. v Stredozemnom mori, jej majiteľom bol spisovateľ Jules Gabriel Verne


Princess Pauline Clémentine von Metternich - Winneburg zu Beilstein née Countess Pauline Clémentine Marie Walburga Sándor de Szlavnicza



Pavel Ondrejkovič, vnuk správcu učiteľa Stefana II. Ondrejkoviča a prapravnuk trenčianskeho župného sudcu Stephana slobodného pána Sandora de Szlavnicza. V roku 1966 pred nástupom na ZVS sa vrátil vlakom do Bratislavy z plavby nesamohybným plavidlom spoločnosti ČSPD n.p. do dolnodunajského rumunského prístavu Galati. U zamestnávateľa sa kolegom a nadriadeným nikdy nezmienil, že pochádza s rodiny Sandor. V ČSPD sa zamestnal v domnení, že jeho rodina a kádrovanie rodín a ich príslušníkov kapitánov a posádky lodí nebude zaujímať.

Poznámky: V dokumente o delení panstva Tematín z roku 1687 sú ako užívatelia hradu zapísaní Gasparus (Gašpar, Caspar) IV. Sandor de Szlavnicza (vyslanec kurucov na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV de France Bourbon) a jeho manželka Ersze (Alžbeta) barónka Thököly.

Zdroje:








Další články


Kam dál